Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Geografická exkurzia stropkovských gymnazistov v opálových baniach

Téma nerastných surovín a banskej
činnosti je v okolí nášho mesta pomerne cudzia. Okolie Stropkova sa totiž
nachádza v prostredí, ktoré v dávnych treťohorných dobách vznikalo na
nepokojnom morskom dne v hĺbke niekoľko tisíc metrov, aby sa potom
vyvrásnilo do dnešnej podoby. Monotónne pieskovcové a ílovcové vrstvy,
z ktorých sú naše kopce budované, neposkytujú žiadne nerasty a sú
základom pre nie príliš úrodné pôdy.

Pozornosť každého milovníka prírody a najmä zapáleného študenta
geografie však pritiahnu informácie o pomerne blízkom nálezisku drahých
opálov v Slanských vrchoch pri Prešove. Toto pohorie má úplne inú
históriu ako naša flyšová Ondavská vrchovina. Je oveľa mladšie a vznikalo
za intenzívnej sopečnej činnosti v mladších treťohorách. Je paradoxom,
že kde sú všetko ničiace sopky, tam začína vznikať život vďaka veľmi
úrodnej pôde, ale aj bohatstvu nerastných surovín.
O štedrosti Slanských vrchov sa v piatok 11. októbra išla presvedčiť aj
skupina 29 stropkovských gymnazistov, ktorí si vybrali za jeden
z voliteľných predmetov seminár z geografie. S učiteľmi geografie Mgr.
Valériou Senajovou a Ing. Slavomírom Cichým sa vybrali do areálu
Slovenských opálových baní. V lone Slanských vrchov vybavení prilbami a
ručnými svietidlami mnohí prvykrát sfárali do autentickej bane. Ovanul ich
studený vlhký vzduch a zahalila tma. Sprievodca, pán Stano, poskytol veľmi
zaujímavé informácie.
S určitosťou možno povedať, že opál sa tu ťažil už od začiatku
15. storočia. Najväčší kúsok – Harlekýn – sa našiel v roku
1775 a dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Drahý opál si
obľúbila i manželka Napoleona Bonaparteho. Do konca 19. storočia boli bane
jediným náleziskom drahého opálu na svete. Vtedy prospektori našli podobné
lokality v Austrálii a v Mexiku. Zlatý vek opálových baní sa skočil
v roku 1922, kedy sa ťažba v tvrdej hornine andezit stala nerentabilnou.
V súčasnosti sa v útrobách hôr nachádza asi 250 m dlhá žila drahého
opálu.
Žiaci mali možnosť vidieť tento minerál vo svojom prirodzenom prostredí na
stenách banských priestorov, oboznámili sa s pôvodným i modernejším
spôsobom razenia banských diel i veľmi ťažkým životom baníkov, ktorí
tu za skromného svetla lojových alebo karbidových lámp v chlade a vlhku
pracovali šesť dní v týždni. Zvláštnym dojmom pôsobil pohľad na
početné chodby, z ktorých niektoré končili zaplavenými priestormi.
V bani bolo vyrazených asi 24 kilometrov štôlní, preto nie je problém sa
tam stratiť. I navždy… Na to celé podzemné kráľovstvo dnes dozerá
patrónka baníkov svätá Barbora, ktorej soška tróni na čestnom mieste a
sedem permoníkov nenápadne sledujúcich návštevníkov bane, či si z nej
niečo nepatrične neprisvoja.
Vyše hodinová exkurzia v podzemí poskytla nový obraz o prírodnom
bohatstve nášho regiónu, ťažkej baníckej práci i zaujímavej minulosti
tejto časti Slovenska.
Cestou späť sa žiaci zastavili pri zvláštnom drevenom objekte v tvare
obrovského megafónu, ktorí miestni nadšenci umiestnili na lúke uprostred
lesa. Kto si sadol do vnútra, mohol si vychutnať všetky zvuky lesa, najmä
spev vtákov, vďaka fyzikálnym zákonom niekoľko krát zosilnené.
Po krátkom oddychu na čerstvom vzduchu a v teple štedrého slnka, ktoré
žiadna baňa nepozná, študenti aj so svojimi učiteľmi zamierili domov.
-sc-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter