Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

V USA môžete zažiť americký sen, no i sklamanie

<p>Amerika je pre mnohých krajinou neobmedzených možností. Aj z tohto
dôvodu sa toľkí rozhodnú odísť za veľkú mláku kvôli lepšiemu životu.
Je však v tomto svete všetko také ružové ako vidíme napríklad
v televízii? Koľkí z tých, čo opustia rodnú krajinu, zažijú
„americký sen“? Aj v stropkovskom okrese sa nájdu ľudia, ktorí sa to
rozhodli skúsiť, a práve tí nám vyrozprávali, čo všetko ich na tejto
ceste stretlo. Pavol Paluba sa vždy túžil dostať do USA. Jeho predkovia tam
tiež kedysi žili. Do Ameriky prišiel ako dvadsaťročný.</p>

<p><strong><em>„V Chicagu som žil desať rokov. Začalo sa to v roku 1998,
keď som na Slovensku ako mladý človek nemal veľké šance na lepšiu
budúcnosť. Moje pracovné začiatky boli jednoducho také, že som musel
pracovať od rána do večera ako robotník na stavbe. Výhoda bola v tom, že
so mnou robilo veľa Poliakov a tak som sa nemal problém dohovoriť. Po
anglicky som v tom čase nevedel ani slovo. Ako prvé som si zistil preklad
vety ‚nerozprávam po anglicky‘, túto frázu som bol nútený použiť
veľakrát,“</em></strong> zasmial sa. Pavol mal neraz chuť vrátiť sa
domov, no vždy ho prepadla myšlienka, že naspäť sa už potom nedostane a
tak si vždy povedal, že ešte vydrží. <strong><em>„Potom som ale spoznal
moju manželku, ktorá bola občiankou USA a tým pádom som už nemal problém
získať zelenú kartu. Čo sa týka amerického sna, v mojom prípade to boli
hlavne autá. Za desať rokov v Amerike som ich vystriedal asi pätnásť,
vyskúšal som dokopy sedem prenajatých domov. V USA bolo super, že ak bol
človek odvážny a išiel za svojim cieľom, dokázal toho skutočne veľa. Bol
to krásny život mladého človeka na cudzom území, ktorý si splnil svoj
sen, našiel si manželku, mal svoje autá, stavebnú firmu, domy, peniaze na
život, dobrých kamarátov. Medzi nezabudnuteľné zážitky radím našu
svadbu, narodenie troch dcér, výhru dovolenky na Jamaicu a do Las Vegas, orekm
toho aj samotné štátne americké občianstvo. V roku 2008 však prišla
kríza a tak sme sa vrátili na Slovensko. Zatiaľ sme naše rozhodnutie
neoľutovali, pretože vieme, že kedykoľvek sa môžeme vrátiť naspäť, no
zatiaľ o tom neuvažujeme,“</em></strong> priznáva. Janka Kucuk Lake žije
v Amerike už deväť rokov. Pricestovala tu v roku 2006 ako študentka na
tri mesiace spolu so spolužiačkami z vysokej školy. Túžila vidieť svet,
cestovať, spoznávať nové miesta, krásy USA či nových ľudí.
<strong><em>„Momentálne žijem s rodinou v Miami Beach, Florida. Priamo na
pláži si užívame slniečko každý deň. Sme päť blokov od svetoznámej
Ocean drive, Lincoln Road, Versace willa. Pred príchodom do Miami sme bývali
na skvelých miestach ako Old city-Philadelphia, Capitol hill-Washington DC,
West Chester a ďalšie,“</em></strong> hovorí. Janky sme sa opýtali na jej
najkrajší americký zážitok. <strong><em>„Veľmi rada si spomínam na
vianočnú párty v Bielom dome s prezidentom, sobotňajšie pikniky na
National Mall, prechádzky v old city, spoznávanie osobností ako Densel
Washington, Stephen Starr či Ryan Howard,“</em></strong> približuje. Jej
začiatky za veľkou mlákou boli krásne, ťažká ale bola reč, ktorú
neovládala. Angličtina je však podľa našej rodáčky jednoduchý jazyk,
ktorý sa dá rýchlo naučiť. Výhodu mala aj v tom, že jediní ľudia,
ktorí v jej blízkosti rozprávali po slovensky, boli jej spolubývajúce.
Neostávalo jej teda nič iné, len sa nejako naučiť anglický jazyk.
<strong><em>„Nikdy som neoľutovala, že som odišla do USA. Bolo to jedno
z mojich najťažších, no zároveň najlepších rozhodnutí, ktoré som
urobila. Jediné, čo mi najviac chýba, sú moji rodičia, s ktorými som
v kontakte skoro každý deň. Samozrejme, nie je to také, ako keby sme spolu
boli osobne,“</em></strong> priznáva. Lukáš bol v Amerike prvýkrát nie
kvôli lepším pracovným možnostiam, no vybral sa tam na prázdniny. Jeho
premiéra za veľkou mlákou sa konala pred jedenástimi rokmi. Býval neďaleko
mesta New York. <strong><em>„Spomínam si, že prvé, čo som tu videl, bola
Socha slobody. Tento pohľad sa mi naskytol priamo z lietadla pár minút pred
pristaním. Musím však priznať, že spomínaný New York ma neskutočne
sklamal, všade tam bol veľký neporiadok a smrad, veľa ľudí, ktorí sa
ustavične niekam ponáhľali. Našiel som si tam však veľa priateľov zo
Slovenska, Českej republiky, ale aj priamo z Ameriky. život v USA však nie
je taký ružový, ako si mnohí myslia. Nechcel by som tu
bývať,“</em></strong> netají. Martina sa rozhodla skúsiť šťastie na
americkom kontinente v roku 1994, keď odcestovala za svojim priateľom, ktorý
už v štátoch pracoval. Vtedy mala len dvadsať rokov. Obaja mali najprv
v pláne zarobiť peniaze a po piatich rokoch sa vrátiť domov. Realita však
bola úplne iná. Najprv pracovala ako chyžná v jednom dome, kde zároveň
bývala od pondelka do piatku a na víkend jazdila k priateľovi. Tam však
vydržala len tri týždne a neskôr sa zamestnala vo fabrike. O tri roky
neskôr vyhrala v losovaní zelenú kartu, čo značne ovplyvnilo jej
budúcnosť. <strong><em>„S priateľom sme sa zosobášili. Stále však vo
mne pretrvával pocit, že sa chcem vrátiť domov. Potom som si však povedala,
že keď už mám tú spomínanú kartu, vydržím ešte päť rokov a tak
získam americké občianstvo. Manžel mal na to podobný názor a tak sme aj
urobili. Po tejto dobe sme sa odhodlali kúpiť dom na Slovensku a presťahovali
sme sa do rodnej krajiny. S deťmi som žila u nás a manžel striedal
Slovensko s Amerikou kvôli práci. Musím uznať, že nebyť nášho pobytu
v USA, určite by sme si nemohli kúpiť bývanie bez hypotéky. S manželom
sme sa po čase kvôli nezhodám rozviedli, svoj pobyt za veľkou mlákou však
napriek tomu neľutujem,“</em></strong> ozrejmuje. Martina priznáva, že si
veľmi nevie predstaviť život v USA, no na druhej strane tam vidí obrovskú
výhodou oproti Slovensku, čo sa týka platov. <strong><em>„V Amerike bolo
super napríklad aj to, že keď manžel priniesol na ich úrady papier
o svojej nízkej mzde, automaticky sme mali zdravotníctvo zdarma, za lieky sme
vôbec neodplácali. Toto na Slovensku nehrozí,“</em></strong> hovorí. Keď
si zaspomína na svoje začiatky, priznáva, že vôbec neboli jednoduché.
Veľmi jej chýbala rodina, domov telefonovala každý deň. V januári sa
však aj tak za veľkú mláku vracia naspäť, tentoraz len na pol roka, aby si
zarobila. <strong><em>„Viem, že to nebude jednoduché. No na Slovensku za
šesť mesiacov neušetrím z môjho platu nič, z Ameriky si dokážem
priniesť pekné peniaze,“</em></strong> netají.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=“Pavol v Las Vegas“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/48-amerika-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/48-amerika-01.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td><a rel=““ title=“Janka s manželom…“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/48-amerika-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/48-amerika-02.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td><a rel=““ title=“…a s rodičmi“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/48-amerika-03.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/48-amerika-03.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter