Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Záhradní architekti nachádzajú uplatnenie najmä v cudzine

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/30-31-zahrada-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Š. Fedeš:
„Z každého kúska zeme sa dá urobiť niečo pekné, záleží od
kreativity architekta.“</h3>

<p>Sú ľudia, ktorí, keď si nevedia dať rady s úpravou záhrady či jej
tvarom, zavolajú na pomoc záhradného architekta. Na Slovensku nie sú tieto
služby využívané v takej miere ako v zahraničí. Preto mnohí z tých,
ktorí vyštudujú tento odbor, nachádzajú uplatnenie v iných krajinách.
Porozprávali sme sa s mladým Stropkovčanom Ing. Šimonom Fedešom, ktorý
vyštudoval záhradnú architektúru a v tejto oblasti získal aj prax.</p>

<p><strong><em>Ako si sa dostal k záhradnej architektúre?</em></strong><br>
Vo štvrtom ročníku na strednej škole som začal premýšľať, kam sa pohnem
ďalej. Vzhľadom na to, že som typ človeka, ktorý v bežnom živote
potrebuje vždy niečo tvoriť a mať možnosť kreativity, povedal som si, že
najlepším riešením bude škola s umeleckým zameraním. Pri jej vyberaní
som natrafil na záhradnú architektúru. Je to odbor, pri ktorom je človek
v prírode a pracuje s ňou. Záhradná a krajinná architektúra nie je
profesia, pri ktorej ľudia využívajú len rodinné záhrady či námestia ich
mesta. Je to komplexná starostlivosť o krajinu a nielen v urbanizovanom
prostredí.<br>
<strong><em>Čo ťa na tejto práci najviac inšpiruje?</em></strong><br>
Možnosť kreativity a rôznotvárnosť. Povolanie záhradného architekta je
veľmi rozmanité a nikdy nie fádne alebo monotónne. Je to krásne spojenie
toho, ako človek pracuje pri návrhoch a projektovaní v kancelárii za
počítačom, ale zároveň pri realizácii sa činí vonku na čerstvom
vzduchu. Ďalšou výhodou je, že je to robota s ľuďmi, čo mi taktiež
veľmi vyhovuje.<br>
<strong><em>Čo v praxi znamená vykonávať túto profesiu?</em></strong><br
/>
Od jari do jesene je to o tom, že človek počas dňa behá po záhradách.
Pracuje na realizácii alebo robí údržby záhrad. Večer, keď príde domov,
zapne počítač, vezme ceruzu, papier a začína projektovať a navrhovať
ďalšie projekty. V zime sa pripravujú ďalšie návrhy. Pri tomto povolaní
existujú akoby tri druhy pracovného dňa. V prvom type ide o robotu na
návrhoch a projektoch, kde sa kreslia projekty, technické výkresy, návrhy
alebo vizualizácie. Tento deň prebieha tak, že človek je za počítačom,
pracuje, pracuje a pracuje s myškou. V tom druhom type ide o prácu vonku,
teda o samotnú realizáciu záhrady, kde to väčšinou vyzerá tak, že
pracovník má v ruke krompáč či lopatu. Prípadne aspoň koordinuje ľudí,
ktorí to robia. Okrem toho sa napríklad strihajú či dosádzajú rastliny,
upravuje sa trávnik, ošetrujú sa stromy. V treťom druhu pracovného dňa sa
realizujú stretnutia so zákazníkmi alebo sa navštevujú výstavy rastlín
v rôznych kvetinových škôlkach, zháňajú a sledujú sa nové druhy a
odrody rastlín, vybavujú sa rôzne administratívne záležitosti.<br>
<strong><em>V čom spočíva tvoja práca pre zákazníka?</em></strong><br>
Jednoducho povedané, je potrebné vziať nejakú plochu, ktorú mi zákazník
určí a vytvoriť z nej niečo pekné. V skutočnosti je však tento proces
o dosť zložitejší. Pri rodinných záhradách majú zákazníci často
nejakú predstavu, ako by to malo vyzerať. Mojou prácou je spracovať ich
požiadavky, pretvoriť ich do uceleného celku, ktorý bude pekný, esteticky a
dizajnovo kompaktný. Niekedy sa však stane, že človek nemá žiadnu
predstavu. Vtedy je to čisto o mojej kreativite, pri ktorej musím brať do
úvahy vkus zákazníka, aby som dokázal vytvoriť niečo, čo sa mu bude
páčiť. Nie je to vždy len o urobení novej záhrady. Stáva sa aj to, že
ľudia už majú dáku záhradku, no potrebujú poradiť, ako sa o ňu majú
starať či ako ju upravovať. Preto musí záhradný architekt dostatočne
poznať rastlinný materiál, vedieť ako ho upravovať či ošetrovať.<br>
<strong><em>Ako hodnotíš záhradnú architektúru na Slovensku, inšpiruješ
sa zahraničím?</em></strong><br>
Slováci sú čarovný národ(smiech). Musím však uznať, že sa už pomaly
začíname preberať k životu. V požiadavke pre vytváranie estetických a
dizajnových prvkov sme však stále pozadu. V zahraničných mestách sa
ľudia snažia každý zostávajúci kúsok zelene pretvoriť na niečo pekné,
zelené. U nás je to naopak. Na voľný kúsok zelene strčíme betón. Je to
trošku smutné. Veľké metropoly vo svete si týmto procesom už prešli a
zistili, že bez zelene sa v meste nedá vydržať. Teraz aspoň umelo
vytvárajú nové plochy, kde môžu dostať trošku trávy či rastlín.
Zahraničím sa inšpirujeme skôr ohľadom technických riešení, vďaka
ktorým môžeme zeleň kreatívnejšie používať. Priznám sa však, že
sledujem množstvo dizajnových riešení zo zahraničia, pretože mi to dáva
možnosť rozšíriť si obzor. Veľa ľudí predtým, než zavolá záhradného
architekta, prehľadá celý web. Ich požiadavky potom vychádzajú z neho.<br
/>
<strong><em>Počula som, že existujú rôzne druhy záhrad, napríklad
anglický trávnik, prírodná tráva a ďalšie. Popíš jednotlivé štýly,
ako sa tvoria, čím sa od seba odlišujú a podobne.</em></strong><br>
Rozdelenie záhrad nie je až také jednoznačné alebo striktné. Pri anglickom
trávniku a prírodnej tráve je skôr rozdelenie na intenzívne udržiavanú
záhradu alebo na voľnejšie výsadby. Rozdiel je v tom, že pri tom prvom
type používame intenzívny trávnik, ktorí sa kosí dvakrát do týždňa a
rastliny, ktoré sú náročnejšie na údržbu. Tiež môžeme využiť
exotickejšie druhy kvetín. Tieto záhrady si vyžadujú pravidelné
zavlažovanie, častú údržbu a preto sú väčšinou dosť finančne
nákladné. Pri tých menej náročných typoch sa častejšie používajú
domáce druhy rastlín a tie, ktoré nepotrebujú častú údržbu. Väčšinou
si tieto záhradky dávajú robiť ľudia, ktorí sa potom o ne starajú sami.
Na druhej strane pri intenzívnych záhradách pravidelne zasahujú
záhradníci. Ďalším rozdelením je štýl záhrady, kde môžeme rozlíšiť
prírodne krajinársku výsadbu, používame domáce druhy a hlavne kombinácie
rastlín, ktoré môžeme vidieť aj vo voľnej prírode. Ide hlavne
o kompaktne porasty, ktoré vytvárajú jednotný celok. Naopak, pri tých
modernejších výsadbách sa skôr zameriava na bodovú výsadbu a rastliny,
ktoré sú tvarovo a textúrovo zaujímavé aj ako samostatné prvky bez
nejakého zapojeného porastu a majú väčšinou udržiavaný kompaktný tvar.
To sú väčšinou návrhy, ktoré sú teraz populárne aj na internete.<br>
<strong><em>Sú nejaké kritéria, na „dobrú“ záhradu? Kde by mala byť
umiestnená, v akej veľkosti, v akom tvare a podobne?</em></strong><br>
Dobrá záhrada je tá, ktorá sa páči zákazníkovi a má dlhú životnosť,
tvarovú premenlivosť a ani postupom času sa nestane fádnou. Čo sa týka
umiestnenia, tvaru či veľkosti, tam by som nehľadal nejaké zvýhodnenie
alebo znevýhodnenie. Tieto kritéria sa dajú vždy upravovať správnym
výberom a použitím rastlinného materiálu. Čím je záhrada členitejšia,
tvarovo alebo výškovo rozmanitejšia, tým kreatívnejšie a krajšie
dizajnové riešenia sa dajú hľadať a navrhovať. Skôr by som
znevýhodňoval také klasické ploché štvorce, pri ktorých pre dosiahnutie
pekného výsledku treba terén aj tak umelo upravovať a modelovať. No to je
skôr vec názoru, lebo vo všeobecnosti sa z každého kúska zeme dá
vyťažiť a spraviť niečo estetické a pekné, záleží od schopnosti a
kreativity architekta.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/30-31-zahrada-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/30-31-zahrada-01.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter