Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Život v škole v Nižnej Olšave

V našej škole máme taký zvyk, že jednu noc prežijeme v škole.
Všetci sa tešíme kedy tá noc príde. Tento rok ju pani učiteľka spolu
s mamkami naplánovala na december. Najprv sme si mysleli, že to bude trvať
veľmi dlho pokiaľ príde ten deň. Ale netrvalo, lebo v tomto školskom roku
sme mali každý mesiac nejaké prekvapenie. Prekvapenia začali hneď na
začiatku.

Už prvý deň školského roka bol taký neobyčajný, lebo po slávnostnou
otvorení k nám prišiel „Balónový kráľ“. Ten každému vyrobil
balónové zvieratko a nám sa vlastne nechcelo ísť domov. V októbri sme
mali hodinu vlastivedy ako vlastivednú exkurziu. Neprechádzali sme sa po
našej obci, ale navštívili sme miesta odkiaľ k nám prichádzala sloboda.
Boli sme na vyhliadkovej veži a pri pamätníku na Dukle, vyskúšali sme si
aké to je byť v zemlianke alebo bunkri. Vo vojenskom múzeu vo Svidníku sme
sa dozvedeli veľa zaujímavosti o 1. a 2. svetovej vojne.
Uplynulo niekoľko týždňov a do našej školy zavítalo divadielko Crocus,
ktoré nám zahralo rozprávku „O čižmárovi Barnabášovi“.
Ani sme sa nenazdali a všade vyhrávajú vianočné piesne a v škole na okná
dávame zimnú výzdobu. Je tu adventné obdobie. Všetci čakali na Mikuláša
a my aj na čarovnú noc v škole. Čakanie treba prežiť s radosťou. Náš
prvý adventný týždeň radostný bol. V stredu sme išli do Prešova. Vedeli
sme, že nás čaká niečo zaujímavé. A veru bolo. Najprv sme išli do
divadla, kde sme videli krásnu rozprávku „O červenej čiapočke“. Bola
však iná. Vlk Čiapočku nezožral, lebo miloval sladkosti a okrem toho nás
aj veľa naučil. Z divadla sme išli na výstavu Leonarda da Vinci. Teraz už
všetci vieme, že autorom obrazov Mona Lisa, či Posledná večera je práve
on. Naučili sme sa však aj niečo iné. Ak ma chce mamka odmerať, nemusím
bežať k stene, ale stačí keď roztiahnem ruky a mamka odmeria ich dĺžku
od prostredníka k prostredníku. Hneď zistí či sme vyrástli. Bolo tam
však aj veľa iných zaujímavých vecí. Z výstavy sme sa presunuli do
paláca grófa Rákoczyho, kde sme sa dozvedeli niečo o tejto rodine, ale aj
o cechoch, ktoré v Prešovskej župe kedysi boli a pozreli sme si výstavu
hasičských áut. Domov sme sa vrátili unavení, no o niečo múdrejší.
Ráno sme v škole našli prekvapenie – darčeky od Mikuláša spolu
s dobrou správou, že v piatok bude čarovná noc.
Dočkali sme sa! Konečne piatok. Chlapci – futbalisti sa zúčastnili
Mikulášskeho futbalového turnaja v Stropkove, my ostatní sme sa spolu
s učiteľmi pripravovali na popoludnie.
Keď sa vonku začalo stmievať, spolu s deťmi z MŠ sme sa stretli pred
obecným úradom. S pánom starostom sme čakali na Mikuláša. Ten však
ochorel a neprišiel, darčeky však poslal. Poverili nás dôležitou
úlohou – rozsvietiť Betlehem a vianočný stromček. Neskôr sme išli
všetci do kostola a po svätej omši rovno do školy. Tam nás už čakal
hrnček horúceho čaju a teplá večera. Pri večeri sa nám futbalisti
pochválili, že vyhrali všetkých päť zápasov a nepocítili žiadnu prehru.
Všetci sme sa z toho tešili. Po večeri k nám prišla teta Rojková, ktorá
nás učila zdobiť medovníčky. Neskôr sme zhotovovali svietniky, stromčeky
šťastia, čokoládové misky a vianočné pozdravy. Chceli sme si dať aj
nejakú športovú súťaž, ale noc bola veľmi krátka. Večer ubehol tak
rýchlo, že sme to nestihli. Zrazu bola polnoc a to bol čas na rozprávku a
spánok. Tak rýchlo ako prešiel večer prebehla aj noc. Ráno sme si zbalili
veci a unavení, ale šťastní sme sa pobrali domov.
Tento rok sme teda prekvapili svojich blízkych vlastnoručne zhotoveným
darčekom. Bolo to skvele, len škoda, že máme takú čarovnú noc iba raz
v roku.
Žiaci 3 a 4. ročníka a učitelia ZŠ Nižná Olšava

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter