Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Päťdesiatnik Johan Parilák

<p><img src=“https://espektrum.sk/images/sport/2015-03/14-johan-01.jpg“ alt=““
class=“img-left alignleft“ />Súčasní šesťdesiatnici a
starší niekedy možno až nostalgicky spomínajú na časy, kedy bol
v Stropkove futbal tým najsilnejším fenoménom. Tú „zlatú“ éru
futbalu v našom meste sme tvorili spoločne všetci – najmä hráči za
aktívnej pomoci funkcionárov.</p>

<p>Do tejto „zlatej“ generácie zákonite patrí aj Jozef „Johan“
Parilák. V niektorých zápasoch bol fanúšikmi zatracovaný, no vo
väčšine z nich „zbožňovaný.“ Johan totiž bol futbalistom, ktorý na
ihrisku dokázal divy, no niekedy svojim výkonom „brnkal“ aj na nervy. No
ako hovoria bratia Česi „né každý den je posvícení.“<br>
Johan má v rodnom liste v kolónke dátum narodenia napísané nemenné
čísla – 19. marec 1965. Čiže pred niekoľkými dňami oslávil krásne
životné jubileum. S futbalom začínal samozrejme v Stropkove a jeho prvým
trénerom bol František Kasarda. Ďalej ho v žiackom veku trénersky viedli
Peter Bochnovič a Jozef Tabiš. Ako stredoškolák bol na hosťovaní v Snine,
kde tri roky hral prvú dorasteneckú ligu. Po ročnom pôsobení v materskom
klube odišiel na vtedy ešte povinnú dvojročnú základnú službu do
Vojenskej telovýchovnej jednoty Sereď, v drese ktorej hral druhú najvyššiu
slovenskú súťaž. Po návrate opäť pôsobil v rodnom Stropkove a ako
28-ročný zaujal „skautov“ prvoligového Bardejova a ako nám sám povedal,
na jeho prestupe Stropkov pravdepodobne zarobil najvyššiu finančnú sumu
v celej svojej histórii. Následne nasledoval prestup do poľského Zamošča,
kde išiel spolu s Ľubom Horochoničom. Ten sa však v príprave zranil a tak
Johan zostal u nášho severného suseda sám. Tam pôsobil iba sezónu, lebo
po narodení dievčat – dvojčiat sa musel vrátiť domov. Mal vtedy tridsať
rokov a ešte ďalších šesť rokov opäť nosil dres v modro-bielych
farbách rodného Stropkova. Aktívnu hráčsku kariéru zakončil v Breznici.
Ako tréner bol asistentom pri staršom doraste počas pôsobenia Petra Gombára
a Jozefa Lehockého pri tomto mužstve.<br>
Toľko výpočet futbalových aktivít päťdesiatnika Johana Pariláka. Nedá
mi, aby som nespomenul aspoň jednu udalosť, na ktorú sa nedá zabudnúť.
Johan bol z hráčov, ktorí v mužstve Stropkova pôsobili počas môjho
pôsobenia pri ňom ako vedúceho mužstva, určite najväčším jedákom.
Nejakým jedlom by určite nepohrdol ani počas polčasovej prestávky.
Spomínam si, že bolo niekoľko takých zápasov, keď sme boli na dvojdňovom
výjazde, že pri raňajkách som mu osobne zabezpečil minimálne dva rožky so
šunkou, lebo ako ma presviedčal, on bude pred zápasom hladný. A to ešte
3 až 3,5 hodiny pred úvodným hvizdom bol obed. No Johan tvrdil, že on ak
pôjde hladný na ihrisko tak sa mu hra dariť nebude. Samozrejme, že o tom
vtedajší tréner Vlado Rusnák nevedel, pretože by nás oboch roztrhal
v zuboch. Niekedy mu tie rožky „padli“ na úžitok, niekedy mu asi dlhšie
ležali v žalúdku. No opäť sa vraciam na vyššie citované české
príslovie. žIVIJÓ, Johan!<br>
<strong>P. Barilla</strong></p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“https://espektrum.sk/images/sport/2015-03/14-johan-01.jpg“><img
src=“https://espektrum.sk/images/sport/2015-03/14-johan-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter