Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

STO ROKOV OD ÚMRTIA NÁŠHO SLOVENSKÉHO VELIKÁNA SI PRIPOMENULO MESTO I MATIČIARI

Pondelok, 8. novembra 2021 uplynulo presne sto rokov od úmrtia jedného z najväčších básnikov slovenskej literatúry Pavla Országha Hviezdoslava. Vždy upravený elegán s typickou mašľou zomrel vo veku 72 rokov v Dolnom Kubíne. Kyticou i vencom si ho pri jeho buste v stropkovskom parku pripomenuli naši matičiari i predstavitelia mesta Stropkov. Niekoľkými vetami vo svojom príhovore pripomenula život a dielo tohto velikána i vzťah k nášmu mestu tajomníčka MO Matice slovenskej v Stropkove Eva Flešárová:
„P. O. Hviezdoslav sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Jeho rodičia boli zemianskeho pôvodu, no živili sa roľníckou prácou na vlastnom neveľkom hospodárstve. Po vychodení základnej školy vo svojom rodnom kraji poslali ho v roku 1862 na stredoškolské štúdia. Prvé tri triedy absolvoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, kde začal písať svoje prvé básne po maďarsky. Od štvrtej triedy prešiel na gymnázium do Kežmarku a počas pokračujúceho štúdia a ľudského dozrievania dospel k slovenskému národnému povedomiu a začal tvoriť v slovenčine. V rokoch 1870 až 1872 študoval právo v Prešove. Počas tohto pobytu zavítal aj do Stropkova. Počas jeho pobytu v Stropkove napísal krátku rozpravu o meste Stropkov…“

Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899), kedy vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu. Príkladom je skladba Hájnikova žena, eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, lyrické cykly Sonety a Letorosty 1 – 3, ako aj cykly prírodnej lyriky Prechádzky jarom či Prechádzky letom.

Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias. Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety (1914). Písal aj tzv. príležitostné básne, v ktorých citlivo a neraz veľmi presne komentoval zdvihy a pády národného života v časoch jeho silnejúceho útlaku. Okrem toho preložil základné diela svetovej literatúry vrátane A. S. Puškina, Michaila J. Lermontova, A. Mickiewicza, J. Slowackého, W. Shakespeara, Johanna Wolfganga von Goetheho, Imre Madácha, ako aj výber z lyriky Sándora Petöfiho, Jánosa Aranya a Friedricha Schillera.

(zdroj: vtedy.sk)
-fec-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter