Úspešný pokrový hráč Anton Karašinský sa chystá na Svetovú sériu do Las Vegas

<h3>„Šťastie hrá pri
pokri len druhoradú úlohu“

5. marca dosiahol Stropkovčan Anton Karašinský rozprávkový úspech.
V slovinskej Novej Gorici vyhral prestížny pokrový turnaj a na svoje konto
si pripísal výhru 140 tis. eur. Pokrový profesionál napriek tomu ostatným
neodporúča začínať s touto hrou. „Celkom tomu prepadnete. Je
to stres, nepretržitý psychický tlak. Kto to nezažil,
nepochopí,“
odpovedal nedávno na novinárom. Poker však
nevníma ako hazard, ale ako hru, v ktorej sú kľúčom k úspechu kvalitná
príprava a schopnosti hráča.

<p>Ako dlho sa venuješ tejto hre?
S pokrom som začal asi pred piatimi rokmi na vysokej škole. Najprv to bola
len záľuba. Na internete som sa zaregistroval na tzv. freerolloch, to sú
servery, kde sa dá hrať úplne zadarmo, ale je tam možné vyhrať aj menší
obnos reálnych peňazí. Časom som sa začal zaoberať aj samotným systémom
a teóriou tejto hry, no a neskôr som začal hrať aj naživo. Posledné dva
roky sa pokrom živím, môžem sa teda považovať za pokrového
profesionála.
Aký je rozdiel medzi rekreačným a profesionálnym pokrom?
Tá cesta je dosť dlhá. Je potrebné seriózne sa zaoberať teóriou,
prečítať veľa pokrových fór, veľa anglických kníh o tejto hre. Nie je
to také jednoduché, že si len sadnem a hrám. Ak si niekto myslí, že sú to
len karty, je na omyle. Za dobrými výsledkami sú hodiny prípravy. Treba
však povedať, že v mnohých krajinách je to stále vnímané len ako
hazard. Napríklad v Taliansku, kde je paradoxne poker najrozšírenejší
v Európe, sú turnaje zakázané. Aj preto sa séria Italian Poker Tour hrá
v okolitých krajinách blízko talianskych hraníc.
Ľudia často vnímajú poker len ako hazardnú kartovú hru.
Zasvätení však hovoria, že úspešný môže byť len ten, kto ovláda
umenie pokru? V čom teda spočíva?

V súčasnosti sa medzi profesionálmi vníma poker ako tzv. game of skills,
teda hra zručností. Je to komplex vlastností hráča, ktoré vedú
k úspechu. Na výhru má vplyv veľa faktorov. Je to aj o šťastí, ale
veľmi dôležité sú schopnosti hráča, disciplína a podobne. Takisto tzv.
bankroll manažment, kde hráč vie vhodne rozložiť svoj bank na jednotlivé
turnaje. Pretože faktor šťastia sa ovplyvniť nedá. Šťastie zohráva
v úspechu významnú úlohu, ale ak to zhodnotím z dlhodobého hľadiska,
jeho vplyv na úspech je tak 30 percent. A ak hovoríme o zručnostiach
hráča, kľúčom k úspechu je matematika, štatistika, výpočet
pravdepodobnosti a samozrejme „čítanie“ súperov. Treba vedieť, kto pri
stole hrá agresívne, kto sa zapája do hry, alebo je pasívny, kto často
blafuje… Je za tým veľa, veľa naštudovanej teórie i konkrétnych
skúseností.
V čom je teda poker iný od ostatných hazardných hier?
Je to hra, v ktorej sa hrá o peniaze, ale nie spôsobom ako povedzme
v rulete či výherných automatoch. Z dlhodobého hľadiska sú kvalitní
pokroví hráči spravidla vo veľkom pluse. Tí slabší naopak. Ale napríklad
pri rulete a automatoch je to všetko o náhode a kvalita hráča je tam
druhoradá. Nezohráva takmer žiadnu úlohu. Pri ostatných hazardných hrách
teda hráč nevie svojimi schopnosťami ovplyvniť výhru, pri pokri je to
iné.
Kedy si sa dostal na úroveň, keď si dokázal zladiť tieto
jednotlivé vlastnosti kvalitného hráča a začal byť úspešný?

To sa prirodzene vyvíjalo. Osobne však na sebe ešte mám čo zlepšovať.
Táto hra je geniálna v tom, že každá situácia je úplne iná. Všetko je
jedinečné. Neexistuje teda nejaký recept na úspech. Nedá sa naučiť
nejakú šablónu a podľa nej potom hrať. Človek musí reagovať na
vzniknutú situáciu.
Koľko veľkých turnajov si už absolvoval?
Treba povedať, že aj na veľkých turnajoch, ako napríklad v Novej Gorici,
kde som vyhral, sa môže zúčastniť ktokoľvek. Stačí zaplatiť
štartovné, ktoré sa pohybuje od 1000 eur, v Slovinsku to bolo 2200 eur.
Rozdiel medzi profesionálom a rekreačným hráčom je ten, že profesionál sa
tým živí, kým rekreační hráči to vnímajú len ako záľubu zahrať si.
Ja som už toho absolvoval pomerne dosť. Hral som menšiu sériu EMOP, kde sú
vstupy od 1000 do 1500 eur. Takisto som sa zúčastnil turnajov v Bulharsku,
švajčiarskom Lugane, na Kanárskych ostrovoch, v Maroku. Mesiac som bol na
svetovej sérii v Atlantic City. To bol najväčší turnaj v histórii
WPT.
Je pred turnajom potrebná nejaká príprava?
Dôležité je byť fyzicky oddýchnutý. To sa mi však nie často podarí,
pretože na turnaje väčšinou chodíme v partii… (smiech). Možno sa to
nebude zdať, ale absolvovať turnaj je aj fyzicky dosť náročné. Často
trvá nepretržite 14 hodín a vydržať celý ten čas sústredený, to chce
aj výdrž.
Od čoho sa odvíja výhra na turnaji? Sú nejakým spôsobom
dotované?

Napríklad v Novej Gorici bolo štartovné 2200 eur a zúčastnilo sa tam
takmer 300 hráčov. Z tých 2200 eur išlo do spoločného balíka
určeného na výhry 2000 eur, dvesto bolo určených pre kasíno za
organizáciu. Bank sa potom podľa vopred stanoveného kľúča rozdeľuje medzi
12-15 % najúspešnejších. Víťaz získava okolo 20 % z celkového
balíka.
Aký je tvoj pokrový sen?
Tento rok chcem určite ísť do Las Vegas, kde sa bude hrať Svetová séria
pokru (WSOP), niečo ako majstrovstvá sveta. Minulý rok skončil druhý na
tomto turnaji Čech Martin Stazsko, ktorý tam vyhral asi 4 mil. dolárov.
Inak, je to veľmi skromný človek a vypracoval sa doslova od nuly. Vraj keď
prišiel z WSOP so 4-miliónovou výhrou, z letiska v Prahe išiel domov ako
obvykle bežným autobusovým spojom.
Aké sú vzťahy medzi hráčmi? Ich reakcie nemusia byť stále
pozitívne, zvlášť keď prehrajú pomerne veľa peňazí?

Je to u každého iné. Aj keď často správanie hráčov súvisí s tým,
z ktorej sú krajiny. Napríklad Taliani sú dosť prchkí, veľmi to
prežívajú, kričia a prejavujú emócie. Talianka Carla Solinas, s ktorou
som vyhral vo finále, brala prehru dosť ťažko a rozplakala sa. Tradične
chladní sú Švédi alebo Fíni. Tí všetko berú s ľadovým pokojom. Na
turnajoch sú však vo všeobecnosti veľké emócie. Často sa stáva, že keď
niekto blafuje, vyhrá a potom ukáže blaf, ten druhý je potom z toho riadne
nervózny. Zažil som dokonca aj vyostrené situácie. Naposledy vo Viedni, kde
sa pochytila skupinka Číňanov s Balkáncami a zasahovať musela ochranka.
Kde sa chystáš na najbližší turnaj?
Teraz si dám chvíľu pauzu a potom chcem ísť do Lugana, na
švajčiarsko-talianskej hranici. Je tam veľké kasíno a naplánovaný je tam
ďalší turnaj v rámci série Italian Poker Tour. Na živom pokri je pekné
aj to, že človek môže spojiť cestovanie s hraním. Vidí nové krajiny,
spoznáva nových ľudí. To je na tom skvelé.
Okolo pokru sa točil aj dej filmu Maverick. Ľudia si to preto dosť
často spájajú s tým, ako sa vedia súperi navzájom odhadnúť, podobne ako
Maverick, ktorý sa zabával na klopkaní so žetónmi či hraním sa súperky
s vlasmi. Je to podobné aj pri reálnom pokri?

Áno, samozrejme. V pokri sa tieto prejavy nazývajú anglickým tells. Každý
hráč vydáva nejaké signály, ktorými sa prezrádza. Niekto žmurká, niekto
sa hrá s chipmi, niekto sa oprie dozadu, niekto sa nadýchne zhlboka, usmeje
sa. To všetko o hráčovi vypovedá, aké má karty. Napríklad ak sa niekto
oprie dozadu alebo sa otáča, zväčša blafuje a má slabú hru. Keď sa
niekto prisúva k stolu má silnú kombináciu. Je to však hlavne problém
začiatočníkov, aj keď treba povedať, že často je tie tells ťažko
ovplyvniť. Ja som napríklad začal nosiť slnečné okuliare, pretože pri
dobrých kartách sa mi vraj začali rozširovať zreničky (smiech). Inak, pri
samotnej hre je napríklad zakázané komentovať priebeh hry zo strany
hráčov, ktorí už zložili karty. Takisto nesmú hovoriť, aké mali karty.
Na druhej strane, súperi spolu môžu komunikovať. Povolené je aj počúvanie
hudby. Mne to pomáha pri koncentrácii. Na poslednom turnaji mi teda
k úspechu dopomohla aj klasická hudba Bacha či Vivaldiho v kombinácii
s drum ´n bass… (úsmev)

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter