Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Jozef Bednárik spomína na kedysi úspešný stropkovský zápasnícky oddiel

Azda máloktorý Stropkovčan si spomenie na obdobie v šesťdesiatych
rokoch minulého storočia, kedy v meste úspešne pôsobil zápasnícky oddiel
TJ Tesla.

V knižke Stropkov a okolie je stropkovskému zápasníctvu venovaných
zopár viet o vtedajších úspechoch. Počas necelého desaťročia dosiahli
naši zápasníci viacero dobrých výsledkov na krajskej, celoslovenskej
i celoštátnej úrovni. Úspešne si počínali muži i dorastenci. Jedným
z pamätníkov tohto obdobia je, dnes už dôchodca Jozef Bednárik, ktorý
s partiou kamarátov zakladal zápasnícky oddiel v Stropkove.
„So zápasením sme začínali ako mladí chlapci v priestoroch
vtedajšieho ukrajinského gymnázia. V podstate išlo o chlapčenskú
záľubu a nemali sme nejaké odborné vedenie. Spomínam si, že v začiatkoch
nám pomohli aj zápasníci zo Sniny, ktorí nám poskytli zopár žineniek a
nejaké dresy. Okrem mňa sa zápaseniu začali venovať aj Milan Berík, Laco
Motyka či Fero Paňko. Z mladších si pamätám na svojho nebohého brata,
mladého Spišáka a dobrým zápasníkom bol aj Albín Hričan. Určite ich
bolo viac, ale je to už veľmi dávno…,“
spomína na obdobie
spred vyše štyridsiatich rokov J. Bednárik. Napriek nevôli rodičov odišiel
kvôli zápaseniu po základnej škole na štúdium do Liptovského Hrádku, kde
už pôsobila trojica Stropkovčanov – M. Berík, L. Motyka a F. Paňko. Aj
keď spomienky z tohto obdobia sú už len hmlisté, svoje prvé zápasnícke
vystúpenie a úspech si J. Bednárik pamätá presne. Na Veľkej cene Liptova
v Hrádku získal pekné štvrté miesto. „Mal som 17 rokov a aj
som sa trochu hanbil vyjsť na žinenku. Mojím prvým súperom tam bol nejaký
vojak z Rudej hvězdy Praha a ten so mnou nemal veľa práce. Ale ostatné
zápasy mi vyšli a umiestnil som sa dobre.“

Po skončení strednej školy sa všetci „Liptáci“ vrátili do Stropkova.
Jozef si urobil trénerský kurz III. triedy a trénovať sa začalo na vyššej
úrovni. Prišli aj prvé výraznejšie úspechy Stropkovčanov. Dorastenec
Marián Kočiš sa stal dokonca dorasteneckým majstrom ČSSR. Aj v meste sa
zápasníctvo stretlo s veľkým záujmom publika. Majstrovské zápasy, ktoré
sa konali vo vtedajšom Dome osvety (MsKS) sledovala zvyčajne preplnená sála.
„Aj napriek tomu, že sme trénovali podľa vlastných metód a
v skromných podmienkach sme dosahovali dobré výsledky. Napríklad mne sa
podarilo dvakrát zvíťaziť na košickej Lokomotíve. Spomínam si, že
v začiatkoch sme mali celé družstvo na zápase len dva dresy, takže sme sa
v šatni museli počas stretnutia prezliekať. Napríklad aj súťažnú
hmotnosť si málokto sledoval. Kilo sem, kilo tam a už sme boli po vážení
vo vyššej váhovej kategórii…“

J. Bednárik hovorí, že mu je trochu ľúto za týmto obdobím. Najmä preto,
že aj napriek sľubnému potenciálu nenašli podporu u vtedajších
funkcionárov mesta a oddielu. „Zápasenie je krásny šport,
doteraz ho sledujem a Stropkovčania oň naozaj mali záujem.
V mládežníckych družstvách sme mali až 30 mladých chlapcov. Nebola
však podpora z vyšších miest a zápasenie sa dostalo na okraj záujmu. My,
ktorí sme s tým začínali sme to robili spontánne, pretože nás zápasenie
bavilo. Bolo však potrebné nadviazať na naše úsilie.“

Krátko pred koncom zápasníckej kariéry dostal ponuku zvýšiť si
trénerskú kvalifikáciu, ale z rodinných dôvodov sa na kurze v Plzni
nezúčastnil. Koncom šesťdesiatych rokov stropkovské zápasníctvo
definitívne zaniklo.

obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter