Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

V mestskej knižnici vystavuje svoje diela stropkovská rodáčka Edita Vološčuková

obrazek„V Stropkove som
prežila nádherné detstvo, prvé lásky i priateľstvá, ktoré trvajú
dodnes.“

V mestskej knižnici je v tomto období inštalovaná autorská výstava
Edity Vološčukovej (rod. Fedorkovej) pod názvom Súkromná (re)vízia.
Rodáčka zo Stropkova je absolventkou KVV na FF UPJŠ v Prešove a od roku
1987 pôsobí na KVVU FHPV PU v Prešove ako odborná asistentka. Je členkou
umeleckého Združenia pre umenie KATEDRUM pri Výtvarnej únii Slovenska a
členkou ASA. Umelkyňa vystavuje doma aj v zahraničí, jej diela sú majetkom
umeleckých a súkromných zbierok po celom svete. Zúčastňuje sa umeleckých
a vedeckých sympózií, pripravuje Metodické dni a workshopy pre učiteľov
výtvarnej výchovy.

„V Mestskej knižnici v Stropkove som už mala výstavu asi
pred dvadsiatimi rokmi. Tentokrát je to po dohovore s Odborom školstva a
kultúry na Mestskom úrade v Stropkove a z iniciatívy p. Milky Antošovej,
mimochodom, mojej spolužiačky zo strednej školy, ktorá, myslím, vykonáva
veľmi záslužnú činnosť. Snaží sa z mestskej knižnice urobiť
príťažlivé centrum kultúry pre rôzne vrstvy publika, a vlastne supluje aj
mestskú galériu, ktorá zatiaľ v Stropkove chýba. Výstava mojich obrazov
sa koná pri príležitosti Dní mesta Stropkov, kedy je organizované aj
stretnutie rodákov, v čase dovoleniek, keď sa do mesta vracajú mnohí
ľudia žijúci momentálne mimo mesta. Žiaľ, zdá sa, že výstava je málo
spropagovaná pre náhodných okoloidúcich,“
reagovala E.
Vološčuková na otázku, ako vznikla myšlienka vystavovať jej diela
v Stropkove. A ako charakterizuje svoj výtvarný štýl?
„Žijeme v období doznievajúcej postmoderny, ktorá je
charakteristická voľnosťou v umeleckom prejave. Každý si môže hľadať a
nachádzať svoju vlastnú cestu vyjadrovania, nič nie je predpísané, nič sa
nemusí. Mám toto obdobie v umení veľmi rada. Vlastne tomu sa venujem aj vo
svojej pedagogickej činnosti na fakulte, prednášam ho v rámci
Intermediálnej tvorby a vediem k tomuto spôsobu rozmýšľania aj mojich
študentov. Myslím, že najbližšia je mi konceptuálna tvorba založená na
myšlienke, kde veľkú úlohu zohráva slovo, jeho význam, znak ako nositeľ
významu. Tomuto prispôsobujem aj svoje vyjadrovacie prostriedky, či už je to
viac menej klasická grafika, počítačová grafika, objekty, fotografia,
texty, záznamy a ich vzájomné kombinácie. Na stropkovskú výstavu som
vybrala grafiku, ktorá je robená klasickým spôsobom – farebné linoryty
sú otláčané ručne, monotypie, kombinované techniky, je tu aj akvarel, pc
grafika a jeden objekt. Rada pracujem s prírodným materiálom –
s ručným papierom, s voskom, s rákosím, s medom. Žiaľ, so skladovaním
objektov je problém, aj keď tie by som robila rada. Realizujem ich aspoň so
svojimi študentmi.“
Čo umelkyňu pri tvorbe inšpiruje?
„Všetko. Zdá sa mi v každom okamihu všade a všetko veľmi
dôležité. Preto nikdy nemôžem spať počas jazdy vo vlaku, v aute, je mi
ľúto premeškať okamih. No a potom objavy! Nachádzam ich v neznámych
mestách, v kameňoch, na starých múroch, v starom zažltnutom papieri,
v dávnych listoch, v korešpondencii, v rozhovoroch s úžasnými ľuďmi,
v knihách, vo filmoch. Je to nekonečný rad. Akési „génia loci“
v dennom živote, ale aj naozajstne cielené výpravy za zážitkom – na
výstavách, ale aj v zabudnutom kúsku krajiny. Často chodím na bicykli, ak
mi to čas dovolí. Na dlhých trasách viem vychutnať každý okamih,
rozmýšľam. Je to moje miesto tvorby, kde sa dostavujú nápady, ktoré potom
realizujem.“
Edita Vološčuková nám priblížila aj svoj
vzťah k Stropkovu. „Predovšetkým je to moje rodisko. Strávila
som tu najkrajšie chvíle detstva s mojou výnimočnou starou mamou, ktorá
bola zásobárňou nekonečných príbehov nielen pre mňa, ale pre celý okruh
mojich kamarátok. Spomínam si na nádherné dobrodružstvá na našej ulici.
Chodili sme pomáhať zvoniť na kostolnú vežu, mali sme prebádaný každý
kút starej veže, pivnice v kaštieli aj okolité dvory, domy, záhrady.
Krásne spomienky mám aj na štúdium na strednej škole, prvé lásky,
najpevnejšie priateľstvá, ktoré pokračujú naďalej, no a samozrejme, na
môj milovaný rodný dom s mojimi rodičmi a bratom. Žiaľ, otecko už
zomrel, ale chodievam tu často k mojej úžasnej mamičke. Je to stále ešte
ten „čas detstva“ mať sa kam a ku komu vrátiť. Nakoniec, v Stropkove sa
narodili aj obidve moje deti a tu som začínala aj svoju pedagogickú činnosť
na ZUŠ. Vtedy som odhalila talenty, spomeniem P. Kocáka, M. Nicza. Dnes už
poznám málo ľudí v meste, ale vždy sa poteším, keď sa na Katedre VVU
FHPV v Prešove objaví niekto zo Stropkova. Akoby niť pokračovala
ďalej.“
V Stropkove býva dobrým zvykom otvárať výstavy
vernisážou. V prípade Súkromnej (re)vízie sa žiadna nekonala.
„No, tak toto ma fakt mrzí. Ale v čase, keď mala byť výstava
otvorená, som bola mimo územia SR, keď som sa vrátila, nastúpili pracovné
povinnosti. S organizátormi sme sa napokon dohodli na finisáži (oficiálny
záver výstavy), ale ani tu som sa „nevmestila“ do termínov. Výstava je
predlžená, snáď sa ešte niečo napraví. Ale nakoniec – nie je
dôležitý autor, ale jeho veci, nie?“
zamyslela sa úspešná
umelkyňa. V súčasnosti pracuje na experimentálnej grafike.
„Snažím sa overiť, či to bude „fungovať“, ešte som len
na začiatku, ale bude to moja autorská technika. Nechcem o tom veľmi
rozprávať, aby sa nestratilo „kúzlo“, ale ak sa podarí, určite sa
objaví na nejakej ďalšej výstave. No a pomaly sa začína nový semester,
tak pripravujem aj nové programy pre študentov. Bola by som rada, keby ich
zaujali,“
spomenula svoje súčasné aktivity. Výstava Edity
Vološčukovej potrvá do konca septembra.

obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter