Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Čerstvý Michalovčan Tomáš Jenčo: „Cítiť tu chuť po víťazstvách“

<p>Zachytal si Corgoň ligu, neskôr
zostúpil do II. ligy, bojoval v nej o návrat medzi elitu, no napokon znova
zostúpil. Ako na hojdačke. Tak sa v Petržalke darilo stropkovskému
odchovancovi Tomášovi Jenčovi, ktorý si v posledných sezónach na ruku
navliekal aj kapitánsku pásku. Pred brankárskou oporou zlatej stropkovskej
generácie však stojí nová výzva – MFK Zemplín Michalovce.

<p>Kde vidíš hlavnú príčinu vypadnutia Petržalky z druhej
ligy?

žiaľ, musím povedať, že to bola finančná situácia v klube a s ňou
spojený masívny odchod hráčov základnej zostavy, ktorá rok predtým
skončila na 3. mieste v druhej lige. Chýbala kvalita a preto je malým
zázrakom, že sme súťaž vôbec dohrali. Snáď len kvôli sebe a
fanúšikom.
Čo všetko ti dalo pôsobenie v Petržalke? Na ktoré momenty budeš
najradšej spomínať?

Bola to naozaj veľká škola. Za štyri roky som tam zažil mnoho. Aj keď nie
všetky skúsenosti boli príjemné, nezmenil by som nič. Či už to boli
corgoňligové zápasy, alebo výborné tréningy so skvelými trénermi a
spoluhráčmi. Taktiež sme mali obdivuhodných fanúšikov, ktorí pri nás
stáli v dobrom aj zlom. Na oslavy s nimi po víťazstvách budem spomínať
dlho a rád.
V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi bývalým a súčasným
pôsobiskom?

Dá sa povedať, že Michalovce fungujú ako Petržalka ešte počas
corgoňligového pôsobenia, keď všetko klapalo. Najväčší rozdiel je
v štadióne a aktuálnej situácii. Ten petržalský je zničený a klub má
značné dlhy. Zatiaľ čo v Michalovciach je krásny vynovený štadión a
výborné podmienky. Samozrejme, ambície klubov sú tiež odlišné.
V klube blízko hlavného mesta si si zvykol na post jednotky. Teraz je
však konkurencia omnoho väčšia. Ako vnímaš túto skutočnosť?

Aj v Petržalke som si miesto v bráne musel zaslúžiť. Prichádzam do
nového prostredia a spravím všetko, čo je v mojich silách, aby som chytal.
Rešpektujem kvalitu konkurencie a je jasné, že do brány pôjde ten
s momentálne najlepšou formou. Všetko je podriadené úspechu mužstva a na
to som pripravený.
V michalovskom klube pôsobia aj ďalší dvaja Stropkovčania –
Peter Jakubčo a Oliver Špilár. Pomohla ti ich prítomnosť pri začiatkoch na
Zemplíne?

Samozrejme, obaja mi pomohli zoznámiť sa s prostredím aj s chodom klubu.
Začlenenie sa do kolektívu bolo vďaka nim ľahšie a keďže je tu super
kolektív, tak aj bezproblémové a rýchle.
Michalovčania sa už dva roky snažia o postup do najvyššej
súťaže. No zatiaľ neúspešne. Ako vidíš postupové šance tento
rok?

Klub funguje po všetkých stránkach. Nároky a ambície sú teda na mieste.
Cítiť tu chuť po víťazstvách a s ňou sem prichádzam aj ja. Chceme
vyhrávať a čo má prísť, príde.
Z Petržalky si to mal domov poriadne ďaleko. Zavážil teda pri
rozhodovaní prijať ponuku aj fakt, že teraz môžeš byť s rodinou a
priateľmi oveľa častejšie ako predtým?

Áno, teší ma, že takto by som mohol viac času tráviť doma s rodinou. Má
to svoju váhu. Ale ako som už spomínal, ide o stabilizovaný klub
s vysokými nárokmi a ambíciami. Je pre mňa výzvou pobiť sa tu o miesto
na ihrisku.
Keď sme sa tvojho bývalého spoluhráča Roba Picha pýtali na
trénerov, ktorí mu v Stropkove najviac pomohli, odpovedal jednoznačne. Tak
schválne, či ste na tom rovnako…

Boli to páni Bochnovič, Andrejko a Micheľ u žiakov. Očipa, Gombár a
Lehocký pri doraste resp. u mužov. Každý mi dal niečo, za čo som
vďačný. Ale najviac mi dal môj otec, ktorý ma k futbalu priviedol a
naučil ma strašne veľa.
V mládežníckych kategóriách Stropkova o kvalitných brankárov
nie je núdza. Čo by si im na záver poradil aby zveľadili svoj
talent?

Aby sa bavili futbalom. Užívali si momenty na ihrisku, ale zároveň na sebe
tvrdo pracovali. Pretože len poctivá práca na tréningu ich môže posúvať
dopredu. To, čo futbalu dajú sa im raz aj vráti.
E. Burcák

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter