Počas uplynulého víkendu sme sa dozvedeli o zvýšenej aktivite stavebných strojov v druhom stupni ochrany prírody v okrese Stropkov, časť Sitník. Zistenia porušenia Zákona o ochrane prírody a ďalších dotknutých zákonov a nariadení ktorých sa páchatelia dopustili v príbrežných porastoch Ondavy sa dajú vyhodnotiť ako závažné. Nejedná sa pri tom o letmo prehliadnuteľného miestneho obyvateľa, ktorý si z štrkových lavíc privezie trochu materiálu na zásyp dvora, ale o likvidačnú devastáciu porastu, podložia a ohrozenie stability riečneho toku ako i susediacej poľnohospodársky využívanej pôdy.

Od 1. januára 2018 patrí územie Hornej Ondavy (nad v.n. Veľká Domaša pozn.r.) do sústavy ochrany prírody NATURA 2000. Jedná sa takmer výlučne o pozemky vo výhradnom vlastníctve Slovenskej Republiky a pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu.
Pozemky v súkromnom vlastníctve sú zo sústavy vyňaté ak ich vlastníci priamo nesúhlasili s ich zaradením do ochranného pásma. Predmetom ochrany sú ohrozené druhy živočíchov z radov vzácnych ulitníkov, rýb, vtáctva a drobných cicavcov. Zvláštny význam sa prikladá celým pobrežným porastom, ktoré na Slovensku stále viac ustupujú potrebám poľnohospodárstva, urbanizácie a regulácie tokov. Tie v okolí Ondavy sú teda vzácne nielen v strednej európe ale ako jedny z posledných majú význam aj v európskom merítku. Podľa výskumníkov sa rieka Ondava vo svojom hornom toku dá porovnávať s vysokotatranskou riekou Belá. Ich divočiace meandrujúce brehy tvoria posledné kúsky živých riek Slovenska. A ak si vezmeme, že tok Ondavy nad Domašou je na mnohých miestach už regulovaný a pretvorený na obyčajný odtokový kanál, o koľko viac zaváži, že to málo čo ostalo sa ešte stále považuje za významnú a vzácnu časťou Slovenskej prírody?

V pondelok sme v lokalite narazili hneď na dva závažné prípady. Jeden sa týka ťažby žírnej náplavovej hliny. Nejedná sa pri tom o obyčajný zásypový materiál z ílovo-štrkových pôd. Nivy riek sú bohaté na veľmi kvalitnú pôdu, ktorú so sebou znášajú z polí vytrvalé dažde a záplavové vlny. Táto pôvodne vrchná časť ornice, naplavovaná desaťročiami, je bohatá na dusík a fosfor. Je preto žiadaným artiklom a na trhu má svoje nezastupiteľné miesto. Vzniká tu veľmi vážne podozrenie, že páchateľ plánoval s takto načierno vyťaženým materiálom ďalej obchodovať. K značným a takmer nezvratným škodám na životnom prostredí sa tak môžu pridať i škody ekonomické, najmä u nič netušiacich odberateľov, ktorí v dobrej viere, že nakupujú legálny materiál môžu byť poškodení.

Druhý prípad sa týka viac aktivity, kedy sa nám zatiaľ neznáma osoba rozhodla svojvoľne „čistiť“ divočiacu nivu od vzrastlých vŕb. Táto aktivita sa tu bohužiaľ opakuje takmer každý rok a je našou povinnosťou dôrazne upozorniť túto osobu, že koná trestný čin a vo vlastnom záujme by sa mala zamerať viac na ochranu prírody podporovaním oficiálnej dobrovoľníckej činnosti v záujme ochrany prírody a prestať v najhoršom možnom čase roka ničiť húštiny, ktoré sú útočiskom pre mladé srny, hniezdiace vtáctvo a podobne.
Mladé srny, hniezdiace vtáctvo, drobné cicavce, brehové porasty, ktoré významne prispievajú k boju s vysúšaním krajiny, spevňovaním brehov, pohlcovaním uhlíka a reguláciou teploty a vlhkosti vzduchu vo svojom okolí teraz zdá sa padli za obeť slovenskému „ta ja neznal“. Neznalosť zákona však neospravedlňuje a v prípade ťažby riečnej hliny, azda najúrodnejšieho materiálu na planéte, keď sa páchateľ vyberie len tak na slepo bagrovať a celý deň otáčať plné tatrovky je azda len ťažko uveriteľným ospravedlnením. Pre krátkosť času nám už len ostáva uviesť, že oba tieto a ďalšie podobné prípady budeme sledovať a informovať o nich verejnosť na našich facebookových stránkach a v miestnych periodikách. Zároveň by sme chceli vyzvať verejnosť aby nám podobné prípady ohlásila a pomohla tak zabrániť takýmto nešťastným zásahom do toho kúska nádhery, ktorý tu máme.
Ivan Kleban, OZ Rybárik