Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

E. Jurková si odniesla z majstrovstiev Európy tri zlaté a jednu bronzovú medailu

Eva Jurková má 24 rokov a je
slovenskou reprezentantkou v stolnom tenise v kategórii žien, ktorému sa
venuje profesionálne. Je 18 násobnou majsterkou Slovenska v mládežníckych
kategóriách – dvojhra, štvorhra a mix . Trénuje ju Andrej Dzelinskij,
ktorý je už takmer ako člen rodiny. K stolnému tenisu ju priviedol jej
otec, zanietený stolný tenista Ladislav Jurko. Vyrastala v malej dedinke –
v Miňovciach. Narodila sa ako zdravé dieťa, no nemala ešte ani 3 roky,
keď prekonala zápal stredného ucha.

„Deti naokolo vo veku troch rokov už začínali reagovať na
zvukové podnety a rozprávať. Moji rodičia si to začali všímať a videli,
že so mnou niečo nie je v poriadku. Vzali ma ku logopedičke a tá hneď
s istotou povedala, že niečo nie je v poriadku so sluchom. Po všetkých
vyšetreniach prišla diagnóza, že nepočujem na 90%. Odmalička má rodičia
nútili rozprávať a rozvíjať môj hlas a naučili ma správnu výslovnosť,
za čo som im veľmi vďačná, rovnako aj mojim starším
sestrám,“
zdôverila sa a dodala, že napriek všetkému ju
neskôr zapísali do školy medzi zdravé deti.
„S odstupom času si to dnes cením o to viac, keď vidím ako
niektoré nepočujúce deti nemajú rozvinutý hlas. Veľmi ma to mrzí, lebo
viem, že sa to dá a ja som toho živým dôkazom,“
dodala.
Na začiatku hrávala iba jej sestra, Evka bola iba v úlohe diváka. Z novín
sa neskôr dozvedeli, že v Michalovciach pôsobí úspešný tréner Andrej
Dzelinskij. „Otca to hneď zaujalo a začal mňa ako 5 ročnú aj
s mojou staršou 8 ročnou sestrou voziť do Michaloviec, čo bola
vzdialenosť 70 km. Najprv sme do Michaloviec chodili raz za týždeň,
postupne sa táto spolupráca prehĺbila a chodili sme tam každý deň, no na
začiatku trénovala len moja sestra. Ja som bola zberač loptičiek a
obdivovateľ,“
zaspomínala na svoje začiatky E. Jurková
Bola však neoblomná a vytrvalá a trénera uprosila, že aj ona to chce
skúsiť. Vzala raketu do rúk a začala plniť svoje pingpongové úlohy.
„Vždy mi to prišlo ľahké, keďže som všetky úlohy zvládala
aj napriek tomu, že boli stále ťažšie a ťažšie. Potom tréner zistil,
že to malé ušaté dievčatko, čiže ja, je veľmi talentované a navrhol
môjmu ockovi, že chce so mnou spolupracovať tiež,“
dodala
s úsmevom E. Jurková. Úsmevná a zaujímavá je tiež spomienka na
komunikáciu medzi ňou a trénerom v jej začiatkoch. „Ja som
rozprávala ako mi prišlo a on mi rozumel len ťažko, pretože pochádza
z Ruska a na Slovensku žil v tej dobe len veľmi krátko,“

prezradila.
Keď bola Evka mladšia, bola veľmi nízka, tréner musel a neváhal kúpiť
špeciálny nižší stôl, aby mohla hrávať a každý deň trénovať. A.
Dzelinskij sa časom rozhodol zmeniť svoje pôsobisko, vymenil Michalovce za
Košice. „Nasledovali sme ho. Nastúpila som tiež do
5. ročníka na športové gymnázium. Tento šport mi jednoducho učaroval.
Každý úspech si veľmi cením. Najväčšiu cenu má pre mňa bronzová
medaila z Deaflympiady vo dvojhre v roku 2013,“
povedala E.
Jurková a dodala, že je veľmi hrdá, že môže byť reprezentantkou
Slovenska v kategórii žien spolu so zdravými športovcami.
„Posledné majstrovstvá Európy nepočujúcich v Bulharsku si
tiež veľmi cením. Získala som zlatú medailu vo dvojhre a mixe a bronzovú
medailu vo štvorhre. Bol to jeden neskutočný zážitok. Neopísateľný
pocit, keď stojíte na tom prvom mieste. Slzy na krajíčku a hrá slovenská
hymna a naša vlajka stúpa hore. Vtedy si uvedomím, že to všetko stojí
zato. Užívala som si tam každú sekundu. Som hrdá, že som vzorne
reprezentovala Slovensko,“
dodala.
Trénuje poctivo každý jeden deň ráno aj poobede, jeden tréning trvá
2 hodiny. Chodí tiež na kondičky a masáže. Cez víkend E. Jurkovú
zamestnávajú turnaje alebo liga. „Trénujem v jednom
z najlepších klubov na Slovensku. Stále s tým istým trénerom.
V Košiciach máme veľa úspešných mladých stolných tenistov, ktorí má
taktiež motivujú k lepším výsledkom. Môj otec to celé manažuje, za čo
mu patrí obrovské ďakujem,“
povedala.
Momentálne sa pripravuje na svetové turnaje. Reprezentovať nás bude
v kategórii žien spolu so zdravými športovcami v Srbsku, ale i na
Slovensku. Samozrejme stále trénuje a nepoľavuje a už teraz sa teší na
novú sezónu. Vyskúšať si plánuje silnú nemeckú ligu, čo bude pre ňu
určite niečo nové, ďalšia skúsenosť.
„Chcem zdôrazniť, že pomáhať všetkým športovcom, či už
nepočujúcim, postihnutým alebo zdravým je dôležité. Všetci bez ohľadu
na hocičo máme právo športovať! Radím všetkým začínajúcim
športovcom, vlastne hocikomu nech je stále pozitívny. Treba vytrvať a vždy
sa to podarí. Dúfam, že sa deaflympionici budú viac propagovať, lebo
zaslúžia si to všetci! Ďakujem svojmu tímu! Hlavne môjmu trénerovi,
ktorého by som nikdy nevymenila. Je to najlepší tréner na svete, samozrejme
už akoby súčasť našej rodiny. Ďakujem mojim najbližším za podporu,
ktorú mi dávajú. Ockovi, ktorý ma k tomuto športu priviedol. Bez neho by
som nebola tam, kde som. A samozrejme aj všetkým fanúšikom, ktorých som si
za tie roky získala,“
uzavrela Evka Jurková a srdečne
pozdravila všetkých čitateľov Spektra.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter