Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Črtá sa súčasnému županovi PSK silný súper?

kalinak

Riaditeľ kancelárie ZMOS-u navštívil Stropkovský jarmok

Stropkovský jarmok, ktorý sa konal v Stropkove uplynulý víkend prilákal mnohých návštevníkov. V rámci svojej cesty po Východnom Slovensku sme na Námestí SNP v Stropkove i medzi stánkami mohli stretnúť predstaviteľov strany HLAS SD. Menovite podpredsedu strany HLAS SD Richarda Rašiho, krajského predsedu Richarda Eliáša a ďalších. Spoločnosť im robil aj riaditeľ kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák, ktorý je rodákom z neďalekých Medzilaboriec, kde pôsobil aj ako poslanec mestského zastupiteľstva. Napriek tomu, že pracuje v Bratislave, doma je v Prešove, rovnako aj v tomto meste pôsobil ako mestský poslanec. Prednášal na univerzite a samospráve sa venuje už dobrých dvadsať rokov. Niečo sa už hovorí o tom, že bude kandidovať na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Súčasnému županovi M. Majerskému sa teda črtá silný súper.

Budete teda kandidovať na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja?

Oslovilo ma niekoľko strán s ponukou, aby som kandidoval, ale ja som ich teraz oslovil s opačnou ponukou. Vyzval som ich na oficiálne rokovania k volebnému programu, ktorý je pre mňa všetkým. Je to plán práce. Ak ľudia chcú veriť samospráve, musia vedieť čo im kandidát ponúka a čo z toho splní. A presne na tom som to postavil.

Expert na samosprávu sa rozhodol kandidovať na post predsedu PSK. Ako toto rozhodnutie vzniklo?

To, čo ma najviac presvedčilo za tých 20 rokov čo robím v samospráve a to sú riešenia, ktoré je možné preklopiť aj do tohto kraja. Riešenia, ktoré sú užitočné. Treba si uvedomiť, že ideme do ťažkých časov. Ani dedina, ani mesto a ani VÚC-ka nebudú mať peniaze nazvyš. Dlhodobo som presadzoval medziobecnú spoluprácu. Uspel som v pláne obnovy a v národnom pláne reforiem s centrami zdieľaných služieb. Presadil som pre nové nastavovanie eurofondov to, aby aj obce do 500 obyvateľov mohli mať vlastné peniaze z eurofondových výziev v najbližšom programovom období.

Prečo HLAS SD? V čom je vám táto strana sympatická?

Táto strana ako prvá zareagovala na to, že je ochotná sa so mnou stretnúť a detailne diskutovať o programe. Kandidatúru chcem postaviť vyslovene na programe. Druhou vecou je to, že je to strana, ktorá už teraz naznačuje (predtým ako som celý program postavil),  že presne toto sú tie veci, na ktoré reflektujú ako na reálne riešenia.

Aký potenciál má prešovský kraj?

Prešovský samosprávny kraj je najväčší, je krajom, ktorý má najviac obcí, má najväčšie zastupiteľstvo, najviac najmenej rozvinutých okresov. VÚC-ka sa práve na to sťažuje, čo je chybou. Chyba je práve v tom, ako sa to riadi. Vôbec nebudem hodnotiť terajšieho župana, pretože robí veci ako ich vie robiť, len ja idem z opačnej strany s tým, čo viem ponúknuť a viem presadiť. Tento kraj je špecifický v tom, že má iba potenciál, na ktorom je treba stavať.

Aké konkrétne riešenia ponúkate?

Treba si uvedomiť, že škody na povodniach na Slovensku za desať rokov boli 1 miliarda eur. Najväčší priestor máme tvoriť pracovné miesta v tom, že cez obce pomôžeme spravovať vodné toky bez ohľadu na to, či sú v správe štátu alebo nie. Máme potraviny na vidieku. Pojazdnou potravinou doprajeme ľuďom, aby si ráno kúpil rožok na dedine, ale tie potraviny sú predsa lokálnou produkciou. Prečo do toho neisť?

Bol som ten, ktorý prišiel s riešeniami ako odstrániť potravinové púšte, máme tu najviac mikroregiónov zo všetkých krajov, kde sú dediny, ktoré nepredávajú potraviny. Prešiel mi pred niekoľkými týždňami v jednom veľkom konzorciu 20 subjektov projekt, s ktorým prichádzam a sú to pojazdné ambulancie. Sú ďalšie mnohé riešenia, ktoré chcem ponúknuť nie iba pre kraj, ale aj pre mestá a obce. Tu sme odkázaní iba od spolupráce. Celý program je taký, že sa vie realizovať, vie sa naplniť a tým je pre ľudí zrozumiteľný. VÚC-ka nie je nadriadená mestám a obciam, ona musí byť partner a to partnerstvo je v tom, že potrebuje takého župana, ktorý bude na ministerstvách zastupovať všetkých 665 miest a obcí.

A čo poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť?

To je presne ten žolík, my potrebujeme reálne fabriky. Reálne fabriky sú rodinné podniky. Tu sa ukazuje, že pomoc poľnohospodárom a pomoc cestovnému ruchu sa dá týmto spôsobom. Poľnohospodár musí vedieť, že on má predajňu pojazdnú, že sa dajú potraviny predávať z dvora, ale zároveň vie, že naše zariadenia sociálnych služieb a školy budú mať práve toto ako veľkú investíciu, ktorá im príde.

Poľnohospodárstvo je tragédiou aj v tom, že VÚC-ka je zriaďovateľom stredných škôl, ale nedokázala začať ísť komunikovať s družstevníkmi, s mladými farmármi a nedokázala komunikovať so základnými školami v mestách a obciach. Nemôžeme sa diviť, že duálne vzdelávanie nebolo rozvinuté, lebo nekomunikovali s mestom ani obcou, aby už dávno lanárili a pozývali cez pozitívne a úspešné príklady, prečo sa oplatí v tomto sektore pôsobiť a ísť do štúdia.

Musíme sa sústrediť na to, ako čo najviac peňazí z VÚC-ky preinvestovať v území. Nespoliehajme sa iba na eurofondy, lebo zažívame eurofondovú depresiu. Prichádzam s reálnymi vecami. Úplne chladnokrvne a reálne viem ukázať prstom kde bude pojazdná predajňa a kde bude pojazdná ambulancia.

Myšlienka pojazdných ambulancií znie zaujímavo. Priblížte nám túto myšlienku.

Pojazdná ambulancia je presne zárukou toho, aby sme si uvedomili, že prevencia je najlepší spôsob liečby. Takže využiť kapacity lekárov a zdravotného personálu, aby mohli byť v území a v regiónoch a navštevovať seniorov po obciach. Čím skôr zasiahneme v rámci prevencie, o to lepšie je to ako následná liečba. Je to jednoducho „zdravie na kolesách“.

Pre prešovský kraj by som chcel tiež to, čo sa mi už podarilo presadiť na úrovni trenčianskeho kraja. A teda poďme sa dať dokopy s dobrovoľnými hasičmi a poďme spoločne nakupovať techniku. Musíme dávať dokopy veci, aby sme znižovali riziká a škody. Toto je ten tandem, kde sa vieme spojiť, lebo sa nemôžeme spoliehať na štát. Štát ukázal, že to nevie a že ho to nezaujíma. Poďme to urobiť presne naopak. VÚC-ka nemá peniaze, štát nemá peniaze a kašle na to, obec aj dedina bude mať menej, ale keď si to dáme dokopy, tak to bude tak akurát a zároveň garantujeme aj udržateľnosť investícií a aktivít.

Je nazeranie na región z historického hľadiska správny?

Tu je tá druhá vec. VÚC-ka musí svoje budovy začať využívať na účel, ktorý im patrí. Ak mám budovu, ktorá je nevyužitá, tak sa v meste pôjdem dohodnúť s tým, kto ju vie využiť – forma združených investícií. A to naše poľnohospodárstvo je v kríze práve preto, lebo my sme od roku 1996 nemali víziu rozvoja vidieka. Prišiel som s tým nedávno, volá sa to agenda „živý vidiek“. Toto sú investičné príležitosti, ktorými dokážeme rozvíjať vidiek. Nedokážeme riešiť regionálne rozdiely na národnej úrovni, lebo nevieme ako pristupovať k vidieku.

Vidiek je špecifický v tom, že sú tam neraz ľudia starkí v rodinnom dome osamelí. Chceme ísť s kamerovým systémom na úrovni mikroregiónov. Ak je dedina pod kamerou, starký je v bezpečí, majetok sa nekradne, nikto nezváža o polnoci drevo z hory a to, čo je najlepšie je, že ešte aj poisťovne budú v prípade poistných udalostí mať rýchlo vyriešené veci. Chceme bezpečnú samosprávu. Ak je samospráva bezpečná, aj turista sa tu cíti bezpečne a to nás všetkých chráni.

Silné stránky programu?

Ďalšou zo silných vecí, s ktorou prichádzam je, že VÚC-ka nemôže predávať svoje školy. Predať internát je prosto hriech. Prerobme tú školu na nájomné bývanie, urobme byty a prioritne do nájomných bytov dajme zdravotné sestry, lekárov, učiteľov. Tým pádom pomôžeme sami sebe. My im nedokážeme zvýšiť plat, ale dáme im benefit navyše. Toto je pridaná hodnota. Keď zistíme, že tú budovu prerobíme tak, že zakázku dostane mestská firma alebo sociálny podnik, ktorý sa venuje stavebníctvu, peniaze tak ostávajú u nás a sami sebe pomáhame. Toto tu chýbalo. VÚC-ka nežila reálnymi témami, lebo sa nikdy neorientovala na pomoc mestám o obciam. Tu sme však v tandeme, sme odkázaní od spolupráce.

Celý program je prepracovaný do detailov a ja si od neho sľubujem dve veci. Ak ma podporia strany, tak je jasné, že toto je plán práce, ktorý musím presadiť a druhá vec je, ak budem s programom úspešný, čakám, že si ho osvoja aj starostovia a primátori. Dávajme sami sebe peniaze, len tak si pomôžeme. Zároveň hovorím, že mojimi partnermi by neboli iba poslanci vo VÚC-ke, ale aj regionálne ZMOS-y, ktoré musia zadefinovať konkrétne potreby a dôvody. Chcem to tlačiť nie na politiku, ale na riešenia.

Sila regiónu je kľúčová. V tomto sa zhodujete so stranou HLAS.

Sila regiónu môže byť obrovská, lebo tento región nemá najväčší počet najmenej rozvinutých okresov – nie sú predsa zaostalé, hlúpe, je to prioritný okres, tak mu venujme prioritnú pozornosť.

Nikto nezačal kampaň s tým, že začal skloňovať „program“ a v tom je to iné. Vskutku to chcem postaviť na programe, ktorý sa nedá spochybniť, lebo čísla nám to ukážu. Vieme prstom ukázať, kde je potravinová púšť, kde sú potrebné ambulancie  na kolesách, vieme určiť obce, ktoré majú problém s vodou a pod. VÚC-ka by sa mala tešiť, že fungujú mestá a obce, lebo tie sú životným priestorom pre ľudí. Keďže som kampaň postavil ináč ako ostatní, uvidím, aký bude záujem zo strany voličov. Ak sa so stranami dohodnem, chcem, aby každá z nich dala vonku informáciu prečo konkrétne podporuje program. Je tiež potrebné obísť mestá a obce a povedať ľuďom, čo konkrétne je možné a potrebné urobiť. Nie sú to sľuby, lebo viem presne povedať akým spôsobom a akým krokom toto dosiahneme. Prichádzam s riešením namiesto sľubov.

Je téma cestovného ruchu dôležitá?

Ak chceme cestovný ruch rozvíjať, nemôže to byť iba fráza, ale rovno aj riešenia. V tomto období ideme cez ZMOS, kde som získal sponzora, dávať nabíjačky na elektromobily, pričom to vôbec nie je o elektromobiloch, je to o zdieľaní, aby kraj bol dynamický a napríklad taká kolobežka na zdieľanie bola bežnou vecou pre generáciu mladých, ktorí si to osvojili. Zároveň v tomto období ideme dávať senzory na mosty, lebo ak sa v Poľsku dvihne hladina riek, my na Slovensku budeme vedieť, že sa niečo deje a naopak. Sú to všetko veci, ktoré som už aj tak rozbehol, ale na VÚC-ke to viem urobiť ešte vo väčšom. Takže tá celá agenda je to, čo žije. Prosto program je ten, ktorému verím, viem, že to vieme urobiť. Dá sa to.

NA SLOVÍČKO AJ S PODPREDSEDOM STRANY HLAS SD R. RAŠIM

rasi
Podpredseda Hlas – sociálna demokracia R. Raši s jarmočníkmi.

Medzi jarmočníkmi sme mohli stretnúť podpredsedu R. Rašiho, ktorý regióny Východného Slovenska navštevuje rád. Prítomnosť v regiónoch vníma ako nevyhnutnosť pre ich zachovanie a správne fungovanie. Získal tu na svoju stranu mnoho sympatizantov a priateľov. Regióny navštevuje pravidelne. To, že súčasná vláda tu za dva roky na výjazdovom rokovaní nebola ani raz považuje za veľkú chybu, pretože v Bratislave sú úplne iné problémy ako v Stropkove alebo v akomkoľvek inom regióne na Slovensku.

Zaujímalo nás aký cieľ mala táto cesta po Východnom Slovensku. Spojili ste ju s petíciou za vyhlásenie referenda? 

Nie, sme v regióne vyslovene preto, lebo chodíme po rôznych akciách, ktoré sa v lete konajú len preto, aby sme sa stretávali s ľuďmi. Petícia si beží svojim životom. Myslím si, že potrebný počet podpisov je už vyzberaný. Táto moja cesta je o tom, aby som sa stretol s ľuďmi a spýtal sa, čo ich trápi. Hovorím to aj preto, lebo regionálny rozvoj bude v HLAS-e  jednou z nosných tém. Ak bude mať strana HLAS SD šancu byť vo vláde, tak chce mať 2 výjazdové rokovania vlády v každom okrese Slovenska.

Chceme tam prísť aj s peniazmi. Ak starostovia a primátori zadefinujú prioritne problémy, tak tie peniaze tam chceme rovno nechať. Dôvod je veľmi jednoduchý. Ak prídu peniaze do regiónu, ľudia v regióne ostanú žiť. Ak peniaze ostanú iba vo veľkých mestách, tak sa nám regióny a vidiek vysťahujú a dožijú tam iba starí ľudia, mladí v regiónoch už neostanú.

Prečo bude po voľbách rezonovať téma nemocnice?

Bohužiaľ svidnícka nemocnica bola vybratá ministerstvom zdravotníctva ako jedna z nemocníc, kde nemá ostať nič len rehabilitačné a doliečovacie zariadenie. Ani Stropkov už akútne oddelenia nemá. Potom vznikne veľká vzbura. Primátorka Svidníka a primátor Stropkova spolu s ostatnými starostami spísali petíciu, vláda sa preto rozhodla, že zoznam zverejní až po komunálnych a samosprávnych voľbách, ináč by všetky vládne strany prehrali na plnej čiare. Keď sa po voľbách zverejní zoznam nemocníc, novozvolení aj staronoví primátori a starostovia budú musieť riadne zabojovať aj s občanmi. Som proti takejto likvidácii zdravotníctva v regiónoch, lebo potom naozaj mladí ľudia nebudú mať dôvod vrátiť sa po škole do svojho rodiska a založiť si tu svoje rodiny, lebo zdravotnú starostlivosť potrebujú.

Je referendum schodnou cestou?

Petícia a vypísanie referenda úspešné budú, lebo už je nad 300 tis. podpisov. Ak sa petícia podarí, referendum bude. Ak by bolo spojené s komunálnymi a vúc voľbami, bolo by to najlacnejšie riešenie. Rozhodnutie je už potom na ľuďoch. Podľa mňa by sa malo určite uskutočniť. Referendum je zrkadlo vláde.

Čo ak to znova pôjde na Ústavný súd?

Je to na rozhodnutí prezidentky. Ak to prezidentka dá na Ústavný súd, minimalizuje si šance znovuzvolenia. Už to raz urobila. Svoje postavenie už stratila, pretože robí rozhodnutia,  s ktorými ľudia nesúhlasia. Ak to dá znova na Ústavný súd, poškodí len sebe. Ľudia ju už jednoducho nemusia zvoliť.

Priority HLAS-u v regionálnej politike?

Regionálna politika bude jedna z kľúčových  pilierov politiky, pretože chceme, aby ľudia v regiónoch žili. Na výjazdových rokovaniach vlády, ktoré sa budú konať v regiónoch, majú byť spájané spolu so silným investičným kapitálom, ktorý musí v regióne ostať. Ak chceme, aby ľudia v regiónoch žili, musíme dofinancovať základné potreby, ktoré ich tam udržia. Potreby musia zadefinovať starostovia a primátori, nie úradníci z Bratislavy, lebo pohľad z ministerstva v Bratislave je úplne iný ako pohľad z regiónu. V eurofondoch, ktoré k nám prichádzajú v obrovskom množstve v novom programovom období, čo najviac kompetencií a peňazí musí ísť do regiónov tak, aby si ich rozdelili tam, kde oni chcú a potrebujú. Jedine tak sa peniaze použijú tam, kde to ľudia reálne očakávajú, teda opäť aby sa nerobili národné projekty, ale aby sa peniaze rozdelili na VÚC-ke v mestách a obciach podľa toho, ako sa oni regionálne dohodnú. Ďalšou prioritou, ktorú je vo veľkých mestách ťažko pochopiť, je to, aby sa dali do poriadku pozemky. Dokončiť sa tiež musia vodovody, plynovody a kanalizácia tam, kde nie sú. Typickým príkladom je, že jednoducho nie je možné, aby obce pod Starinou, z ktorej sú zásobované ešte aj Košice, je takmer desať obcí, ktoré nemajú pitnú vodu a vodovod. Sú to nepredstaviteľné veci.

Ako vnímate okres Stropkov a jeho potenciál?

Stropkov aj ostatné obce a mestá v regióne potrebujú zachovanie a zvyšovanie zamestnanosti. Ak tu nebudú pracovné miesta, ľudia tu neostanú. Musia byť v regionálnych centrách, zamestnanosť je absolútne kľúčová vec.

Ako to docieliť?

Tým, že štát bude stimulovať domácich i zahraničných podnikateľov. Je potrebné podporiť podnikateľov, ktorí vedia vytvoriť potrebný počet pracovných miest. Hlavne však domácich. Ten stimul musí byť taký, aby sa oplatilo investovať. Západoslovenský kraj nepotrebuje žiadne stimuly, tam investori a podnikatelia prichádzajú spontánne. Tu musíme dať takú výhodu, aby si podnikateľ povedal, že sa to oplatí. Pre štát to môže byť prvotne drahé, ale druhotne to bude pre štát zárobok, pretože ľudia tu budú vytvárať hodnoty a budú tu žiť.

Aké sú ďalšie kľúčové oblasti?

Nemenej je dôležitá dostupná zdravotná starostlivosť. Rušenie nemocníc a akútnych lôžok vyľudní región. Musí tu tiež byť vymožiteľnosť práva po blízku – súd, prokuratúra aj polícia. Tabuľkovo by možno Stropkov vypadol z toho, že tu má byť polícia, prokuratúra či súd, ale prítomnosť týchto inštitúcií sa rovná stabilizácia týchto regiónov. Je to inštitúcia, ktorá je symbolom pre mesto a pre okres, že okres má perspektívu a žije. Druhá vec je dostupnosť. Rovnako to platí aj pre nemocnicu.

Keď som vládu kritizoval ohľadom nemocnice, uviedli, že posilnia záchranky. Posilnené záchranky a ani vrtuľníkové záchranky nič nevyriešia, pretože tento región je veľmi špecifický. V tabuľke to je možno pár kilometrov, ale reálne je to cesta zarúbaná. Politika sa jednoducho nedá robiť z Bratislavy práve kvôli týmto špecifikám. Rovnako aj súd vo Svidníku tam je už dobrých sto rokov, čo hovorí o tom, že región má perspektívu. Chýba normálny rozmer potrieb daného regiónu. Práve preto je dôležité tu prísť, aby im to ľudia povedali.

Do regiónu musia prísť peniaze. Každá vláda by mala chcieť, aby ľudia žili aj v regiónoch, pretože je to dôležité pre existenciu štátu. Život v regiónoch a nevýhoda dostupnosti toho, čo v krajských mestách dostupné je, by mala byť kompenzovaná finančne, aby človek vedel, že tu bude žiť lacnejšie.

-fec-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter