Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

R. Pich: Za našimi úspechmi treba hľadať výbornú partiu v kabíne

obrazekRok 2009 bol v podaní futbalistu
Róberta Picha určite vydarený. V jarnej časti žiaril v drese Podbrezovej.
Po skončení sezóny sa v rámci projektu medzi FK Dukla Banská Bystrica –
FK Dubnica – ŽP Šport Podbrezová sťahoval na Štiavničky, kde si pod
trénerom Jozefom Jankechom pripísal na konto 17 štartov v najvyššej
slovenskej súťaži, v ktorých zaťažil konto súperov dvomi gólmi. Výkony
v drese aktuálne tretieho tímu Corgoňligy vyniesli R. Pichovi aj pozvánku
do slovenskej reprezentácie do 21 rokov. Keďže Robinho, ako tohto
šikovného ofenzívneho hráča prezývajú priatelia, je vždy príjemným
spoločníkom na debatu, využili sme jeho prítomnosť doma vo Svidníku a
požiadali sme ho o rozhovor.

Po Slávii Praha a ŽP Šport Podbrezová máte v drese FK Dukla
Banská Bystrica za sebou ďalšiu skúsenosť. Ako hodnotíte prvý polrok
v novom klube?

– Súhlasím s tým, že Ban. Bystrica je pre mňa opäť novou futbalovou
skúsenosťou. V každej krajine je najviac sledovanou práve najvyššia
domáca súťaž. Preto hráme pod vyšším tlakom a iné sú aj nároky na
hráčov, čomu však zároveň zodpovedá i zabezpečenie v klube, kde
každý pracuje na profesionálnej úrovni. Pred touto sezónou sa Banská
Bystrica, Dubnica a Podbrezová dohodli spolupracovať na spoločnom projekte a
v našom mužstve sa streli najlepší hráči zo všetkých troch klubov.
O to viac ma teší, že Ban. Bystrica si vybrala aj mňa. Myslím si, že
naše výsledky nie sú náhodné a kvalita kádra nás núti k tomu, aby sme
hrali o najvyššie priečky.
V jesennej časti ste si na konto pripísali 17 corgoňligových
štartov. Viackrát sa na trávniku objavili už iba Boroš, M. Kuzma, Seye
(19), Adámik, M. Pančík a Savič (18). Ste s Vaším číslom
spokojný?

– Niekto si možno povie, že hrám málo, ale jedným dychom musím dodať, že
najväčšiu konkurenciu máme práve v útoku, kde sme šiesti ašpiranti na
miesto v zostave. Keď som prestupoval do Ban. Bystrice, brali ma ako mladého
hráča, ktorého čas ešte len má prísť. Tréner J. Jankech ma však
nasadil v 17 zápasoch a hoci som nenastupoval v základnej zostave, cítim
jeho dôveru. Ak si uvedomím v akej som konkurencii, nemôžem sa pri pohľade
na počet mojich štartov sťažovať. Verím však, že pokiaľ budem lepší
ako ostatní spoluhráči, dostanem príležitosť aj v základnej zostave.
Všetko mám len a len vo svojich rukách.
V referátoch o stretnutiach Ban. Bystrice sa dalo vyčítať, že ste
nastupovali na viacerých ofenzívnych postoch, plus ste mali na starosti aj
zahrávanie štandardných situácií…

– Zo začiatku som nastupoval v stredovej formácii, ale po dvoch góloch som
začal dostávať viac priestoru v útoku, kde sa cítim lepšie. Vždy to
však záležalo od priebehu zápasu a situácie na trávniku. Na druhej strane
rešpektujem každý post, ktorý mi tréner vyberie a zároveň považujem za
moje plus, že môžem hrať ako stredopoliar sprava, zľava alebo v útoku.
Pokiaľ prídem v závere na trávnik a tréner ma poverí zahrávaním
štandardných situácií, považujem to za prejav jeho dôvery, ktorú si
veľmi vážim.
Po jesennej časti patrí Ban. Bystrici 3. miesto a Žilina so Slovanom
musia Váš tím rešpektovať ako priamu konkurenciu v boji o ligový titul.
V klube cítiť spokojnosť, pretože ste aj v semifinále Slovenského
pohára. Ako vnímate vydarenú prvú polovicu súťaže z pohľadu hráča,
ktorý priamo prispel k naplneniu klubových ambícií na
trávniku?

– Banská Bystrica nestála podobne vysoko v tabuľke už niekoľko sezón, čo
potvrdzujú aj hráči, ktorí sú v tíme dlhšie. Pred sezónou prišlo do
mužstva viacero nových chlapcov a nečakalo sa, že sa nám podarí tak
rýchlo nájsť na trávniku spoločnú futbalovú reč. Po jeseni sme na
3. mieste a preto vládne v klube spokojnosť. Teší nás aj semifinále
Slovenského pohára, lebo v klube cítiť hlad po úspechu. Pokiaľ by sme
vyhrali domácu pohárovú súťaž, dvere do Európy máme otvorené a to je
pre nás veľká motivácia a výzva. Osobne si myslím, že za našimi
úspechmi treba hľadať výbornú partiu v kabíne. Všetci sa k sebe
správajú priateľsky, čo sa premieta aj do spolupráce v zápasoch.
Keď spomínate kolektív, s kým trávite najviac času mimo
štadióna?

– Najviac času trávim s mojimi bývalými spoluhráčmi z Podbrezovej M.
Turňom a S. Savičom, ale keďže sme výborná partie, nie je najmenší
problém vyjsť si do mesta s hocikým.
V posledných dňoch bolo v Ban. Bystrici aktuálnou témou
predĺženie zmluvy s trénerom Jozefom Jankechom. Klubové vedenie deklarovalo
eminentný záujem spolupracovať ďalej. J. Jankech sa nakoniec rozhodol
pôsobiť pri mužstve aj v jari a preto sa chceme opýtať, ako vnímate Vy
tohto skúseného lodivoda, ktorý Vám dal šancu v najvyššej slovenskej
súťaži?

– V prvom rade chcem povedať, že trénera J. Jankecha v klube každý
rešpektuje. O jeho kvalitách hovorí nielen jeho bohatá a úspešná
kariéra, ale aj náš herný progres je výsledkom jeho práce. Vidieť na
ňom, že skúseností má na rozdávanie a hráčom vie pomôcť nielen
futbalovými radami, ale tiež psychicky. Dokáže hráčov pochopiť a preto je
pod jeho vedením radosť pracovať. Stále nám zdôrazňuje, že máme všetko
pred sebou a vo vlastných rukách. Nepozerá sa na to, čo vyťaží
z úspechu on, ale dôležité pre neho je, aby sme napredovali ako hráči,
ako kolektív a pokiaľ dosiahneme úspech, bude to bonus pre nás všetkých.
Hoci sa tlaku z výsledkov vyhnúť nedá, tréner J. Jankech vie v kabíne
namiešať správnu atmosféru.
Na ktorý zápas z jesennej časti sa Vám vybavia spomienky ako
prvé?

– Najkrajšie spomienky mám na zápas s Petržalkou, keď som dal môj prvý
gól v Corgoňlige. Nastupoval som za stavu 2:0 a o pár minút som zvyšoval
na 3:0. Na polovici ihriska som si prebral loptu a šprintoval som smerom
k súperovej bráne. Položil som si brankára a loptu som len zasunul do
prázdnej brány. Pre mňa to bol o to krajší pocit, že môj prvý gól som
dal na domácom štadióne.
Môžete nám prezradiť, koľko stojí v Ban. Bystrici premiérový
gól?

– Tajomstvo to nie je. Prvý gól má vyšiel o niečo drahšie, pretože som
platil hneď aj príchodné, plus prvý štart. Spolu som do pokladnice
v kabíne zaplatil 160 EUR.
Vaše výkony v klubovom drese si všimol aj tréner slovenskej
reprezentácie do 21 rokov Boris Kitka. Predpokladáme správne, že hrať za
národný tím je najpríjemnejším bonusom za tréningovú drinu počas celej
kariéry?

– Každý hráč sa chce zlepšovať a napredovať, aby mohol dosahovať stále
nové ciele. Maximum, ktoré môže futbalista dosiahnuť je reprezentácia jeho
krajiny, preto ma nominácia na zápasy proti Cypru a Chorvátsku veľmi
potešila. Keď sme cestovali na Cyprus, mali sme týždňový kemp v Senci,
kde sme trénovali vedľa A-mužstva, čo bolo pre mňa zážitkom a opäť
novou skúsenosťou. Každému hráčovi dáva reprezentácia novú motiváciu a
hoci som na Cypre do hry nezasiahol, určite ma to obohatilo. Pred mesiacom som
mal síce 21 rokov, ale v ďalšom roku ešte môžem reprezentovať. Tréner
B. Kitka mi povedal, že moje kvality pozná a nemusím ho presviedčať.
Povzbudzoval ma, aby som bol trpezlivý a ďalej na sebe poctivo pracoval.
Najbližší zraz bude v marci a pokiaľ budem nominovaný, bude to pre mňa
opäť veľká česť.

obrazek obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter