Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Začínajúca letuška preletela takmer celý svet

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-03/10-letuska-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />„Splnil sa mi sen,
ktorý mi život prevrátil na ruby.“</h3>

<p>Letuška a steward. To je povolanie, ktoré je určite snom mnohých žien,
ale istotne aj niektorých mužov. Spoznávať nových ľudí, krajiny, zažiť
vždy niečo nové, no komu by sa to nepáčilo? O týchto skvelých veciach,
ale aj o negatívach tejto práce porozprávala mladá letuška Júlia
Tatárová pochádzajúca z východného Slovenska. Pracuje v spoločnosti
Emirates.</p>

<p><strong><em>Ako si sa dostala k tejto práci?</em></strong><br>
Najprv som pracovala v Londýne ako čašníčka, tam som už mala po čase
všetkého dosť, tak som si túto prácu vyhľadala na internete a zistila si
o nej viac, než som dovtedy vedela. Vždy som sa totiž chcela stať
letuškou. Aplikovala som online a asi o dva týždne na to ma pozvali na
pohovor, ktorým som prešla až do finále. Približne po dvoch mesiacoch mi
zavolali, že som získala túto prácu.<br>
<strong><em>Ako to vnímala tvoja rodina?</em></strong><br>
Súrodenci ma v tom veľmi podporovali. Otec bol zásadne proti, keď sa
dozvedel, že som bola na pohovore. Nechcel, aby som šla do nejakej moslimskej
krajiny, keď ma však vzali, bol šťastný a povedal mi, aby som to
skúsila.<br>
<strong><em>Aké si mala očakávania?</em></strong><br>
Určite obrovské, pretože sa mi splnil môj veľký sen, akurát, že nie
všetko bolo a je také ružové, ako sa môže zdať v časopisoch, alebo na
nejakých fotkách. Na druhej strane mi táto práca dala veľmi veľa.
Plánujem v nej ostať minimálne dva a pol roka, pokiaľ mi neskončí môj
kontrakt a potom by som chcela pokračovať ďalej, ak to bude možné. V tejto
práci veľa závisí od šťastia aj od ohlasov na vašu osobu.<br>
<strong><em>Je niečo, čo ťa sklamalo?</em></strong><br>
Ani nie že sklamalo, skôr som nečakala to, že budem až tak veľmi fyzicky
unavená, že si na to moje telo bude musieť zvykať a že to bude mať vplyv
aj na moju psychiku. Veľakrát cítim napríklad úzkosť, pocit samoty. Síce
mám veľa kolegov, ale tí sa stále menia, stále sú cudzí a noví. Zvyknem
si s niekým pracovať, obľúbim si ho a zrazu s ním už nebudem mať ani
jeden let. Aj to sa stáva. Tiež mám v Dubaji spolubývajúcu, ale keďže
má inak lety ako ja, niekedy sa vidíme až po dvoch týždňoch. Bolesť nôh
je ďalšia vec. Je spôsobená tým, že som veľmi často vo výškach.
Každý rok je jeden mesiac, kedy majú právo zavolať nás hocikedy bez
skoršieho ohlásenia na akýkoľvek let, hocikam a na hocijako dlho. Raz sa mi
stalo, že som bola s kamarátmi vonku a na ďalší deň mi volali práve
ohľadom toho letu. Dúfala som, že to bude len niečo krátke, trvalo to však
14 hodín, pričom sme ešte mali trojhodinové meškanie, čiže dokopy som
nespala asi dva dni, lebo hneď po ňom som išla na ďalší let, ktorý som
už mala riadne v rozpise. Ten našťastie nebol až tak dlhý. Odvtedy som si
povedala, že si budem musieť dávať na takéto veci pozor. Na druhej strane
v tejto práci spoznáte veľa nových ľudí z rôznych kútov sveta,
nazbierate nové kontakty, uvidíte krajiny, ktoré by ste za normálnych
okolností nikdy nevideli, máte možnosť ochutnať jedlá z iných krajín a
zaujímavé a zároveň krásne je na tom to, že ste na nejakom mieste a
o pár hodín ste niekde úplne inde.<br>
<strong><em>Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?</em></strong><br>
Keď mám let napríklad o desiatej ráno, pred každou službou sa začnem
pripravovať zhruba štyri hodiny. Väčšinou noc pred odletom sa snažím
zbaliť si kufor. Do práce musím prísť vždy dve hodiny vopred, stačí, ak
mám meškanie hoci len päť sekúnd, tak to berú ako neprítomnosť
v práci, tri takéto absencie znamenajú problém, vlastne, už po prvej sa
vám ozve manažér. Takže ak napríklad cítite, že ste chorá, musíte to
dať vedieť aspoň šesť hodín pred odletom.<br>
<strong><em>Ako zvykneš relaxovať?</em></strong><br>
Milujem spánok, ten je pre mňa najdôležitejší a nikdy som si ho nevážila
tak, ako pri tejto práci, aj keď dokážem spať maximálne šesť hodín a
potom sa už budím. Je to spôsobené tým, že lietam po rôznych krajinách a
v jednej je iný čas ako v tej ďalšej a podobne. Inak idem rada na kávu
s kamarátmi, k bazénu, niekedy si idem zabehať alebo si prečítam dobrú
knihu.<br>
<strong><em>Čo by si poradila ľuďom, ktorí by mali záujem o takéto
povolanie?</em></strong><br>
Angličtina je určite na prvom mieste. Tiež veľa ľudí robí chybu, ak si
myslí, že keď napríklad predtým robili čašníka alebo čašníčku,
nemôže im to pomôcť, hanbia sa za to. Opak je však pravdou. Je potrebné
uviesť každú jednu pracovnú skúsenosť, letuška tiež obsluhuje ľudí,
takže prax v bare či v reštaurácii je veľkou výhodou a celkovo aj
práce, kde je potrebná komunikácia s ľuďmi. Za pokus to určite stojí.<br
/>
<strong>-pet-</strong></p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-03/10-letuska-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-03/10-letuska-01.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter