Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dvere do sveta dospelých sú pootvorené, vstúpiť už musí každý sám…

V jeden pondelok
nastal deň, keď sme si plne uvedomili, že sme na prahu dospelosti a pred
sebou máme dvere zvané maturita. Dôležitosť a neodvratnosť tohto momentu
sme si uvedomili, keď sme všetci maturanti stáli v prvý maturitný deň pri
predstavovaní predsedov odborných maturitných komisií z iných škôl.
Vedeli sme, že ide do tuhého. Nastal čas, keď sme svoje úsilie mali
zúročiť v nami vybraných predmetoch.

Do prvej maturitnej miestnosti sme vstupovali s úzkosťou, ba až strachom.
Po vytiahnutí otázky to raketovým tempom začalo… Zmiešané pocity sme
museli premeniť na dokonalé sústredenie a využiť naplno 20 minútový čas
prípravy. Po uplynutí tohto času sme nesmelo vykročili pred maturitnú
komisiu, ktorá dôsledne sledovala našu prezentáciu vedomostí. Po dvadsať
minútovej odpovedi sme si mnohí vydýchli, ale stále sme ešte v napätí
čakali na vyhodnotenie. Pri vyhodnotení mnohým z nás búšilo srdce
ostošesť, až kým nám nebola prednesená výsledná známka. Po zaznení
známky sa v srdci rozliala spokojnosť z dobre odvedenej práce.
Prvý krôčik sme zvládli, lenže nás čakali ešte ďalšie 3 predmety, aby
sme mohli povedať, že sme zmaturovali. Za každým zvládnutým predmetom sa
v nás prebúdzala väčšia istota a dôvera vo vlastný rozum a získané
vedomosti. Až po úspešnom zvládnutí posledného predmetu v nás vypukla
nesmierna radosť a neopísateľné emócie. Už len to vykričať do
sveta…
O niekoľko dní nás však ešte čakala príjemná čerešnička na torte.
Ako pohľadní mladí muži v oblekoch a nádherne vyobliekané mladé dámy
sme si prišli prevziať z rúk našich obetavých triednych učiteľov
maturitné vysvedčenia. Tieto slávnostné chvíle v kaštieli sa niesli
v atmosfére dôstojnosti, úcty a vďačnosti voči tým, ktorí nás na
našej stredoškolskej ceste sprevádzali. Vďaka našim učiteľom sme tam už
nestáli ako nesmelí prváčikovia, ale ako sebavedomí a vzdelaní mladí
ľudia pripravení uplatniť nadobudnuté vedomosti v štúdiu na vysokej
škole alebo v bežnom živote. Podaná ruka od pána primátora, pána
riaditeľa i zástupkyne školy bola poslednou bodkou za príbehmi našich
tried. Dvere do sveta dospelých sú pootvorené, vstúpiť už musí každý
sám…
Števo Petro, Gymnázium v Stropkove

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter