Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Trénerky prvej pomoci

Naša cesta za
poznaním do Terchovej začala v novembri. S obrovským záujmom a
zvedavosťou sme vyrazili na celoslovenský kurz „Projekt Prvej Pomoci“,
ktorý je známy aj pod názvom „3P“. Tento celoslovenský kurz organizuje
Mládež Slovenského Červeného kríža v spolupráci s členmi Expertnej
skupiny SČK pre prvú pomoc. Do Žiliny sme došli vlakom, kde to všetko
začalo. Po prvýkrát sme videli tváre, s ktorými sme mali stráviť
5 dní. Netušili sme, že aj za takýto krátky čas zanechajú v našom
živote hlbokú stopu. Autobusom sme sa všetci spoločne odviezli do Terchovej,
školy v prírode Šípková. Po ceste sme na seba zazerali a rozmýšľali
sme, či sa týchto päť dní budeme trápiť vedomosťami, alebo si ich
vychutnáme plnými dúškami.

Hneď po príchode nám dali vstupný test. Počas nekonečného čakania na
výsledky, sme sa začali navzájom zoznamovať. Na záver dňa nás rozdelili
do menších skupiniek, tzv. Home groups. Nasledujúce dni, hneď po skončení
prednášok, sme sa po večeroch stretávali, aby sme si precvičili praktické
ošetrovanie zranení a nakoniec zhodnotili celý deň.
Každý deň prebiehal podľa približne rovnakého režimu. Vstávali sme
o siedmej na raňajky, o ôsmej sa začínali prednášky kombinované
s ošetrovaním zranení. Prednášky boli podávané lektormi, v reálnom
živote záchranármi a lekármi, veľmi pútavým spôsobom a zaujímavo.
V piatok, na záver dňa, nám pripravili „modelovky“, chodili sme
v skupinkách po celej chate, kde boli rozmiestnené rôzne situácie. Našou
úlohou bolo čo najrýchlejšie rozpoznať zranenie a správne ho ošetriť.
Denne sme sa po skončení programu po nociach stretávali v spoločenských
miestnostiach bez lektorov a bližšie sa spoznávali. Keďže v celom areáli
nebol signál ani žiadne wi-fi, mali sme viac času na prehlbovanie dnes tak
vzácnych medziľudských vzťahov.
Predposledný deň bol venovaný metodike učenia a zvládaniu problémových
situácií, s ktorými sa v budúcnosti budeme stretávať. Na konci dňa nás
čakala prvá z trojice skúšok – KPR (kardio-pulmonálna resuscitácia).
To, ako veľmi sme sa zblížili, sa prejavilo vtedy, keď bol niekto zavolaný
na skúšku, či z nej vyšiel. Odchádzajúci i prichádzajúci šli za
potlesku a podpory ostatných, vyobjímaní, či už to bolo objatie úspechu
alebo neúspechu.
Posledný deň bol na psychiku najnáročnejší. Ráno sme začali výstupnými
testami, ktoré pozostávali zo štyridsiatich otázok, bola to druhá časť
skúšky. Poslednou etapou skúšky boli prednášky. Mali sme si pripraviť
5 – 7 minútovú prednášku o vopred vytiahnutej téme. Keďže to bolo
odborne veľmi náročné, predchádzal tomu veľký stres. Po čase sme sa
vystriedali a po väčšine aj úspešne zvládli. Poobede nám už len rozdali
naše trénerské preukazy a certifikáty. Nasadli sme do autobusu, ktorý nás
odviezol na Žilinskú stanicu. Cesta späť však už vyzerala úplne inak ako
tam. Spievali sme hymnu Červeného kríža a zároveň pociťovali nostalgiu.
Boli sme smutní, že to končí, ale šťastní, že sme sa spoznali a
vzájomne si rozumeli. Lúčenie bolo emotívne, no všetci sme boli radi, že
sme sa spoznali. Získali sme tak nielen množstvo nových vysoko odborných
vedomostí a praktických skúseností, ale aj množstvo kamarátstiev a
nezabudnuteľných zážitkov.
Dnes sme už trénerky prvej pomoci, zvládli sme kurz „3P“, získali titul
„Trénera prvej pomoci Mládeže SČK“. Sme pripravené pracovať s deťmi
a mládežou pri praktickom trénovaní jednotlivých postupov prvej pomoci. Aj
naďalej máme ambície odborne rásť, zdokonaľovať sa a šíriť povedomie
o prvej pomoci medzi ostatných ľudí.
Barbora Zakovičová, Kristína Patakyová
(II.A, Gymnázium Stropkov)

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter