V nočnej púšti sa pozeral do hlavne nabitého kalašnikova

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-08.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Michal Fedorco:
„Irán je nádherná krajina s úchvatnou architektúrou a úžasnými
ľuďmi.“</h3>

<p>O cestovateľských zážitkoch Michala Fedorca z Brezničky,
v súčasnosti pôsobiaceho v Prahe, sme prvýkrát písali zhodou okolností
presne pred rokom. Vtedy ho uchvátila Etiópia. Jeho hlad po spoznávaní
cudzích krajín však neutíchol a prednedávnom sa tento 25-ročný
svetobežník vybral do Iránu.</p>

<p>Keď sme sa ho pýtali, čím ho zlákala práve táto krajina, zareagoval:
<strong><em>„Pretože neverím propagandistickým bludom, ktoré nám
televízia a ostatné médiá o Iráne podsúvajú. Po kultúrno-historickej
stránke je to jedna z najbohatších a najstarších krajín sveta. Spája
v sebe množstvo prírodných krás, starobylé mestá uprostred púšte na
trase slávnej Hodvábnej cesty, horské masívy, ale aj teplé vody Perzského
zálivu. Zároveň som to tam chcel celé vidieť ešte predtým, než im tam
Američania dovezú ‚demokraciu‘. Zlákalo ma najmä prostredie Orientu a
púští, na ktoré som sa tešil najviac. Predstavy boli samozrejme ako
z rozprávky Tisíc a jednej noci a určite som nežil v stereotype, že tam
žije 70 miliónov militantných teroristov.“</em></strong><br>
<strong>Čas príprav</strong><br>
Keďže nie je až také jednoduché dostať sa do Iránu, Michal začal
s prípravami asi dva mesiace vopred. Najskôr si musel vybaviť vízum na
ambasáde vo Viedni. Trvalo dva týždne, kým si ho mohol osobne vyzdvihnúť.
<strong><em>„Vybavenie víz bolo jednou z najdrahších položiek. Stálo ma
200 eur,“</em></strong> upresnil. Následne si kúpil letenku a na internete
si preštudoval všetky materiály o krajine a miestach, ktoré chcel
navštíviť. Letel z Viedne cez Istanbul až do Teheránu. <strong><em>„7.
marca som nasadol do autobusu z Prahy, potom som cestoval na trase
Bratislava-Viedeň-Istanbul-Teherán. Po dvadsiatich hodinách cesty som bol na
mieste.“</em></strong><br>
<strong>Prvé dojmy</strong><br>
<strong><em>„Určite to nebol taký šok ako v Afrike,“</em></strong>
porovnal cestovateľ. Vysvetlil, že Irán je moderná krajina, najvyspelejšia
zo všetkých v Perzskom zálive a životná úroveň obyvateľstva je
porovnateľná s tou našou. Autá, mobily a ostatné moderné vymoženosti sú
tu úplnou samozrejmosťou. Čo sa týka kvality ciest, podľa Michala Slovensko
nedobehne Irán ani za dvadsať rokov. <strong><em>„Samozrejme si všimnete,
že všetko je podriadené islamskému režimu, ktorý v krajine vládne.
Upútajú vás všadeprítomné bilboardy a plagáty s hrdinami revolúcie a
ajatolláhmi. Centrom obchodu a mestského života je krytý bazár. Stretnete
tu davy ľudí nakupujúcich alebo predávajúcich v maličkých obchodíkoch,
všade vonia korenie, dym vodných fajok, čaj, perzské
koberce.“</em></strong> Najhlbšie dojmy v ňom však zanechali samotní
ľudia. Vlastne sa len potvrdilo to, čo o Iráncoch tvrdili aj iní cudzinci,
ktorí krajinu navštívili. Ide vraj o najpriateľskejší národ na svete.
<strong><em>„Ľudia vás zastavujú na ulici, chcú sa rozprávať, vyfotiť,
ponúknu vám pomoc, ale aj nocľah u nich doma, pozývajú vás na čaj
s tým, že ako ich hosť máte zakázané čokoľvek platiť. Kvôli tej ich
pohostinnosti som sa veľakrát cítil až trápne.“</em></strong><br>
<strong>Doprava, ubytovanie a gastronómia na iránsky spôsob</strong><br>
Verejná doprava v tejto ázijskej krajine je na špičkovej úrovni. Medzi
veľkými provinčnými mestami premávajú niekoľkokrát denne vlaky alebo
autobusy. Tie sú ešte pohodlnejšie ako na Slovensku, diaľnice sú
v perfektnom stave. <strong><em>„Ani 10-hodinová cesta vás nevyčerpá tak,
ako napríklad v Afrike, kde kľudne idete 100-kilometrový úsek aj štyri
hodiny,“</em></strong> podotkol cestovateľ. Naplánoval si trasu cez dve
púšte – Dasht-e-Kavir a Kavir-e-Lut, k brehom Perzského zálivu. Odtiaľ
chcel letieť naspäť do Teheránu a potom cestovať okolo pobrežia
Kaspického mora. <strong><em>„Irán je domovom jednej z najstarších
civilizácií – Perzskej ríše. Nachádza sa tu množstvo historických
pamiatok. V Esfaháne (treťom najväčšom meste) som dostal pozvanie
prenocovať u jedného Peržana. Bol to profesor archeológie a predebatovali
sme celú noc. Dal mi množstvo historických tipov, preto som sa rozhodol
pôvodný plán zmeniť a druhú časť výletu som strávil v západnom Iráne
a Kurdistane pri hraniciach s Irakom. Celkovo som precestoval cca 5 500
kilometrov za 18 dní, z čoho môžete usúdiť, že doprava je naozaj na
výbornej úrovni. Asi najlepší transport som mal cez druhú polovicu púšte
Kavir. Stopol som kamión plný sladkostí smerujúci do
Uzbekistanu.“</em></strong> Michal býval v hoteloch, ktorých cena
nepresahovala 400 000 riálov, čo je približne 10 eur. (Irán je vo
všeobecnosti veľmi lacná krajina.) Stravoval sa tam, kde bolo najviac ľudí.
V Ázii je totiž neklamným znakom kvalitnej gastronómie množstvo domácich,
ktorí sa na určité miesto chodia najesť. <strong><em>„Jedlo majú
vynikajúce! Asi najčastejšie som jedol kebab, ktorý tu pripravujú na
množstvo spôsobov. Môžem zodpovedne prehlásiť, že v Európe kebab, ako
ho poznáme, už nikdy jesť nebudem. Vynikajúca bola aj ryža, ktorú jedia
s maslom a hrozienkami, hustý jogurt, ťavie alebo jahňacie mäso,
granátové jablká a všadeprítomné oriešky, pistácie a rôzne semienka.
Irán je najväčší producent pistácií na svete a v obchodoch nájdete
desiatky druhov za smiešne peniaze.“</em></strong><br>
<strong>Michala dostala úchvatná architektúra a úžasní ľudia</strong><br
/>
Mladý svetobežník precestoval dokopy cez 5 000 kilometrov na trase
Teheran – Qom – Kashan – Abyaneh – Esfahan – Na´in-Garmeh –
Tabas – Kermán – Meymand – Yazd – Shiraz – Persepolis –
Shush – Kermanshah – Howraman – Qazvin – Alamut – Teheran. Čo
mesto, to skvost Orientu a jeho kultúry. Videl púštne mestá obývané
tisíce rokov, zabudnuté dediny vysoko v horách vysekané do skál, obrovské
púštne oblasti, kde horizont splýva s obzorom, krásne hory, historické
miesta, kde sa rodila civilizácia pred tisíckami rokov – Persepolis, Shush,
Kermanshah. Hoci už prešiel kus sveta, práve tu stretol tých najlepších a
najpohostinnejších ľudí. Ešte pohostinnejší ako Peržania boli napríklad
Kurdi. <strong><em>„Na rozdiel od Peržaniek, ktoré sa väčšinou zahaľujú
do čiernych čádorov (ženský odev zahaľujúci telo od hlavy až po
členky – pozn. red.), Kurdky milujú pestrofarebné oblečenie, ktoré si
z veľkej časti aj sami vyrábajú. V Iráne žije tiež veľa Afgancov,
ktorí sú podľa slov domácich veľkým problémom kvôli nelegálnej
migrácii. To im však vôbec neuberá na pohostinnosti a otvorenosti voči
cudzincom.“</em></strong> Michal išiel do Iránu bez predsudkov a nič
konkrétne neočakával. Presne to isté radí aj ostatným cestovateľom,
pretože realita v krajine ho milo prekvapila. <strong><em>„Je to tam naozaj
úžasné,“</em></strong> tvrdí.<br>
<strong>Vplyv islamu</strong><br>
V súvislosti s islamom je v Iráne snáď najciteľnejším obmedzením
stopercentný zákaz predaja alkoholu. Michalovi teda neostávalo nič iné, len
sa uspokojiť s nealkoholickým ovocným pivom. V krajine je zakázané nosiť
aj krátke nohavice, krátke rukávy sú však povolené. ženy majú zo zákona
povinnosť nosiť zakrytú hlavu. (Pokrývka hlavy sa volá hidžáb – pozn.
red.) Toto obmedzenie sa niekde dodržiava viac, inde menej. V konzervatívnych
mestách ako Qom alebo Mashhad sú ulice plné čiernych čádorov, v mestách
ako Širáz, Yazd alebo Esfahán nosia ženy šatky na hlavách skôr
formálne.<br>
<strong>Kalašnikov v púšti</strong><br>
Pre slovenského turistu bola asi najväčším zážitkom cesta púšťou. Na
vlastné oči videl 1600-ročnú oázu Garmeh uprostred púšte Dasht-e-Kavir,
púštne hrady Kaluts pri hranici s Afganistanom a Pakistanom či pieskové
duny Mesr. Silno naňho zapôsobili aj odľahlé horské dediny Abyaneh, Meymand
(3 000-ročná dedina vysekaná do skál, kde sú jaskyne ľudskými
príbytkami), Gazor Khan v údolí Alamút, Kharanaq v okolí Yazdu a
nádherná Howraman-e-Takht v Kurdistane na hraniciach s Irakom.
<strong><em>„Osobne pred veľkými metropolami uprednostňujem tiché a
odľahlé miesta. Výnimkou bolo miliónové mesto Yazd, ktoré je trvalo
obývané už skoro 7 000 rokov a je jedným z najstarších trvalo
obývaných miest na svete. Nachádza sa na rozhraní dvoch púští a pohoria
Zagros. Je to hotový labyrint uličiek z nepálených tehál obklopený
pieskovými dunami. Odporúčam návštevu bazáru, kde nakúpite lacno
striebro, hodváb, korenie,“</em></strong> spomenul. Čo sa týka stretnutí
s ľuďmi, najsilnejšie dojmy si odniesol z dediniek Meymand, kde mali chod
vecí verejných na starosti 80-ročné babky, alebo z kurdskej dediny Howraman
e Takht, kde mu staršinovia dovolili fotiť ich pri návšteve mešity. Do
konca života však určite nezabudne na nočný zážitok v púšti
Kavir-e-Lut. <strong><em>„Pri cestovaní máte približne každých
100 kilometrov na ceste policajný check-point, kde musia šoféri zastavovať
na kontrolu. Prechádzali sme asi vo vzdialenosti 200 kilometrov od afganských
hraníc, kde zúri vojna s pašerákmi heroínu a ópia z Afganistanu. Na
jednom takom check-pointe sme zastavili na kontrolu a ja som sa šoféra
opýtal, kde môžem ísť na potrebu. Ten mi posunkami naznačil, že mám
ísť niekam dozadu. Tak som šiel na kraj parkoviska, okolo tma, všade samá
púšť. Už som si rozopínal nohavice, keď som zrazu za sebou začul
nepríjemný zvuk cvaknutia. Keď som sa otočil, zistil som, že sa pozerám
rovno do hlavne nabitého kalašnikova. Nebolo mi treba dvakrát nič hovoriť,
hneď som s rukami nad hlavou utekal do autobusu. Na potrebu som si pre istotu
spomenul až o niekoľko hodín neskor,“</em></strong> vracia sa
k hororovému zážitku.<br>
<strong>Niekoľko rád pre nádejných cestovateľov</strong><br>
Michal odporúča v prvom rade nechať doma všetky predsudky, lebo Iránci sú
podľa neho jeden z najpriateľskejších národov na svete a predstavy
o militantných teroristoch sú úplne scestné. Samotná krajina je na vysokej
úrovni, takže problémy s ubytovaním alebo dopravou, aké majú cestovatelia
v menej rozvinutých krajinách, nehrozia. Najdôležitejšie je vízum, ktoré
sa dá okrem ambasády vybaviť aj priamo na letisku v Teheráne. Istejšie je
však obrátiť sa na ambasádu, aby sa nestalo, že vás z letiska pošlú
späť domov. Na internete je množstvo cestovateľských portálov, ktoré
obsahujú presné informácie o pamiatkach, doprave, ubytovaní. Náš
cestovateľ nedá dopustiť na sprievodcu Lonely Planet. Množstvo tipov, ktoré
nenájdete v žiadnej cestovateľskej príručke, však dostal priamo od
domácich.<br>
<strong>Foto: -mf-</strong></p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““
title=“Bazár Vakil, Shiraz – Najstarší zo širázskych bazárov, centrum mestského života a obchodu.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Dedina Gazor Khan – Dedinka pod legendárnym hradom Alamút, pevnosť Asasínov. Nachádza sa vysoko v údolí pohoria Alborz neďaleko Teheránu.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-02.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Dedinka Howraman e takht – Jedno z najkrajších miest Michalovho výletu. Nachádza sa na iránsko- irackých hraniciach vysoko v horách a obývajú ho hrdí Kurdi.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-03.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-03.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Imam Square, Esfahan – Je to skvost islamskej architektúry, jedno z najkrajších miest v islamskom svete. Druhé najväčšie námestie v sebe spája niekoľko architektonických skvostov – Imámova mešita, Mešita šejka Lotfoláha, palác Ali Qapu a obrovský Bazaar-e-Bozorg.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-04.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-04.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Mešita Masjed Jameh, Esfahan – Jedna z najkrajších a najväčších mešít v strednej Ázii. Jej kupola je najväčšou kupolou z nepálených tehál na svete. Doteraz vydržala všetky zemetrasenia a vojny bez poškodenia.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-05.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-05.jpg“ alt=““
/></a></td>
</tr>

<tr>
<td><a rel=““
title=“Čajovňa v Esfahane – Iránci milujú čaj a vodné fajky. Ich typický tvar a konštrukcia pochádzajú práve z Iránu.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-06.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-06.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Yazd – Jedno z najstarších trvalo obývaných miest na svete (7 000 rokov) na rozhraní dvoch púští a pohoria Zagros.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-07.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-07.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Persepolis – Bývalé hlavné mesto Perzskej ríše, sídlo kráľov Dáreia I., Kýrosa Veľkého, Xerxesa, historická pamiatka svetového významu.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-08.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-08.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Púšť Dasht-e-Kavir – Konkrétne tu sú pieskové duny pri dedinke Mesr. Dasht-e-Kavir je najväčšou iránskou púšťou, nazýva sa často aj veľká soľná púšť kvôli množstvu soľných jazier.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-09.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-09.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“Púštna dedina Kharanaq – Je to asi 3 000 rokov stará dedinka z nepálených tehál, neďaleko mesta Yazd, spojená s maličkou oázou.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-10.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-10.jpg“ alt=““
/></a></td>
</tr>

<tr>
<td><a rel=““
title=“Skalné útvary v pusti Dasht-e-Lut – Jedná sa o unikátne miesto, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Je to pás kamenných pieskovcových veží asi 80 km široký a 200 km dlhý. Veže a útvary vznikli čisto veternou eróziou, vietor tam totiž fúka skoro vždy v jednom smere.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-11.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2013-05/22-iran-11.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter