Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Pod dresom Petržalky bilo T. Jenčovi srdce Stropkovčana

obrazekAk si niekto zaslúži cenu za
oddanosť futbalu, určite je to odchovanec MŠK Tesla Stropkov a aktuálne
brankár Artmedie Petržalka Tomáš Jenčo. Mládežnícky slovenský
reprezentant musel prekonať niekoľko nepríjemných zranení, ktoré sa mu
nevyhli ani v aktuálnej sezóne, ale na svojej ceste sa nezastavil a odmenou
mu bolo v jesennej časti trinásť stretnutí v najvyššej slovenskej
súťaži. O Corgoňlige, Petržalke a jeseni sme sa s T. Jenčom
porozprávali v príjemnej atmosfére pri čaji.

Jesenná časť 2009 pre Vás znamenala prvý stabilný kontakt
s Corgoňligou. Ako by ste teda hodnotili jeseň z Vášho
pohľadu?

– Po odchode bývalého majiteľa klubu I. Kmotríka a viacerých hráčov do
Slovana sa Petržalka ocitla v novej situácii, ale aj napriek tomu dal tréner
M. Hipp dokopy výbornú partiu už v jari. Hoci sa počas letnej prestávky
káder opäť omladil, odohrali sme v príprave dobré zápasy, aj keď
výsledkovo to ešte nebolo optimálne. Osobne som v príprave odchytal,
s výnimkou jedného polčasu, všetky stretnutia a preto som veril v post
jednotky. Súťaž pre nás nezačala najpríjemnejšie, lebo hneď v 1. kole
sme prehrali s Prešovom 0:1. Herne sme nesklamali, no doplatili sme na našu
najväčšiu slabinu, ktorou je premieňanie šancí. V ďalších kolách sme
už remizovali v Dubnici a zvíťazili s Dunajskou Stredou. Po 3. kole však
prišiel pre mňa nešťastný moment, kedy mi spoluhráč na tréningu zlomil
nos. Veľmi ma to mrzelo, lebo v prvých troch kolách som inkasoval iba jeden
gól, čo bol pre mňa ako pre nováčika celkom slušný začiatok. V tejto
situácii mi pomohol tréner M. Hipp, lebo keď som sa vyliečil, okamžite mi
dal opäť šancu a mohol som si v bráne vychutnať víťazstvo 1:0 so
Žilinou. Tento zápas mi dal zabudnúť na moje zranenie a opäť som sa
dostával do pohody. Ďalším dôležitým medzníkom jesene bola výmena
trénerov a fakt, že od prehry v Trnave sa nám začalo dariť menej. Tréner
P. Fieber preferuje filozofiu, ktorou chce dať príležitosť každému a
v zostave rotoval aj nás brankárov. Z pohľadu nášho postavenia
v tabuľke a atmosféry v tíme nám veľmi pomohli výhry v Nitre a
s Trnavou. Podstatné je, že sa nám podarilo odpútať od Košíc a Dubnice.
Verím, že pokiaľ počas zimy ešte vylepšíme náš herný prejav, boju
o záchranu sa vyhneme.
– V Stropkove ste začali chytať medzi „mužmi“ už ako
dorastenec, ste mládežníckym slovenským reprezentantom a teraz ste pevnou
súčasťou corgoňligistu. Ako na Vás zapôsobil futbalový život
v najvyššej domácej súťaži?

– V prvom rade chcem povedať, že pred mojim štartom v Corgoňlige mi veľmi
pomohla sezóna, ktorú som odchytal za B-mužstvo Petržalky v II. lige, kde
bolo veľa kvalitných stretnutí, navyše za mladým mužstvom som mal stále
dosť práce. Po mojom príchode zo Stropkova som ešte mesiac stihol trénovať
pod trénerom V. Weissom a postupne som mnou pracovali tréneri M. Hipp, M.
Mentel s M. Hýllom, pričom každý z nich sa podpísal pod môj futbalový
rast. Na premiéru v najvyššej súťaži som sa tešil, no na druhej strane
musím priznať, že ostrý štart je predsa o inom a preto mi pomohlo, že
ešte v závere minulej sezóny som dostal príležitosť v stretnutí
v Dubnici. Napriek tomu som počas prvých kôl v jeseni ešte cítil určitú
dávku nervozity, lebo všetko bolo pre mňa nové a iné. Každý zápas je pod
väčším záujmom a tlakom médií, či verejnosti. Mojou snahou bolo
nesklamať dôveru a ukázať, že do brány A-mužstva patrím. Hoci Stropkov
je známy svojou futbalovou liahňou, stále sa nájdu ľudia, ktorí si myslia,
že hráči pre najvyššiu súťaž vyrastajú v Košiciach alebo Prešove.
Preto som mal o motiváciu navyše, aby som dokázal, že aj v menších
mestách a kluboch môžu vyrásť šikovní futbalisti. Každý kto začína
s futbalom sníva o prvej lige a keďže sa mi podarilo v jeseni nastúpiť
v trinástich stretnutiach, teším sa z toho. Zároveň však mám pred sebou
nový cieľ, ktorým je chytať pravidelne, čo znamená, že s mojimi výkonmi
bude vládnuť spokojnosť.
Petržalka je v posledných sezónach známa veľkou rotáciou
hráčov. Vnímate tento pohyb z pohľadu brankára a komunikácie so
spoluhráčmi pred Vami ako problém?

– V prvom rade chcem povedať, že všetci chlapci, ktorí prišli do mužstva,
majú jediný cieľ – hrať futbal a podávať kvalitné výkony. Každý má
vo svojich prioritách jasno a preto ťaháme za jeden povraz. Osobne si
nemyslím si, že by sme mali problém so zohratosťou, lebo v príprave sme
odohrali dosť stretnutí, kde sme sa mohli navzájom spoznať. Hráči, ktorí
prišli zo Slovana alebo Interu, zapadli do mužstva veľmi rýchlo. Niekomu sa
rotácia hráčov v Petržalke môže zdať ako neobvyklá, ale na trávniku
nad tým nerozmýšľame. Skôr ma trápi, že nemáme vlastný štadión a
preto ak chceme prilákať divákov, stojí nás to viac námahy ako hráčov
v iných mužstvách.
V nedávnej klubovej histórii, no za iných podmienok, patril
k Petržalke boj o titul. Po jesennej časti má však mužstvo aktuálne na
konte 22 bodov a pod sebou iba D. stredu a Dubnicu s Košicami…

– V klube a aj v kabíne sme si vedomí toho, že máme lepšie mužstvo ako
o tom prezrádza naše postavenie v tabuľke. Bohužiaľ, dnes sa nikto
nenachádza v ľahkej situácii, ale funkcionári robia maximum preto, aby sme
fungovali na najvyššej úrovni, čo sa im my ako hráči pokúsime vrátiť na
trávniku hrou a výsledkami. Petržalka má samozrejme vyššie ciele a hoci sa
situácia v klube odchodom majiteľa zmenila, chceme dokázať, že do ligy
patríme. V jeseni sme odohrali viacero nešťastných duelov, no počas zimnej
prestávky budeme mať dosť času, aby sme popracovali na našom zlepšení a
vyladili formu tak, aby sme v jari postúpili v tabuľke vyššie.
Viackrát ste v našich rozhovoroch zdôraznili, že veľkou oporou bol
pre Vás tréner brankárov Miro Hýll, s ktorým ste typologicky podobní
brankári. V závere jesene sa však M. Hýll rozhodol pre zahraničné
angažmán. Pocítili ste nejakým spôsobom jeho odchod?

– Zatiaľ je to stále otvorená otázka, lebo M. Hýll odišiel tri kolá pred
koncom jesennej časti. Ešte som si na jeho neprítomnosť nestihol zvyknúť,
lebo bez neho sme odtrénovali iba pár tréningov. O M. Hýllovi môžem
povedať len to najlepšie. Určite je to tréner, ktorý má vo svojej
koncepcii absolútne jasno a naučil ma toho naozaj veľmi veľa. Jeho
futbalový životopis je plný úspechov, pretože s Interom bol majstrom,
okúsil atmosféru európskych pohárov a štartoval aj v slovenskej
reprezentácii. Má veľmi bohaté skúsenosti a som len rád, že časť
z nich mi odovzdal.
Ktorý zápas alebo zákrok sa Vám vybaví z jesennej časti ako prvý?**
– Najkrajšie spomienky mám na domáci zápas so Žilinou, s ktorou sme
vyhrali 1:0. Podarilo sa nám zdolať dlhodobo jeden z najlepších klubov na
Slovensku a preto je to pre mňa nezabudnuteľný pocit. Práve v tomto zápase
som sa mi podaril zákrok, keď T. Oravec vystrelil z otočky a lopta mi ostala
pod rukou. Po zápase nám tlieskala celá tribúna, čo len umocnilo našu
radosť zo zisku troch bodov. Dobre sa mi chytalo aj v odvete v Žiline. Hoci
sme prehrali 2:0, tréner domácich P. Hapal ma po zápase na tlačovke za
výkon pochválil. Prehra ma samozrejme mrzela, no v bráne som sa cítil
veľmi dobre a celý zápas som si užíval.
S prípravou na jarnú časť začínate 7. januára. Dostali ste
v klube individuálne tréningové plány?

– Hráči dostávali individuálne plány, ktoré im v klube odporúčali, ale
každý z nás je profesionál a aj bez príkazov si uvedomujeme, že
nemôžeme nič podceniť ani počas sviatkov. U nás brankárov je to trošku
špecifické a preto sme plány na papieri nedostali, no mám dosť skúseností
na to, aby som vedel, že celé voľno preležať doma nemôžem. Samozrejme,
užívam si oddych a chvíle s rodinou, či priateľmi, ale zároveň aj
individuálne trénujem.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter