Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

V Cirkevnej základnej škole sv. Petra a Pavla vyučovali stážistky z Indonézie a Ukrajiny

Saseria: „Bola som
prekvapená z vašich pozdravov.

U nás sa starší ľudia zdravia položením svojej ruky
na čelo.“

O tom, že angličtina je dôležitá, niet pochýb. Jej znalosť môžu
využiť aj tí, ktorí sa zúčastnia projektu Educate Slovakia. Ten pozostáva
z týždňového učebného plánu, v rámci ktorého prichádzajú lektori
z rôznych častí sveta viesť prednášky a interaktívne workshopy, ktoré
za aktívneho používania anglického jazyka rozvíjajú sebareflexiu,
zodpovednosť a toleranciu k rozmanitosti. Spočíva v tom, že dvaja
zahraniční stážisti spolu učia na hodinách. Každej triede sa venujú
päť vyučovacích hodín počas piatich dní.

V Cirkevnej základnej škole sv. Petra a Pavla v Stropkove využili tento
projekt pre žiakov šiesteho až deviateho ročníka. Hodiny boli rozdelené do
piatich blokov. Prvým je Spoznaj mňa a moju krajinu. Druhým tradície, kde
stážisti budujú povedomia medzi mladými ľuďmi o rozličnostiach
v konkrétnych krajinách prostredníctvom príbehov a ukážok tradícií a
zvykov, ako aj typických predmetov zo stážistovej kultúry – vlajky,
oblečenie, tradičné jedlo… Tretím blokom je životný štýl v modernom
svete, kde ukazujú príklady perspektívneho trávenia voľného času.
Sebarozvoj a životné možnosti sú štvrtým blokom. V ňom podporujú
žiakov v snahe lepšie spoznať samého seba, v ich sebavedomí, pomôcť im
naučiť sa určiť si priority a ciele ako ich dosiahnuť. Posledným blokom je
medzi-kultúrna komunikácia, kde stážisti ukazujú žiakom ako komunikovať
s odlišnými kultúrami, diskutujú o toleranciách a odlišnostiach.
Samozrejme, v neposlednom je tento projekt dobrý v tom, že deti sú nútené
komunikovať v anglickom jazyku. V stropkovskej cirkevnej škole pôsobili
stážistky – 21 -ročná Saseria Armina z Indonézie a 19 – ročná
Ukrajinka Roxolana Bocalo, ktoré nám prezradili viac. Saseria býva v Samare,
veľkom meste Indonézie, študuje psychológiu. Na ostrove, kde žije, ľudia
hovoria rôznymi jazykmi, jej jazykom je Bahasa. Ako prvé sme sa jej opýtali,
prečo si vybrala práve Slovensko. „Pred tým, ako sme sa mali
rozhodnúť, do ktorej krajiny pôjdeme, som si zisťovala informácie na
internete. Veľmi sa mi páčilo, že tu máte krásnu prírodu, preto som sa
rozhodla pre Slovensko.“
Na Stropkove sa jej páči, že je to
malé mesto a všetko je tu blízko. Tým pádom je to pre ňu pohodlné.
Zároveň sú tu podľa nej veľmi dobrí ľudia. Zo Slovenska by do Indonézie
rada priniesla naše sladkosti, čokoládu, údené nite. „Pre
mojich priateľov borovičku, aby ju mohli ochutnať,“
zasmiala
sa. A ako sa naučila aktívnu angličtinu? „Tento svetový jazyk
sa učím už od škôlky. Moja mama študovala v Austrálii v univerzite a
staršia sestra tiež. Angličtinu máme teda v rodine,“ priblížila.
V Indonézii je spisovným jazykom indonézčina, no táto krajina je
špecifická tým, že sa tu používa mnoho iných jazykov.“

Saseriu prekvapil náš pozdrav podaním ruky či bozk na líce. U nich majú
úplne zvyky. Napríklad starší ľudia sa zdravia priložením ruky k svojmu
čelu. Roxy žije v meste Ľvov, študuje na filozofickej fakulte, po
vyštudovaní sa stane expertkou na kultúru. A ako sa jej páči
v stropkovskej cirkevnej základnej škole? „Som tu veľmi
šťastná. Deti sú podľa mňa veľmi chytré, aktívne i plné energie.
Často s nimi komunikujeme napríklad cez facebook.“
Roxolana
priznala, že najväčším problémom u detí pri učení sa angličtiny je
obava z neúspechu. Boja sa, že niečo zle povedia či napíšu.
„Sú upozornené na chyby, je možné, že potom dostanú nejaký
blok a prestanú pracovať. Vynikajúce je, ak dostanú do triedy niekoho, kto
neovláda ich rodný jazyk a vtedy sú nútené prispôsobiť sa, v tomto
prípade teda rozprávať anglicky.“
Táto mladá Ukrajinka sa
začala angličtinu učiť v základnej škole. Zo začiatku jej to ale vôbec
nešlo. V poslednom ročníku strednej školy v rámci podobného programu ako
je tento k nim prišiel pán z Brazílie a ona s ním chcela komunikovať.
Vtedy pochopila, že angličtina je v živote dôležitá a začala sa jej
poriadne venovať. Prezradila, že do Stropkova sa zamilovala. Napriek tomu, že
pochádza z mesta, ktoré má viac ako milión obyvateľov, dokázala by si tu
predstaviť žiť. ***„Ľudia v Stropkove často nerozumejú anglicky,
napriek tomu sú ale veľmi ochotní a neraz nám pomohli.“ Na záver dodáme,
že stážistky sa snažili vyučovať detskou formou, využívali kreslenie na
vyjadrenie pocitov detí, ale aj rôzne hry a podobne. Jednoducho, robili
všetko pre to, aby deťom ukázali, že angličtina je v živote veľmi
potrebná a nie je to žiadnym strašiakom, ale naopak, výzvou.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter