Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vianoce v prírode

<p><img src=“http://www.espektrum.sk/images/sport/2016-01/04-turisti-01.jpg“ alt=““
class=“img-left alignleft“ />Na Silvestra 2015 som dostal
pozvánku od nestora VIP stropkovských turistov, môjho dlhoročného priateľa
66-ročného Jozefa Kmiťa (inštruktora VHT) známeho aj pod prezývkou
„šnurkár“ na 2. ročník turistického pochodu „4 chaty“, ktorý sa
konal 3.1.2016 o siedmej hodine ráno od Betlehema na Námestí SNP
v Stropkove. Hlavným organizátorom bol p. Martin Jancura.</p>

<p>Štvorica turistov ZVL Prešov sa chcela vydať na uvedenú túru, no pri
teplote -15°C v Prešove štartovanie odmieta poslušnosť a darí sa to
až po 15 minútach. Po snehu ani stopy, no po ceste cez Fijaš nám teplomer
ukazval-20°C ráno o pol siedmej. Na námestí o tri štvrte na sedem je
ešte tma, len osvetlený Betlehem. No päť minút pred siedmou prichádzali
ďalší domáci účastníci. Trasa viedla zo Stropkova 200 m n.m. cez Bokšu
stúpaním na turistickú chatu na Bani 526m.n.m. po prejdení piatich
kilometrov. Pri stúpaní na Baňu sme boli očarení východom slnka nad mestom
Stropkov. Pred chatou sme si dali hlt na zohriatie. Bolo už pol deviatej a tak
sme šľapali plná zostava trinástich turistov najskôr po hrebeni, neskôr
lesným úvozom na lúky, kde sme si dali desiatu, pokračovali cez lúky až do
dediny Duplín. Na moste cez Ondavu sme odhadovali hrúbku ľadu. Po ceste sme
odbočili na Potoky a v dobrej nálade stúpali k ďalšej chate. Je lovná
sezóna a my sme vošli do honu miestnym poľovníkom. V slnečnom, ale
mrazivom počasí sme došli na chatu na Kozej Brade 470 m n.m. V nohách sme
mali stále iba pätnásť kilometrov. Pred chatou nás vítal Jozef Kmiť so
slovanským zvykom – 57% hruškovou lahôdkou. Po vydýchaní nás pozýva na
miestny hamburger – chlieb so „šmaľcom“ a cibuľou a pravou domácou
kapustnicou, v ktorej nechýbalo dostatočné množstvo klobásy, húb a iných
dobrôt. Veľmi ťažko sa nám opúšťal bohatý stôl v teplúčku. Dali sme
slovo, že sa sem ešte vrátime. Lesnými cestami sme klesali až do obce
Vyškovce a cez potok Chotčianky sme vchádzali do obce Chotča, kde dobre
padne päťminútovka na oddych pred ďalším stúpaním na Vysokú 350 m n.m.
za obcou Breznička. Po horských lúkach sme šľapali pod Vysokú 430m.n.m.,
kde pri starobylom kríži sme si vypočuli krátku históriu tohto miesta. Mai
sme 150 krokov na tretiu chatu na Malej. V nohách stále iba 25 kilometrov a
tak padla vhod zastávka na chate „na točni“ či stračej nôžke, ktorá
po rozobratí v blízkej dedine vďaka Danielovi Rothovi a jeho priateľom je
poskladaná a predlžená do dnešnej podoby. Vo vnútri sme obdivovali
osvetlený sekretár, množstvo zachovaných starožitností, výhrevnú pec,
ale aj bohaté menu v podobe pravej domácej slepačej polievky s domácimi
rezancami, či „haluškami“. Na každého vyšla aj dupľa. Aj mäsko zo
sliepky v matke prírode chutnalo oveľa viac ako doma. Aby sa nechytilo
žalúdka, tak dobre padla aj tekutá prevencia. Obzerám albumy fotiek
z prestavby tejto chatky akú som ešte nevidel ani vo filmoch, klobúk dole
pred jej zhotoviteľmi a udržiavateľmi. V myšlienkach sa vraciam do svojho
dedinského detstva. Vonku sa šerí a tak o šestnástej sa lúčime s pánom
zo Soľníka a o sile osemnásť pocestných šľapeme na štvrtú chatu. Pri
vstupe do lesa sme sa počkali a všetci si nasadili čelové svetlá. Ihneď ma
prekvapila pripravenosť organizátorov reflexným označením ďalšej trasy
pre nočný presun. Nálada je aj napriek tme vynikajúca – každý každému
praje a tak po tridsiatich kilometroch sme došli na Ternyho chatu. Už zďaleka
sme videli oheň, ktorý nás orientuje k chate. Som tu za uplynulý rok iba
tretíkrát, no stále ma útulná chatka opantá svojim neopísateľným
čarom. Vďaka baterkám z auta sme vchádzali do ledkami vysvietenej chaty
s teplým šporákom. Aj keď nás bolo veľa – vrátane proviantnému
družstvu iba dvadsať, všetci sme sa dostali dovnútra . Urobili sme zápis do
knihy návštev. Nasledovalo pravé „kvašné“, lahodná kapustnica, varené
údené koleno, slanina, klobása atď. Všetko podopreté tekutým. Hostina
lepšia ako na vianočnom stole. Lahodný čaj sa nedá ani opísať. Bratia
Ternovci sú chlapi na pohľadanie. V takej chate a s takými ľuďmi sa už
dnes nestretáva a tak si to vrývam hlboko do pamäti. Každý každému praje.
Neviem, čím som si to zaslúžil dostať sa do takého VIP kolektívu zlatých
dievčat a zlatých chlapcov zo Stropkova. Úderom dvadsiatej hodiny sa lúčime
s malebnou chalúpkou a úvozom dole lesom schádzame do Vojtoviec, kde
obdivujeme perfektnú hviezdnu oblohu, ale aj had svätojánskych mušiek za
sebou – turistov s čelovkami. Z chaty do mesta Stropkov to je už len
dobrých šesť kilometrov a nám je už clivo za prežitím krásneho tretieho
dňa a večera roku 2016. Spod Kozinca sme obdivovali krásne vysvetlené
okresné mesto aj s hviezdami na oblohe. Okolo cintorína sme došli na
námestie k Betlehemu o pol desiatej večer, po štrnástich hodinách a
prejdení skoro 37 kilometrov, 1300 metroch výškových, s kamarátmi,
ktorí majú radosť z pohybu v „Matke prírode“. S takýmito
spriaznenými dušami sa v dnešnej dobe už často nestretávame. Sú to
ľudia, z ktorých sála pozitívna energia, dobro, prajnosť a ochota pomôcť
a podeliť sa nielen dobrým slovom. Ja osobne mám vystarané na niekoľko
večerov pri usínaní si premietnuť a stráviť pekne prežité chvíle
z tejto akcie „4 chaty“. Moje poďakovanie patrí od pánov Jožka
Mikluša, Janka Pončáka, Antona Sopka a Fera Bednára zo ZVL Prešov všetkým
dvadsiatim Stropkovčanom, ktorých nepoznáme či po mene alebo priezvisku,
ktorý sa zúčastnili 2. ročníka akcie. Som osobne povďačný p. Jozefovi
Kmiťovi za pozvanie na takúto VIP akciu v okolí Stropkova. Srdečná vďaka
od VhŤ-áka Fera Bednára z Prešova.<br>
<strong>F. Bednár</strong></p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/sport/2016-01/04-turisti-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/sport/2016-01/04-turisti-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter