Život v Taliansku, ktorý je v Európe najviac postihnutý koronavírusom, nám priblížila Slovenka žijúca vo Florencii

Poučme sa zo situácie v Taliansku a nebuďte ľahostajní…

Monika V. odišla za prácou z malej obce na východe Slovenska pred 15 rokmi. Spočiatku to bola turnusová práca. V talianskej Florencii, kde neskôr pracovala ako čašníčka, sa zoznámila so svojim manželom, s ktorým dnes vychovávajú 2 malé deti vo veku šesť a jeden rok. Situácia s koronavírusom v Taliansku tak zasiahla aj do ich životov. Fakt, že sa už celé Taliansko nachádza v červenej zóne ich poriadne vyľakala. Správajú sa však zodpovedne, z domu vôbec nevychádzajú. Šťastím v tejto situácii je, že bývajú v rodinnom dome s malou záhradou. Aspoň takouto formou majú deti umožnený pobyt na čerstvom vzduchu a trochu slnečných lúčov.

Sme doma už desať dní, trocha odrezaní od sveta. Manžel však chodí do práce i na nákup. Šesťročný syn je prvák, dúfam, že nepozabúda to, čo sa už v škole naučil. Zatiaľ platí, že doma musíme ostať do apríla, no uvidíme, či to tak aj bude,“ uviedla Monika.

Priznáva, že mnoho Talianov to ešte niekedy v januári bralo na ľahkú váhu. Koronavírus tak ako mnoho Slovákov, vnímali ako bežnú chrípku. To bolo ešte v čase, keď sme sa dozvedeli o vyčíňaní koronavírusu v Číne. „Začiatkom januára sme sa dopočuli o tom, že tento vírus vypukol v Číne. Hovorilo sa o príznakoch, o pokynoch pre tých, ktorí pracujú a prichádzajú z Číny. Hovorilo sa o umývaní rúk a vyhýbaní sa hromadným akciám. Mysleli sme si, že sa nás to netýka, lebo je to v ďalekej Číne,“ priznáva a dodáva:

21. februára sme sa dopočuli o prvom prípade koronavírusu na severe Talianska a tak to vlastne celé začalo. Stále to však bolo ďaleko od nás na severe krajiny. Taliansko je veľké nás sa to netýka. Mysleli sme si. Teraz sa to týka nás všetkých! Neprešiel odvtedy ani mesiac a Taliansko má viac ako 20 tisíc nakazených!“

Tieto údaje i počiatočné správanie sa ľudí v Taliansku má byť akýmsi zdvihnutým prstom pre všetky štáty sveta, Európy, má byť mementom pre nás všetkých…

Každým dňom je to horšie, roznáša sa to… v nedeľu sme už mali za jeden deň takmer 400 mŕtvych. Situácia sa mení každú hodinu a týka sa to nás všetkých,“ hovorí Monika s obavou v hlase. Hovorí tiež, že už desať dní platí zákaz vychádzania s výnimkou práce a nevyhnutných nákupov základných potravín a liekov.

Do obchodov púšťajú len po jednom. Keď sa pozriem von z balkóna vyzerá to veľmi smutne, akoby z nejakého sci-fi filmu, vyzerá to veľmi nereálne…,“ smutne konštatuje.

Dávno pred opatreniami talianskej vlády sa Monika rozhodla sedieť s deťmi radšej doma a chrániť sa, zbytočne neriskovať. Je šťastím, že má radšej samotu a pohodu s deťmi ako davové nákupy v centrách, či iné hromadné aktivity.

Neodolali sme prechádzkam v parku na čerstvom vzduchu. Vyhýbali sme sa však miestam, kde bolo veľa ľudí pokope. Dnes sa už ani do parku nedá ísť. Platí zákaz vychádzania, ktoré samozrejme rešpektujeme. Všeobecne v Taliansku sú veľmi obľúbené karnevaly. Koncom februára v nedeľu, kedy sa konal karneval, bolo vidieť v uliciach už podstatne menej ľudí, no nik z prítomných nemal rúško. Postupne ľudia začali mať strach a vyprázdňovali sa aj ulice. Jednoducho rešpektujeme zákaz vychádzania. V uliciach niet živej duše. Tých, ktorých je vidieť ísť pre chlieb, majú na tvári rúška,“ vraví.

Situácia po celom svete sa dotýka každej jednej rodiny. Je úplne prirodzené a nevyhnutné chrániť seba a svojich blízkych a naozaj rešpektovať a dodržiavať všetky prijaté opatrenia.

Najviac mi je ľúto detí, začínajú krásne jarné dni. Hlavne moje staršie dieťa, príliš nerozumie, prečo nemôže ísť von, do školy, za kamarátmi. Snažím sa mu vysvetliť, že je tu vírus, no zároveň ho nechcem vystrašiť. Vysvetľujem tiež, že musíme dávať pozor hlavne kvôli babke a dedkovi, aby neochoreli. Snažím sa im venovať a vymýšľať rôzne aktivity, aby deň zbehol rýchlejšie,“ priznáva Monika, ktorej svokrovci sú vo veku nad 60 rokov. V rodine sú ešte prastarí rodičia, ktorí majú 85 a 90 rokov.

Myslím si, že všetky opatrenia vlády sú opodstatnené a nevyhnutné a mali sa už dávno urobiť. Je dobré, že si Slovensko zobralo príklad z Talianska ešte v tomto štádiu. My sme začali oveľa neskôr. Je to nevyhnutné hlavne kvôli starším ľuďom, onkologickým pacientom a iným. Tiež kvôli príprave zdravotníckych zariadení, pretože tu nemocnice kolabujú a nie je dosť miest. Nechcem byť pesimistická. Ľudia však musia dodržiavať všetky nariadenia. Tak ako ja sedím doma na zadku, v dedinách a mestách vidím, že je to tak. Myslím, že Taliani sa poučili,“ myslí si.

So zásobovaním potravín a liekov nie je v Taliansku žiaden problém. Podľa slov Moniky je zatiaľ všetkého dosť. Aj keď nie je k dispozícii konkrétna značka mlieka, na ktorú sú zvyknutí, je v obchode iná alternatíva. Nie je preto miesto na paniku a nie je potrebné brať všetky supermarkety útokom. Na mieste je len pokoj a rozvaha.

Taliansky premiér nás ubezpečil, že zásobovanie bude fungovať aj naďalej, že všetkého bude dostatok, čo je pravda. Rovnako tak aj liekov a dezinfekcie je dosť. Všetci sme v poriadku a lekársku pomoc nebolo nateraz nutné vyhľadať. Kým bola v červenej zóne len severná časť Lombardia, ľudia sadali na vlak a utekali domov do južnej časti. Presne tak ako ľudia z Bratislavy prichádzajú domov na východné Slovensko, čo predstavuje najväčšie riziko. Vieme dobre, že na juhu Talianska nie sú nemocnice tak dobre vybavené ako na severe, no teraz je celé Taliansko v červenej zóne, nesmie sa vychádzať, nesmieme vôbec opustiť hranice okresu. Chránime takto starších a slabších. Vychádzať môžeme len na základe čestného vyhlásenia zo stránky ministerstva, ktoré kontrolujú karabinieri,“ priblížila Monika.

Celá Monikina rodina žije na Slovensku. Rodičia i súrodenci. Samozrejme pociťovali neskutočný strach, ich obavy boli na mieste.

Samozrejme sa o nás všetkých boja, no teraz sú už pokojnejší, pretože som im vysvetlila, že nie som na severe, ale na juhu Talianska. Situácia tu v našom meste je relatívne pokojná, nariadené a dodržiavané sú bezpečnostné opatrenia. Nikto z našich blízkych, či susedov nie je chorí. Sme v kontakte a moja rozvaha a pokoj im rovnako dodáva pokoj. Treba dôverovať vláde a bude dobre, koronavírus sa prestane šíriť,“ uzatvára Monika s nádejou v srdci a obrovským pozdravom do rodnej domoviny. Verí, že spoločnými silami to všetci zvládneme.