Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

V okrese Stropkov je momentálne okolo 80 ukrajinských odídencov

Prednosta P. Harvan: „Niektorí sú už etablovaní a udomácnení. Dôležité je zdôrazniť, že po skončení vojny na Ukrajine sa plánujú vrátiť domov.“

Ruská invázia na Ukrajinu začala v ranných hodinách koncom februára 2022. Ľudia utekajúci pred vojnou nachádzajú bezpečie a pomoc na Slovensku. Pomáhajú dobrovoľníci, štát a úlohy boli zadané aj krízovému riadeniu Okresných úradov, náš stropkovský úrad nevynímajúc. Situáciu nám priblížil prednosta Okresného úradu v Stropkove Peter Harvan.

Čo sa týka celoslovenských alebo regionálnych krízových situácií, ako napríklad vojna na Ukrajine, ktorá sa dotkla celého Slovenska, musíme postupovať podľa štátom zadaných úloh. Štát koordinuje pomoc v prvých hodinách aj v rámci pravidiel Európskej únie. Okresný úrad zadáva úlohy obciam tak, aby mali dané krízové okolnosti čo najmenší dopad na obyvateľstvo,“ priblížil prednosta OÚ v Stropkove P. Harvan a pokračoval:
„Nemôžeme všetci utekať na hranice, znefunkčnili by sme krízové riadenie. Štát, ktorý má k dispozícii všetky záchranné zložky, preto musí činnosť koordinovať. Prvou našou úlohou bolo zistiť, koľko máme v okrese plnohodnotných úkrytov a aké je ich zloženie. Ďalšou úlohou bolo zistiť možnosti a počty ubytovania v okrese pre utečencov a tiež monitorovanie pohybu utečencov v okrese.“

Ako ďalej informoval, zvolaný bol krízový štáb, pozvaní boli starostovia obcí, primátor i zástupcovia mesta Stropkov, aby boli informovaní o tom, čo sa bude diať. „Vedeli sme predbežne aké úlohy budeme musieť plniť. Hľadali sme spôsob ako postupovať, ak by sa utečenci nachádzali už aj v našom okrese, prizvali sme preto na stretnutie aj riaditeľku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove. Zadali sme si spôsob komunikácie, dohodli sme sa, že si raz do týždňa budeme zasielať informácie, aby sme vedeli počty ľudí, ktorí sa nachádzajú v našom okrese,“ spresnil a zdôraznil, že si starostovia i mesto naozaj robia svoju prácu veľmi dobre. „Komunikujú a vychádzajú nám v ústrety v prípade potreby vo všetkom.“

Dodal, že nikomu nebol obmedzený vstup na územie Slovenskej republiky. „Potrebná však bola dôkladná kontrola, aby sa nepašovali zbrane a drogy. Momentálne sa v našom okrese nachádza 80 odídencov, z toho 44 dospelých a 36 detí. Ráta sa však s tým, že tí sa plánujú po skončení konfliktu vrátiť späť na Ukrajinu. Ide prevažne o ľudí, ktorí našli ubytovanie na súkromí. Som naozaj rád, že sa našli aj u nás ľudia, ktorí boli ochotní toto ubytovanie poskytnúť a sú v kontakte so starostami i mestom. Vieme o nich, čo nám umožňuje poskytnúť im pomoc i potrebné informácie,“ informoval prednosta.

Prednosta OÚ Stropkov Peter Harvan.

P. Harvan uviedol, že bol pre obec Lomné vydaný príkaz pripraviť 50 miest pre odídencov v priestoroch bývalej základnej školy so všetkým zázemím. „Videl som rôzne iné haly, môžem povedať, že v Lomnom vzniklo útulné a dôstojné miesto, kde je vhodný priestor aj pre deti na hru a iné zázemie. Príkaz dostalo aj mesto Stropkov, ktoré má do budúcna pripraviť ďalších 50 miest. V priebehu najbližších týždňov by sa sem mali začať navážať ďalší odídenci,“ uviedol s tým, že štát dal úlohy okresným úradom v sídle kraja pripraviť vo všetkých okresoch 50 lôžok pre odídencov z Ukrajiny, pričom sa na Slovensko ľudia postupne navážajú od Bratislavy až po Prešov a Košice.

„Túto úlohu práve v týchto dňoch prevzal prešovský kraj. Pokiaľ sa naplní počet 50 miest v jednom autobuse, sú rozvážaní títo odídenci na vopred dohodnuté miesta. Môže sa stať, že zo spomínaných 50 utečencov v Lomnom ostanú len traja. S tým sa aj ráta. Následne sa tým ľuďom musí pomôcť udomácniť v okrese, ráta sa s pomocou pri hľadaní ubytovania a práce. Toto dostal za úlohu okres. Samozrejme je potrebné, aby odídenci mali vybavené potrebné dokumenty pre zaradenie sa pracovného pomeru alebo všeobecne do chodu našej spoločnosti, do výchovno-vzdelávacieho systému a podobne,“ spresnil a dodal, že sa zvažuje aj o Mikovej, no tam by boli potrebné väčšie investície, pretože je potrebné opraviť strechu. „Uvidíme, v každom prípade je to v hľadáčiku okresu, aby aj táto bývala škola v prírode dostala nové využitie.“

Prednosta si však myslí, že najväčšiu úlohu v našom okrese bude znova hrať mesto, pretože má najvyhovujúcejšie priestory pre utečencov. Do úvahy tiež prichádzajú aj priestory pod správou VÚC-ky. „Ochotných starostov, ktorí chcú odídencom pomôcť je veľa, no z ministerstva prišlo usmernenie, ktoré hovorí o splnení istých hygienických noriem. Ponúkaný priestor musí mať dostupné toalety a sprchy. Problémom sa javia chýbajúce sprchy, preto je možností dočasného ubytovania v okrese málo,“ uviedol P. Harvan a zdôraznil, že Okresný úrad má za úlohu hlavne komunikovať so samosprávou a zriaďovať lôžka pre odídencov. S podnikateľmi, ktorí dokážu poskytnúť ubytovanie sa ráta až v ďalšej fáze.
Dobrou správou je, že niektorí odídenci z Ukrajiny sú už v pracovnom pomere a deti týchto odídencov zaradené do výchovno-vzdelávacieho procesu v našich školských zariadeniach. „Niektorí sú už teda etablovaní a udomácnení. Dôležité je zdôrazniť, že všetci odídenci v našom okrese sa po skončení vojny na Ukrajine plánujú vrátiť domov,“ informoval.

Na hraniciach bol prednosta OÚ P. Harvan trikrát. „Prevzali sme koordináciu všetkých prác na hranici v tom čase, dnes už tam okresné úrady nie sú, výnimkou je len OÚ Humenné a Snina. Hlavnú koordináciu na hraniciach prevzal Hasičský a záchranný zbor. Vidí sa mi to logickejšie a efektívnejšie,“ prezradil.
A ako vnímal situáciu na hraniciach? „Jedna vec je tá odborná a druhou je tá ľudská. Vidieť tých ľudí utekať, hlavne ženy a deti, telefonovať otcom, dedom, rodine na Ukrajine, prevažná väčšina z nich uplakaných… buď dostali zlú správu alebo jednoducho tá emócia, ktorú prežívajú je silná. Toľko smútku a beznádeje som ešte nikdy necítil. Viem, že na hraniciach pomáhali dobrovoľníci, ktorí aj tri dni nespali. Samozrejme únava sa podpísala aj na nich, zavalili ich emócie, kolabovali. Nikto nebol na takúto situáciu pripravený,“ priblížil situáciu z hranice, zdôraznil, že starostka z V. Nemeckého to riadila v rámci svojich síl a možností naozaj dobre, no koordinácia si už však neskôr vyžadovala aj pomoc záchranných zložiek.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine krízový štáb okresu Stropkov zasadal viackrát.

„Potrebná bola lekárska starostlivosť, zriaďovali sme stálu lekársku službu a „mestečko“. Samozrejme dnes je to lepšie ako včera. Druhý deň bol lepší ako ten prvý čo sa poskytnutej pomoci týka. Postupne sme prichádzali na to, čo je ešte potrebné zabezpečiť, čo chýba a je nevyhnutné. Vôbec sme napríklad nevedeli, či prichádzajúci utečenci netrpia na nejaké závažné ochorenia ako je napríklad cukrovka, rakovina, či nepotrebujú dialýzu alebo akúkoľvek inú liečbu. Nekomunikovali o tom. Myslím si, že strach o vlastný život bol väčší ako strach z ochorenia, na zdravie sa zabúdalo, utekalo sa hlavne s deťmi do bezpečia. Na zdravie sme museli myslieť my a zabezpečili sme preto aj stanovisko s lekárskou službou. Každým dňom sa prichádzalo na nové a nové potreby a možnosti riešenia krízovej situácie,“ uviedol a podotkol, že bez starostov a primátorov by to štát len ťažko zvládal.

Prednosta P. Harvan si myslí, že táto utečenecká kríza je určite veľmi citlivou otázkou, pretože tak ako covid rozdelil túto spoločnosť na dva tábory, táto vojna rozdelila spoločnosť ešte radikálnejšie. „Sme vo volebnom roku a mnohí už nejakým spôsobom pomáhajú v tichosti, aj keď ju ešte donedávna pomáhali otvorene a mediálne sa prezentovali. Zistili, že tá pomoc nie je podporovaná všetkými ľuďmi, teda voličmi. Mnohí teda už nechcú vystupovať mediálne a robia to skryte. Skrytá pomoc je, myslím si, ešte krajšia, lebo oni vedia komu pomohli a tí, ktorým pomohli vedia, kto im pomohol. To stačí. Tým ľuďom, ktorí pomáhajú aj zástupcom miest a obcí ďakujem, že to robia aj naďalej napriek tomu, že je to téma, ktorá rozdeľuje. Patrí im naša vďaka,“ povedal prednosta P. Harvan a dodal:
„Ja som neveril tomu, že by mohli Slovania bojovať proti Slovanom, brat proti bratovi, ale stalo sa. V dobe, v ktorej žijeme, je to pre mňa niečo nepredstaviteľné. Veľmi málo sa bral ohľad na ľudské práva, slobodu národa… pokladali sme to za samozrejmosť? Nemôžem povedať, že som na strane Ruska alebo na strane Ukrajiny. Cez hranice však utekali aj Rusi, neboli to len Ukrajinci. A my sme pomáhali jedným aj druhým. Ak sa na to pozrieme ako na ľudskú tragédiu, pretože je to tragédia pre národ, pre zem, je to čas na zamyslenie sa, kde sme urobili chybu. Možnože tá vojna v našich srdciach, ktorú zapálil covid, sa pretransformovala práve do takej vojny, ktorú je vidieť teraz. Ten nepriateľ nie je neviditeľný v podobe vírusu, ale je ním niečo viditeľné – vojak v uniforme. Zabíjajú sa ľudia na jednej aj na druhej strane. Zomierajú ľudia aj na jednej aj na druhej strane. Ten konflikt je zlý. Ľudom dnešnej doby chýba pokora a ochota odpúšťať, ak sa proti mne niekto previnil.“

Prednosta by bol nesmierne rád, keď by ešte dnes skončila vojna a nielen tá na Ukrajine, ale každá vojna vo svete, ktorú vníma ako nezmyselný akt človeka proti človeku. „Vojny môžu mať rôzne zámienky – politické, územné a iné – no každá vojna je zlá. Nezávidím ani Ukrajincom, ani Rusom, nezávidím ani nám, ktorí si dovolíme súdiť jednu alebo druhú stranu, lebo takýmto spôsobom sa sami vťahujeme do tejto vojny. Dokážeme vraždiť, ale nie ľudské telo ako také, ale človeka ako priateľa, osobu, ktorá má iný názor. Dokážeme zabíjať to, čo by sme mali pestovať a to hlavne lásku, prijatie, súdržnosť, ochotu pomôcť,“ myslí si.

Problémy, ktoré vznikli v spoločnosti počas pandémie koronavírusu, ešte viac vygradovali. Rozdeľujú spoločenstvá, susedov, rodiny, ľudí v kostoloch. „Tí, ktorí zachránili Európu a svet z náruče nacizmu a z náruče Hitlera, teraz medzi sebou bojujú. Je to nepochopiteľné. Na druhej strane, keď sa pozrieme do vnútra našich sŕdc, musíme uznať, že robíme presne to isté, vrátane mňa, len to robíme ústami a nie zbraňou. Gestami, mimikou, slovami, ale aj myšlienkami dokážeme rozdeliť. Keď poviem, že toho človeka nemusím, akoby som ho pochoval. Ak nechceme vojnu aj u nás na Slovensku, mali by sme veľmi rýchle uhasiť vojnu v našich srdciach, veľmi rýchlo,“ dodal a v závere sa podelil o krásnu myšlienku: „Boh žehnaj váš pohľad späť a váš krok vpred.“

-fec-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter