Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Jaroslav Prokopovič sa tenisu venuje od detstva

<h3>„Na tento šport som talent nemal, drinou sa však dostavili
výsledky.“</h3>

<p>Podľa viacerých odborníkov tenis ako hra vznikol vo Francúzsku
v jedenástom alebo začiatkom dvanásteho storočia. Túto hru nazývali jeu
de paume, čo v preklade z francúzštiny znamená hra rúk ruky alebo hra
rukami. Je považovaná za predchodkyňu tenisu ako takého. Stropkovčan
Jaroslav Prokopovič, ktorého mnohí poznajú pod prezývkou Kexa, sa tomuto
športu venuje už dlhé roky. Pôsobí v klube Borg. Ten podľa jeho slov
tvoria úžasní ľudia, ktorí spolu držia.</p>

<p><strong><em>Ako dlho sa venuješ tenisu?</em></strong><br>
Približne od ôsmich alebo deviatich rokov.<br>
<strong><em>Ako si sa dostal k tomuto športu?</em></strong><br>
Už ako malý chlapec som sledoval túto krásnu hru v televízii, nejako sa to
postupom času prevalilo samo a začal som hrávať.<br>
<strong><em>Mal si po kom zdediť talent?</em></strong><br>
Podľa mňa som nikdy nemal veľké vlohy na tento šport. Išiel som však
cestou tvrdej práce a výsledky sa časom dostavili. Mám kamarátov, ktorí
dostali nadanie od Boha, niektorí s ním naložili dobre, iní zas nie.<br>
<strong><em>Venuješ sa aj nejakým iným športom?</em></strong><br>
Od šiestich rokov hrávam aktívne futbal, niekedy som venoval aj hokeju. Hra
na zelenom trávniku však u mňa zvíťazila ako voľba do budúcnosti.<br>
<strong><em>Aké boli tvoje tenisové začiatky?</em></strong><br>
Samozrejme, amatérske a smiešne. Myslel som, že chytiť raketu do ruky a
hodiť loptičku na druhú stranu nemôže byť žiaden problém. Postupom času
si ale človek začne uvedomovať, v čom je tenis tak nádherný a
výnimočný.<br>
<strong><em>Oľutoval si niekedy, že si sa dal na tento
šport?</em></strong><br>
Nie, to nikdy. Vďaka nemu som mal možnosť spoznať veľa nových ľudí,
zažiť kopec zábavy.<br>
<strong><em>Je niečo, čo ťa v tenise najviac sklamalo?</em></strong><br>
Určite to, keď som si pred šiestimi rokmi zlomil na zápase kľúčnu kosť.
Dva a pol mesiaca som kvôli tomu nemohol hrávať, to bolo pre mňa asi najviac
frustrujúce.<br>
<strong><em>Kto je tvojím najväčším fanúšikom?</em></strong><br>
Na turnaji máte stále ľudí, ktorí vás povzbudzujú. Celkovo v klube sa
vždy podržíme navzájom, čo je podľa mňa úžasné. Najväčšiu podporu
mám asi od svojho otca, vždy mi poradil, keďže aj bol športovec. Ďakujem
mu za pomoc po finančnej, materiálnej, ale aj psychickej stránke, začiatky
totiž neboli vôbec jednoduché.<br>
<strong><em>A čo nejaký tenisový sen?</em></strong><br>
Moja túžba je určite hrať aktívne aspoň do päťdesiatky ako moji
kamaráti a sparing partneri v klube. Prvoradé je však zdravie.<br>
<strong><em>Ako znášaš prehru?</em></strong><br>
Nikto nebýva rád porazený. Na druhej strane to možno bude znieť ako fráza,
ale každý neúspech by vás mal posunúť dopredu.<br>
<strong><em>Ako často trénuješ?</em></strong><br>
Ak nie som práve v zahraničí, tak tri až štyrikrát do týždňa
v kombinácii futbal a tenis. Keď je priaznivé počasie, každý druhý deň
sa snažím byť na kurte.<br>
<strong><em>Máš nejaký tenisový vzor?</em></strong><br>
Ako u väčšiny z nás je to napríklad Djokovič, Federe. No mne osobne sa
najviac páči herný štýl spomínaného Davida Ferrera.<br>
<strong><em>Aké sú tvoje ďalšie záľuby okrem tenisu?</em></strong><br>
Popri ňom a futbale sa asi od trinástich rokov venujem hudbe, konkrétne
hraniu na bicie nástroje. Verte, že tieto moje záľuby by sa progresívne
nerozvíjali bez trénovania, skúšania a ešte raz, najmä poctivého
tréningu.</p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter