Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

V Brusnici vyrástol jadrový fyzik svetového formátu

obrazekJaroslav Antoš:
„Posledných sedemnásť rokov ovplyvňuje celý môj život top
kvark.“

V našom regióne vyrástlo množstvo úspešných ľudí, ktorí sa svojou
prácou a schopnosťami zaradili nielen medzi slovenskú, ale aj medzi svetovú
elitu. Jednou z takýchto osobností je aj RNDr. Jaroslav Antoš CSc., ktorý
svoje detstvo prežil v Brusnici. Narodil sa na Štedrý deň v roku
1950 v Plzni, keď mal dvanásť rokov, jeho rodina sa presťahovala do
spomínanej obce. Prvý stupeň základnej školy absolvoval v Breznici, druhý
v Stropkove, kde ukončil aj gymnázium. V roku 1974 úspešne absolvoval
štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Svetovo uznávaný
jadrový fyzik pôsobí v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník
Slovenskej akadémie vied v Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach.

Ako si spomínate na detstvo v Brusnici?
Boli to veľmi pekné roky, stále sa do Brusnice rád vraciam.
Fyzika nie je medzi žiakmi práve najobľúbenejším predmetom.
Kedy ste zistili, že vás fascinuje?

Niekedy koncom základnej a na začiatku strednej školy.
Absolvovali ste množstvo študijných pobytov po celom svete.
Môžete v krátkosti zhrnúť, kde všade ste pôsobili?

V rokoch 1976 – 1980 som bol v Spojenom ústave jadrových výskumov
v ruskom Dubne. Išlo o dlhodobý pobyt, pracoval som tam na dvoch
experimentoch v Laboratóriu jadrových problémov. V rokoch 1986 –
1988 som bol na krátkodobých pobytoch v DESY (Deutche Elektronen
Synchrotron) v Hamburgu. Pripravovali sme tam experiment H1 na urýchľovacom
komplexe HERA. Bolo to veľmi náročné obdobie. Našim vkladom do experimentu
bola výroba tzv. čítacích elektród. V tom čase komerčná technológia
u nás ani inde v Európe nebola schopná takéto elektródy vyrobiť.
Problémom boli veľkosť a presnosť. V Ústave experimentálnej fyziky sme
museli rýchlo vymyslieť technológiu, postaviť manufaktúru a vyrobiť cca
2000 kusov takýchto elektród. Podarilo sa. V rokoch 1989 – 1991 som
dlhodobo pôsobil v CERN (Centrum Européenne pour la Recherche Nucléaire –
Európske centrum pre jadrový výskum) v Ženeve. Robili sme experimenty
HELIOS I a III. Jeden z výsledkov bol považovaný za dôkaz existencie
nového stavu hmoty tzv. kvark-gluonovej plazmy.
V rokoch 1992 – 1995 som dlhodobo pôsobil v IPAS (Institute of Physics,
Academia Sinica) v Taiwane. Dostal som pozvanie od Čínskej akadémie vied.
V Taiwane na Academii Sinica som pomáhal založiť experimentálnu skupinu
pracujúcu vo fyzike vysokých energií a elementárnych častíc. Od roku
1993 v podstate dodnes spolupracujem s americkým FNAL (Fermi National
Accelerator Laboratory), kde chodím na krátkodobé pobyty. Pracujeme na
experimente CDF, analýzach dát, príprave novej série experimentov, objave
top kvarku, meraní hmotnosti top kvarku, náboja.
Ste spoluautorom objavu top kvarku a niekoľkých originálnych
metód určenia jeho hmotnosti. Vysvetliť laikovi tieto pojmy zrejme nebude
jednoduché, ale aspoň v skratke – o čo ide?

Podľa súčasných predstáv o štruktúre hmoty tými najzákladnejšími
jednotkami sú kvarky a leptony. Medzi leptony patrí napríklad elektrón.
Kombinácia troch kvarkov vytvorí napríklad protón, čo je vlastne jadro
atómu vodíka. Kvarky a leptony sa už nedajú na nič menšieho rozdeliť.
Existuje 6 leptonov a mal by existovať taký istý počet kvarkov. Piaty kvark
bol objavený v roku 1977 a odvtedy sa intenzívne hľadal šiesty. Podarilo
sa ho objaviť až v roku 1995, teda po osemnástich rokoch.
Vraj ste nemali ďaleko k získaniu Nobelovej ceny za
fyziku…

To je trochu prehnané. Nikto nepochybuje o tom, že objav top kvarku patrí
k najvýznamnejším objavom vo fyzike vysokých energií a elementárnych
častíc. Ale je treba tiež povedať, že za týmto objavom stoja dve veľké
skupiny fyzikov pracujúcich na dvoch nezávislých experimentoch. Každá
z týchto skupín pozostávala v tom čase z cca 400 ľudí a ich
dlhoročné úsilie bolo korunované úspechom. Ja si ani neviem predstaviť,
ako by sa mohla technicky v takom prípade udeliť Nobelova cena. Tá sa
udeľuje maximálne trom ľuďom. Ako vybrať tých troch z toho množstva
ľudí?
Je všeobecne známe, že Slovensko má veľa „mozgov“, lenže
v našej krajine nemajú vytvorené podmienky, aby sa mohli naplno realizovať.
Dajú sa porovnať podmienky pre prácu vedca na Slovensku a
v zahraničí?

O tom sa dá veľa diskutovať. A zrejme veľa závisí od konkrétnej témy.
Informačná revolúcia, ktorá práve prebieha, robí z celého sveta jednu
veľkú dedinu. A nezáleží na tom, v ktorej časti tej dediny sa človek
nachádza. Samozrejme, pokiaľ vedecký pracovník potrebuje k svojej práci
náročné vedecké prístroje, tie sú len v niektorých centrách.
Čo považujete za svoj doposiaľ najväčší úspech na poli
vedeckého bádania?

Ťažko povedať. Zhruba posledných sedemnásť rokov môj život, či sa mi to
páči, alebo nie, ovplyvňuje top kvark.
Na čom momentálne pracujete?
Snažíme sa (naša menšia skupina) zmerať náboj top kvarku.
Myslíte si, že najnovšie vedecké objavy na poli kvantovej fyziky
môžu vysvetliť vznik vesmíru?

Z môjho pohľadu jednou z najdôležitejších vecí bude objasnenie podstaty
tzv. tmavej hmoty vo vesmíre. 95 % hmoty vo vesmíre je v skrytej forme. To,
čo vidíme priamo z vesmíru – planéty, hviezdy, galaxie, tvorí iba okolo
5 % hmoty vo vesmíre.
Akým spôsobom ovplyvnila veda váš svetonázor?
Asi iba tým spôsobom, že som dosť skeptický k jednoduchým receptom,
ktoré by mali vyriešiť všetky problémy sveta.
Viem o vás, že okrem kvarkov, leptónov či protónov vás
fascinujú aj športy, ktoré sú všeobecne považované za
adrenalínové…

Tie športy, ktoré máte na mysli, ma nepriťahovali kvôli adrenalínu, skôr
kvôli tomu, že ponúkajú možnosť ponoriť sa do úplne iného sveta.
Rekreačne sa venujem potápaniu. Je skutočne fantastické, čo všetko môže
človek vidieť v teplých moriach. Pred rokmi som absolvoval aj
paraglidingový kurz, bohužiaľ, odvtedy som sa tomuto športu nevenoval.
Stále však dúfam, že si nájdem trochu času, aby som si trochu zalietal.
Pripúšťam, že niektorí kolegovia si môžu myslieť, že som tak trochu
uletený:-)

obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter