Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

ZMOS poukázal na východiská rozvoja duálneho vzdelávania pre potreby komunálu

Ilustračná foto

Bratislava – 23. novembra 2022 – Združenie miest a obcí Slovenska vypracovalo analýzu, ktorá sa orientuje na problematiku duálneho vzdelávania a potrieb. Do polroka od ukončenia štúdia majú absolventi duálu o 20 percent vyššie mzdy, menej ako polovičnú nezamestnanosť, odchádza ich výrazne menej pracovať do zahraničia a majú 1,5 násobne vyššiu mieru práce v odbore vzdelania ako stredoškolskí absolventi mimo duálneho systému. Ten zásadný rozdiel je aj v tom, koľko z nich sa dostáva na trh práce. Zo stredoškolákov mimo duálneho systému pokračuje v štúdiu na vysokej škole 46 percent, pri absolventoch duálneho systému je to len približne 1 percento.

Nesúlad spôsobuje vážne problémy

Odborné vzdelávanie a príprava v dnešnom stave vykazujú známky nesúladu medzi reálnymi potrebami trhu práce, požiadavkami zamestnávateľov, možnosťami škôl a záujmom žiakov. Tento stav spôsobuje nepripravenosť pružne reagovať na dynamický ekonomický vývoj a hospodárske výzvy.

Miestna územná samospráva formuluje princípy fungovania lokálneho ekonomického trhu kde výška investícií a ich odvetvové zameranie súvisia aj s možnosťou plynulého zabezpečovania zručnej pracovnej sily. Analytická štúdia ponúka riešenia zamerané na rozvoj odborného vzdelávania v mestách a obciach. Obsahovo sa venuje súčasným slabým stránkam a nedostatkom z aplikačnej praxe, na ktoré reaguje návrhom zmien a ich premenou na výhody súvisiace s návrhom koncepčných prístupov a kooperačných mechanizmov podporujúcich rozvoj odborného vzdelávania a tvorbu pracovných príležitostí. Hlavným cieľom analytickej štúdie je preto formulovanie nástrojov a opatrení na rozvoj odborného vzdelávania a s tým súvisiacu podporu miestnej ekonomiky.

Hlavné závery a odporúčania

Analytická štúdia Združenia miest a obcí Slovenska identifikovala hlavné závery a formuluje kľúčové odporúčania:  

1.) Výrazný pokles veľkosti populácie v aktívnom veku a tým aj pracovnej sily dostupnej na regionálnych trhoch práce môže výrazne oslabiť rozvoj miestnych ekonomík a spomaliť integračné ambície Slovenska a konvergenciu k prosperujúcim štátom.

Je urgentne potrebné zvyšovať vzdelanie a relevantnú kvalifikáciu pracovnej sily, privádzať odradené osoby na trh práce a zvyšovať mieru ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Rôzne podporné verejné politiky musia byť územne špecifické, keďže oblasti, kraje, okresy a obce sa často významne líšia. Preto je nevyhnutné aktívne zapojenie samospráv. Špeciálnu pozornosť treba venovať územiam na východe a juhu Slovenska s nízkou mierou zamestnanosti a rómskej populácii.

2.) Systém duálneho vzdelávania nemá v súčasnosti dostatočne pozitívne renomé vo verejnosti, čo môže obmedzovať jeho ďalší rozvoj. Pritom prináša množstvo výhod pre všetkých aktérov vrátane študentov. Síce na Slovensku nie je novým systémom, avšak vo verejnosti už nerezonujú jeho výhody spred roku 1989, kedy mal vysokú úroveň. Pertraktujú sa skôr negatívne hodnotenia spojené s predraženým financovaním a nedostatočným zapojením relevantných aktérov (zamestnávatelia, školy, študenti). Systém duálneho vzdelávania však prináša množstvo výhod tak pre zamestnávateľov, ako aj pre absolventov a celú ekonomiku. Predovšetkým prináša lepšie uplatnenie absolventov – absolvent je hneď po ukončení štúdia pripravený vykonávať povolanie, na ktoré sa pripravoval. To sa samozrejme prejavuje aj v mzdách, pretože pre zamestnávateľov je takýto absolvent produktívny od prvého momentu bez ďalších nutných nákladov na jeho základne zaškolenie.

Zároveň je samozrejme potrebné monitorovaním a vyhodnocovaním výsledkov identifikovať nedostatky nastavenia tohto systému a systém neustále skvalitňovať. To si vyžaduje zapojenie tak rodičov, žiakov a absolventov, ako aj škôl, zamestnávateľov, samospráv, ministerstiev a odborníkov.

3.) Praktickými a neustálymi krokmi je potrebné zvyšovať kvalitu nastavenia a renomé systému duálneho vzdelávania. Informovať rodičov a žiakov o výhodách duálneho vzdelávania, vrátane lepšieho uplatnenia absolventov a pravidelne monitorovať, vyhodnocovať a zlepšovať kvalitu duálneho vzdelávania.

4.) Monitorovanie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl je kľúčovým predpokladom ďalšieho rozvoja systému duálneho vzdelávania.

Dostupnosť informácií o uplatnení absolventov je kľúčovým predpokladom pre ďalší rozvoj stredného odborného vzdelávania a SDV. Tieto údaje sú dôležité pre vyhodnocovanie efektivity týchto systémov, rast ich kvality a ako podklad pre informované rozhodovanie širokej verejnosti. V súčasnosti je vo väčšej miere preferovaná vzdelávacia cesta umožňujúca získanie vysokoškolského vzdelania. Pokiaľ nebudú existovať informácie o uplatnení absolventov stredných (ale aj vysokých) škôl, záujem o štúdium na stredných odborných školách a o zapojenie sa do SDV bude klesať.

5.) Komplexný systém sledovania uplatnenia absolventov už bol vyvinutý v roku 2020 (www.uplatnenie.sk) a bol pri viacerých rokovaniach uvádzaný odborníkmi Európskej komisie a OECD ako „best practice“. Politické zmeny a pandémia však zamedzili jeho ďalší rozvoj a udržiavanie. Preto aj v súčasnosti sú jedinými komunikovanými údajmi o uplatnení absolventov už 3 roky staré údaje. Podstatná však nie je len existencia týchto údajov, ale predovšetkým ich prezentačná forma pre širokú verejnosť. Systém www.uplatnenie.sk navštevovalo prakticky hneď po jeho spustení 500 osôb denne a tieto informácie pomáhali pri voľbe vzdelávacej a kariérnej cesty a predovšetkým racionalizovali tieto rozhodnutia.

Aj keď vzhľadom na veľký tlak zo strany zamestnávateľov, odborníkov a širokej verejnosti štát v roku 2022 (Inštitút sociálnej politiky a Inštitút vzdelávacej politiky) pristúpil k opätovnej a parciálnej realizácii prepojení vyvinutých v rámci www.uplatnenie.sk, zatiaľ neposkytuje relevantné údaje širokej verejnosti v prijateľnej podobe. V konečnom dôsledku sú tak údaje využívané len vo veľmi obmedzenej miere a široká verejnosť ich nedokáže využívať pre svoje rozhodovanie.

6.) Vytvorenie systému sledovania uplatnenia absolventov s jednoduchou pochopiteľnosťou výsledkov pre verejnosť.

7.) Dopyt po stredoškolákoch klesá a bude klesať aj v budúcnosti, zároveň sa však ich nedostatok zintenzívňuje.

Podiel pracovných miest s potrebou stredoškolského vzdelania na Slovensku klesá a tým klesá aj celkový dopyt po stredoškolákoch. Na prelome milénií tvorili stredoškolské pracovné miesta dve tretiny trhu práce, pred desiatimi rokmi to bolo 60 percent a dnes je to 56 percent. Jedná sa o prirodzený vývoj, ktorý je prítomný vo väčšine vyspelých krajín – prebieha štrukturálna zmena smerom k vysokokvalifikovaným pracovný miestam. Obdobná situácia je aj na úrovni jednotlivých regiónov. Len v desatine okresov rastie podiel dopytu na stredoškolských pozíciách.

Súčasne však prebiehajú ďalšie zmeny na trhu práce. Odchádzajú z neho (predovšetkým do starobného dôchodku) početne najsilnejšie ročníky, pri ktorých prevažovalo stredoškolské vzdelanie. Zároveň na trh práce prichádzajú kohorty tvoriacich početne sotva polovicu z tých odchádzajúcich. Taktiež sa mení štruktúra absolventov prichádzajúcich na trh práce, z ktorých tvoria stredoškoláci stále nižší podiel. Preto aj napriek klesajúcemu celkovému dopytu po stredoškolákoch (počtu pracovných miest), je stredoškolských absolventov výrazný nedostatok.

8.) Približne každé piate pracovné miesto si vyžaduje stredoškolského absolventa strojárstva alebo obchodu. Absolventi v budúcnosti nepokryjú ani polovicu dopytu v týchto oblastiach.

Na Slovensku dominujú pracovné miesta určené pre stredoškolských absolventov v oblasti strojárstva a obchodu. Obe oblasti tvoria po 10 percent z celkového počtu pracovných miest. Obchod je ťahaný predovšetkým Bratislavským krajom. V ostatných krajoch je prevaha pracovných miest pre strojárov. V týchto dvoch oblastiach bude dominovať dopyt aj v budúcnosti, avšak stredoškolskí absolventi strojárstva pokryjú sotva 40 percent nových pracovných miest v strojárstve, absolventi obchodu sotva 30 percent nových pracovných miest v obchode.

9.) Potreba zahrnúť regionálne stratégie ľudských zdrojov do plánov výkonov škôl.

V súčasnosti sú potreby zamestnávateľov stotožňované s potrebami trhu práce. V ostatných rokoch bol vybudovaný systém plánov výkonov škôl, do ktorého vstupujú potreby zamestnávateľov a dokážu tak prispôsobovať štruktúry vzdelávania vo väčšej miere k ich potrebám. Zamestnávatelia riešia v prvom rade ich súčasný nedostatok pracovných síl a krátkodobé potreby. Tieto potreby však môžu byť diametrálne odlišné od toho, čo potrebuje región a spoločnosť ako celok a kam sa ako spoločnosť chceme uberať v strednodobom a dlhodobom horizonte. Je preto nevyhnutné v prvom rade definovať, kam sa ako spoločnosť a regióny chceme uberať a následne sa na to pripravovať už v súčasnosti implementáciou stratégií do plánovacieho procesu.

            Analytická štúdia „Miestna územná samospráva a odborné vzdelávanie“ bola spracovaná v rámci národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Ľudské zdroje. Je  verejne prístupná v Knižnici na web stránke ZMOS, kde sú k dispozícii aj ostatné, doposiaľ vytvorené analytické dokumenty NP PKSD.


Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS

Ilustračné foto: sosskalica.edupage.org

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter