Žaneta Nábožná hovorí o smrti svojej malej dcérky

„Touto osobnou spoveďou chcem pomôcť ženám, ktoré stratili svoje
dieťa.“

Smrť dieťaťa patrí medzi tabuizované témy, o ktorých sa príliš
nehovorí. Rodičia, ktorí takúto životnú traumu prežili, sa zhodujú
v jednom. So stratou dieťaťa sa nedá vyrovnať. Lenže žiť sa musí
ďalej. Ako?

To je hádam najzložitejšia otázka, na ktorú sa len veľmi ťažko
hľadá odpoveď. Žaneta Nábožná sa rozhodla otvorene rozprávať o smrti
svojej milovanej, len deväťdňovej Timey. Prečo? Chce pomôcť všetkým
matkám, ktoré prišli o svoje deti.
Radostné očakávanie
Žaneta otehotnela koncom novembra 2004 a veľmi sa tešila na príchod svojho
prvého dieťatka na svet. Ten bol vypočítaný na 11. – 19. august 2005.
„V siedmom mesiaci mi začalo tŕpnuť brucho. Išla som
k lekárovi v Stropkove a on sa ma opýtal, čo s tým má robiť. Keďže ma
to tŕpnutie znepokojovalo, navštívila som aj gynekologičku
v Medzilaborciach. Tá mi povedala, že dieťa asi tlačí na nejaký nerv.
Malá sa začala pýtať na svet už 29. júla, teda pred vypočítaným
termínom. Keď sa narodila, spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku.
Lekári však zistili, že som mala uzly na pupočnej šnúre. Vysvetlili mi,
že dieťa nedostávalo dostatok okysličenej krvi a to práve v období, keď
sa uňho vyvíjali pľúca. Práve tieto uzly spôsobovali tŕpnutie brucha
v siedmom mesiaci. Až neskôr som sa dozvedela, že keby lekári zavčasu
zistili dôvod tŕpnutia, boli by pristúpili k cisárskemu rezu už v siedmom
mesiaci. Lenže ja, ako prvorodička, som nemohla vedieť, aké ďalekosiahle
následky toto tŕpnutie môže mať a lekári ma uisťovali, že je všetko
v poriadku,“
vracia sa pôvabná 22-ročná žena do doby spred
štyroch rokov.
Komplikácie prišli niekoľko hodín po pôrode
Aj keď sa lekárke na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nepozdávala nízka
pôrodná váha Timey, mladá mamička z nej nevedela spustiť oči.
„Mne sa páčila, bolo to moje dieťa,“ hovorí s nehou
v hlase. Prvé problémy nastali pri kojení, pretože mlieko ešte
neprichádzalo. Lekárka teda odniesla dieťatko k ostatným novorodencom.
O dve hodiny však prišli prvé znepokojujúce správy. Stav malej Timey sa
prudko zhoršil. Keďže čerstvá mamička vzhľadom na namáhavý pôrod a
aktuálny zdravotný stav nemohla so svojou dcérkou absolvovať vyšetrenie na
RTG, pomohli starí rodičia, ktorí len pred chvíľou kupovali postieľku
v neďalekom Poľsku. „Na základe rôznych vyšetrení
svidnícki pediatri zistili, že Timea má šelest na srdiečku. Keďže sa jej
stav neustále zhoršoval, detská lekárka rozhodla, že je nutný prevoz do
Bratislavy na Kramáre,“
opisuje mladá žena prvé dni po
narodení dcérky.
Kde je moje dieťa?
„Narýchlo sme vybavovali papiere, aby mohli Timeu previesť do
Bratislavy. Prišiel pre ňu vrtuľník a odvtedy som nevedela, kde je moje
dieťa a čo sa s ním deje. Najskôr mi povedali, že bude v Košiciach,
lenže tam nebola. V kuse som telefonovala a snažila sa dopátrať, kam
odviezli moje dieťa. Po dvoch dňoch sa nado mnou zľutovala jedna mladá
primárka a dala mi číslo na Kramáre,“
spomína Žaneta na
chvíle neistoty a strachu. Po štyroch dňoch, keď sa konečne dopátrala, kde
dcéra leží, pricestovala na bratislavské Kramáre. Bol najvyšší čas,
pretože chorá Timea nevyhnutne potrebovala materské mlieko. Keďže
zdravotný stav len 19-ročnej prvorodičky ešte stále vyžadoval lekársky
dozor, z pôrodnice odišla na vlastné riziko.
Timea pod dohľadom lekárov z bratislavkých Kramárov
Na Kramároch Žanetu ubytovali v izbe pre matky, jej dieťa ležalo vo
vyhrievanej postieľke napojené na prístroje na novorodeneckom ARE.
„Lekár mi povedal, že malá nemá šelest, ale vysokú pľúcnu
hypertenziu, teda vysoký tlak v pľúckach. Povedal, že uvidí, ako sa bude
jej stav vyvíjať. Ja som jej nosila materské mlieko, oni ho prefiltrovali a
dávali jej ho cez sondu zapojenú v nošteku. Chodila som stále k nej,
starala som sa o ňu, umývala ju, prebaľovala, prezliekala, prihovárala som
sa jej. Lekár ma upokojoval, že všetko bude v poriadku. Pozerala som, ako ju
odsávajú, ako jej čistia pľúcka. Raz v sobotu večer ju primár odpojil od
prístrojov, lebo chcel zistiť, či bude schopná žiť aj bez
nich,“
vracia sa Žaneta k momentu, ktorý pokladá za zlom
v zdravotnom stave svojej dcérky. „Do nedele do jedenástej
krásne vydržala, konečne som počula jej hlások, pretože kým bola
zaintubovaná, nevydávala žiadne zvuky. Lekár mi povedal, že prvá noc bola
najdôležitejšia. Vznášala som sa od šťastia.“

Čierna nedeľa
Deň začal ako všetky ostatné. Po obede však za mladou mamičkou prišla
sestra s tým, aby urýchlene prišla na detské ARO. Žaneta si so sebou, tak
ako po minulé dni, vzala aj čerstvé materské mlieko. Do Timeinej izby ju
však lekári nevpustili. Neostávalo teda nič iné, len čakať vonku.
„Prišiel za mnou primár, mimochodom syn jedného z bývalých
ministrov zdravotníctva a povedal mi, že moja dcéra sa zadusila materským
mliekom a napriek tomu, že ju hodinu oživovali, zomrela,“

zanikajú v slzách slová mladej ženy. V návale zúfalstva hodila o zem
fľašu s materským mliekom. Šok, bolesť a traumu z bolestnej straty
neprehlušili ani tabletky na upokojenie. Chcem ešte vidieť svoju dcérku –
to bola jediná myšlienka, ktorej bola nešťastná matka schopná.
„Malá bola prikrytá zelenou plachtou a nôžky mala čudným
spôsobom previazané obväzom. Ten pohľad som psychicky nezvládla a utiekla
som na izbu. Ešte ráno som manželovi volala, že jej stav sa zlepšil a teraz
som mu musela oznámiť túto krutú správu.“
O dve hodiny
neskôr si mŕtvu Timeu v malej nemocničnej miestnosti poslednýkrát
privinula k sebe, na pamiatku si odstrihla prameň hebkých vláskov.
„Prišla za mnou zdravotná sestra a opýtala sa ma, či dám
svoju dcéru na kremáciu alebo mi ju majú poslať domov na pochovanie. Keďže
za dovoz domov odo mňa pýtali 30 000,- korún v hotovosti a tie som
nemala, rozhodla som sa pre kremáciu. Potom prišiel neznámy chlap, zabalil
moje dieťa do čierneho igelitu a odišiel s ním preč.“

Timea mala presne deväť dní, keď zomrela. Jej matka sa vrátila domov, kde
jej bolestnú stratu pripomínala nová postieľka, kočiar, výbavička… Po
dvoch týždňoch prišla mladým rodičom urna s popolom ich deväťdňového
bábätka. Rodičia si ju dali do obývačky hneď vedľa Timeinej fotky,
sviečky, anjelika a množstva plyšových hračiek.
Ozaj sa moje dieťa zadusilo materským mliekom?
„Som presvedčená, že na smrti mojej malej nesú vinu aj
lekári. Súdna pitva totiž potvrdila, že moje dieťa sa nezadusilo materským
mliekom, ale zlyhalo mu srdce. Toto nám povedal patológ, ktorý tú pitvu
robil. Žiadne mlieko v pľúcach nenašiel. Ako príčinu smrti stanovil
zlyhanie srdiečka. Lekár, ktorý mi smrť dcérky oznámil,
klamal.“
Vzhľadom na veľkú bolesť rodičia spočiatku toto
podozrenie nechali bokom. Asi po mesiaci však dali žiadosť na prešetrenie
smrti ich dieťaťa. „Keby sa dieťa mliekom udusilo mne,
skončila by som v base. Keď sa to stalo lekárom, je to v poriadku. Keď som
to dala prešetriť, ťahalo sa to rok a po roku mi prišlo oznámenie, že moja
žiadosť je zamietnutá s tým, že lekári pri oživovaní postupovali
správne. Lenže ja som nedala prešetrovať, ako ju oživovali, ale prečo sa
im zadusila,“
neskrýva rozhorčenie Žaneta. Celá vec sa
medzitým uzavrela a odvolať sa už nie je možné. „Pravdy sa
už nedopátram,“
hovorí sklamane.
Bez rodiny a odbornej pomoci by to nezvládla
V najťažších chvíľach stála pri Žanete rodina, no v prvom rade
manžel. Vyhľadala však aj odbornú pomoc. „Pani psychologička
mi odporúčala, aby som o smrti svojej dcérky veľa rozprávala, aby som sa
zo seba snažila všetko dostať. A tiež, aby sme sa s manželom čo najskôr
snažili o ďalšie dieťa. Tieto sedenia mi veľmi pomáhali, mohla som
povedať, čo cítim, vyplakať sa. Psychologička ma neľutovala, ona ma
povzbudzovala. Stále však zdôrazňovala, že v prvom rade ma musí podržať
môj manžel,“
spomína Žaneta. Rodičia, mladí ľudia
niekoľko rokov po dvadsiatke, sa rozhodli pre ďalšie dieťa. Malý Dávidko
sa narodil presne do roka a do dňa po smrti svojej sestričky.
„Veľmi som chcela dievčatko, lebo človek v tom druhom dieťati
podvedome hľadá náhradu za to prvé,“
bez okolkov priznáva
čerstvá mama no jedným dychom dodáva, že svojho syna miluje. Aj keď mala
počas tehotenstva isté obavy, nadšenie z radostného očakávania predsa len
prevážilo. Okrem toho, tentokrát bola pod prísnym dohľadom lekárov. Aj
keď manželia Nábožní na povery neveria, pre istotu výbavičku, postieľku,
kočiar a ostatné veci pre bábätko doniesli domov až vtedy, keď si
z pôrodnice doviezli zdravého syna.
Čas všetko nevylieči…
„Neprejde deň, aby som na Timeu nemyslela. Jej urničku mám
stále doma, pretože by som nezniesla predstavu, že je niekde na cintoríne.
Poplačem si pri nej, zapálim sviečku, dám jej hračku. Po smrti vlastného
dieťaťa sa dá prežiť plnohodnotný život, s touto stratou sa však nedá
zmieriť. Moja Timea si zaslúži, aby som jej krátky životný príbeh
vyrozprávala. Deväť dní bola riadnym členom našej rodiny, dávali sme jej
svoju lásku. Bola tiež človekom, hoci len takým
malilinkým.“

Chcem pomôcť matkám, ktoré prišli o svoje dieťa
„Ja viem, že nie som prvá ani posledná žena, ktorej zomrelo
dieťa. Ale tiež viem, že mnohé ženy sa po takejto ťažkej traume uzavrú
do seba, o smrti dieťaťa odmietajú rozprávať. Chcela by som im odkázať,
nech o svojich pocitoch a bolesti rozprávajú, nech vyhľadajú odbornú pomoc
nehľadiac na ešte stále pretrvávajúce predsudky okolia. Na druhej strane
však musia byť pripravené na rôzne reakcie. Ľudia sú všelijakí, aj ja
som v súvislosti so smrťou svojej dcéry zažila pár veľmi nepríjemných
situácií. Takže je potrebné veľmi zvažovať, komu sa človek zverí. Mal
by to byť človek, ktorého si vážite,“
radí žena, ktorá
má za sebou najhoršie obdobie svojho mladého života.
Odvaha búrať tabu
„Možno si veľa ľudí pomyslí, že som hlúpa, keď takto
verejne, prostredníctvom novín, odhaľujem túto bolestnú stránku svojho
súkromia. Lenže keď sa človek nad sebou zamyslí, uvedomí si, že to nie je
hlúposť. Je potrebné hovoriť aj o takýchto veciach. Zmysel smrti mojej
malej Timey vidím možno aj v tom, že cez túto veľmi bolestnú skúsenosť
môžem pomôcť ďalším ženám.“

obrazek
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter