Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Účastník protestných pochodov odmieta označenie extrémista

obrazekHorúcou témou
posledných mesiacov boli viaceré zhromaždenia a pochody rôznych „národne
orientovaných“ organizácií a združení, ktorých členovia sú často
označovaní za extrémistov. Spoločným znakom väčšiny týchto akcií bolo
poukázať na narastajúcu kriminalitu Rómov a tiež vyjadriť protest proti
neadekvátnemu zásahu polície proti účastníkom pochodu v Šarišských
Michaľanoch.

Práve tamojšia akcia, kde polícia zasiahla proti aktivistom do určitej
miery polarizovala spoločnosť a mnohí diskutovali o primeranosti zásahu,
ale aj zmysle protestných pochodov. V každom prípade, téma výrazne
zarezonovala v domácich i zahraničných médiách. Oslovili sme jedného zo
sympatizantov národne orientovaných združení, Stropkovčana Patrika Balka,
ktorý sa na protestných pochodoch aktívne zúčastňuje. Termín extrémista
či radikál odmieta a vysvetľuje, že týchto ľudí spája jedine národná
hrdosť.
Na Slovensku vnímajú ľudia účastníkov protestných pochodov
(Šarišské Michaľany, Prešov, Krompachy) ako extrémistov. Na jednom z nich
si sa zúčastnil aj ty. Ako by si charakterizoval ľudí, ktorí sa na
protestoch zúčastňujú?

Na začiatok je potrebné podotknúť, že média nie sú „hlasom ľudu“.
Sú to väčšinou názory jednotlivcov, ktorých úlohou je uverejniť čo
„najhorúcejšie“, najzaujímavejšie a najdiskutovanejšie témy. Ich
„objektívne“ názory však musia korešpondovať s názormi ich
chlebodarcov, preto mám svoj názor na „slovenské“ zapredané médiá. Ak
v médiách počujem, že na akcii pripomínajúcej si pietnu spomienku
Ľudovíta Velislava Štúra „pochodovali extrémisti“, tak sa len
pousmejem. Veď ktoré média by si mohli dovoliť napísať, ako sa mladí
národovci stretávajú a pripomínajú si naše dejiny a našich významných
predstaviteľov? Pútavejšie je predsa písať o mladých extrémistoch,
ktorí údajne ani nevedia prečo tam sú a kydať na všetko slovenské. Ináč
tomu nebolo ani v Prešove, kde som sa zúčastnil aj ja. Média to nafúkli a
urobili z akcie Ľudia proti násiliu pochod extrémistov, skinheadov,
nepríčetných ľudí… Ktoré média by písali stále tú istú obohratú
pesničku, ktorá sa stala pred dvadsiatimi rokmi, kde ľudia protestovali proti
násiliu a krivde? Predsa bolo nutné to trošku „okoreniť“. V Prešove sa
stretlo okolo 700 ľudí, ktorí si uvedomili, že časy, nie tak dávno
minulé, sa už nesmú opakovať. Mám na mysli prenasledovanie, zatýkanie,
politické procesy, bitie obuškami, nerovnoprávnosť, cenzúra, odopieranie
slobody slova… Stretol som tam množstvo starších, ale aj mladých ľudí,
ktorí zjavne neboli spokojní s dnešným dianím a mali pocit, že to už
konečne treba povedať nahlas.
A čo ľudia, ktorí svoj postoj dávajú najavo aj svojím
oblečením, vizážou… Mám na mysli hlavne vystrihaných jednotlivcov
v uniformách.

V uniformách som žiadnych ľudí na akcii nevidel. Ak teda nepočítam
políciu. Možno máš na mysli rovnošatu, ktorú kedysi používali členovia
Slovenskej Pospolitosti, ale tú však už pár rokov nepoužívajú. Čo sa
týka účesov, prepáč, ale zas mi je trochu do smiechu. Prečo sa striháš
ty tak, ako sa striháš? Jednoducho sa ti to páči. Pokiaľ si niekto
vystrihá vlasy a chce tým ukázať, že štát mu nevie poskytnúť prácu a
tým aj plnohodnotne staranie sa o hygienu (šampón či holič sú
v dnešných časoch dosť drahou záležitosťou) tak je to len jeho názor a
forma upozornenia na danú problematiku. A tí ostatní, čo nosia rôzne
strihy len kvôli tomu, že sa im to páči, sú potom bohužiaľ vnímaní ako
za jedných z „protestujúcich“.
Ako vnímaš označenie extrémista, neonacista, radikál?
Definícia pojmu extrémista, či extrémistický materiál nie je riadne
objasnená ani v zákonoch SR, čo predstavuje dnes po prijatí
protiextrémistického zákona vážny problém. Opäť sme sa ocitli minimálne
dvadsať rokov pozadu. Na objasnenie malý príklad: objednáš si knihu
z internetu, o ktorej skutočne netušíš, že môže byť pokladaná za
extrémistický materiál. Následne budeš označený za extrémistu a hrozí
ti zopár rokov za mrežami. Takže náš vládny červený aparát sa zase raz
blysol. Podľa mňa sú extrémisti ľudia, ktorí nejakým spôsobom
prekročili určitú hranicu. Osobne si myslím, že za extrémne možno
označiť názory niektorých politikov či združení, ktorí tvrdia, že
južná časť Slovenska má patriť právoplatne Maďarsku a ako povedal jeden
z našich „najmilších“ politikov: extrémizmus je len krok od terorizmu
(hádzanie zápalných fliaš na Slovenskú ambasádu…) A zájdem trochu
ďalej. Za extrémistov považujem pánov, ktorí sedia v parlamente, kradnú
pred očami ľudí a smejú sa nám. Je na mňa priveľa počúvať
o všetkých tých kauzách, pri ktorých miznú miliardy korún, samozrejme
z našich daní, a nikto nenesie za nič zodpovednosť! Toto je extrémizmus a
extrémisti, ktorých treba trestať! My sme len vlastenci, národovci, riadiaci
sa heslom cudzie nechceme, svoje si nedáme. Nikoho nechceme okradnúť, nikomu
nechceme ublížiť, ale ak to bude nevyhnutné, budeme sa brániť. A ako som
sa už viackrát vyjadril, som zásadným odporcom každého „izmu“ –
komunizmu, nacizmu, fašizmu, sionizmu…
Si členom občianskeho združenia Nové slobodné Slovensko, ktoré
mnohí vnímajú ako extrémistickú organizáciu, aký je význam fungovania
podobných združení?

Nie som členom OZ NSS. Úzko však s nimi spolupracujem a mám tam veľa
priateľov. Ako som už spomínal médiá nezastupujú ľud a preto nemožno
povedať, že ich mnohí vnímajú ako extrémistov. Ja naopak nepoznám veľa
ľudí, ktorí by ich takto vnímali a väčšinou ich pokladajú za ľudí,
ktorí svoj život obetujú národu a teda aj každému z nás. Sú to ľudia,
ktorí by pomohli bez váhania každému, pokiaľ by sa jednalo o dobrú vec a
bolo by to samozrejme v rámci ich možností. Všetky svoje financie a svoj
čas vkladajú do činnosti, ktorej veria, a preto si týchto ľudí a ich
prácu nesmierne vážim. Význam fungovania takéhoto združenia je jasný
„plnohodnotnejší a lepší život na Slovensku pre nás a naše deti!“
Aké sú výsledky vašej činnosti?
Činnosť Cyrila a Metoda či Štúrovcov sa neukázala za rok, päť či
desať, ale až za desiatky rokov. Preto je ešte skoro vravieť o nejakých
veľkých výsledkoch, ale tie menšie sa už ukazujú.
Nové slobodné Slovensko – je azda Slovensko
neslobodné?

Aj keď si plne uvedomujem, že aj sloboda má svoje pomyselné hranice,
Slovensko nie je ani na polceste za slobodou a demokraciou. Situácia
v posledných dňoch je tomu jasným príkladom. Ľudia vyjadrujúci svoje
názory a poukazujúci na najpálčivejšie problémy našej spoločnosti sú
zastrašovaní, bití, zatváraní. Prijímajú sa totalitné zákony a
používajú praktiky, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani najkrvilačnejší
diktátori v dejinách. A do akej miery je vlastne Slovensko nezávislé?
Keďže sme členmi NATO a EÚ, veľkých nadnárodných spoločenstiev, je
jasné, že sme tam veľmi malým hráčom a ich rozhodnutia či zákony stoja
nad našimi. Preto o slobode a nezávislosti nemožno hovoriť, musíme
jednoducho, ako sa hovorí „držať hubu a krok“.
Prečo vznikajú na Slovensku, ale napríklad i v Maďarsku či Česku
organizácie, ktorých spoločným znakom je extrémizmus, silný nacionalizmus
a neznášanlivosť voči ostatným národom?

Ohľadom tých spoločných znakov organizácií, ktoré si vymenoval, sa opäť
nezhodneme. Nie je to extrémizmus, ale láska k vlasti, národu. Nie
neznášanlivosť, ale snaha o zachovanie si národnej identity, tradícií,
hodnôt. Svoje v tom určite zohráva politika Európskej únie. Uvediem
konkrétny príklad, resp. problém. Tá nielenže podporuje, ale aj dotuje a
zavádza v Európe multikulturalizmus. Negatívny dopad tohto fenoménu sa už
naplno prejavuje v Nemecku či Francúzsku. Neprispôsobivé gangy cudzincov
neeurópskeho pôvodu, ktoré rozbíjajú a terorizujú mestá, štvrte kde by
len ťažko šiel „pôvodný Európan“. Je to ľudský inštinkt chrániť
si svoje územie, svoju rodinu, svoj majetok a nenechať si ho ničiť cudzími.
Preto si myslím, že pokiaľ sa nezmení politika slovenských predstaviteľov
a Európskej únie, tak dovtedy tu budú vznikať nové a nové skupiny
nespokojných ľudí…
Cieľom prešovského pochodu, na ktorom si sa zúčastnil bolo
vyjadrenie odmietavého postoja občanov k násiliu v rôznych formách.
Môžeš tento „cieľ“ nejako konkretizovať?

Cieľ bol jasný. Policajná brutalita a politické zastrašovania nesmie mať
miesto v našej spoločnosti. Ešte sa len plánoval pochod proti násiliu a
ministerstvo sa už vyhrážalo organizátorovi, že ho prepustia
z hasičského zboru, konkrétne z úst pána Kaliňáka odznelo, že na jeho
miesto už čakajú stovky ďalších. To je príklad politického
zastrašovania. Ľudia, ktorí prišli protestovať proti násiliu, vraždám,
krádežiam či každodennému terorizovaniu, tak tí sú zmlátení
obuškami.
Nie je vašou agendou vyslovene averzia voči Rómom, Židom, Maďarom,
jednoducho národom, ktoré v minulosti či súčasnosti mali do určitej miery
vplyv na smerovanie Slovenska?

Našou agendou nie je averzia voči národom, našou úlohou je poukázať na
tento problém. Bohužiaľ, nie je momentálne v našej kompetencii riešiť
daný problém. Rozdiel medzi „obyčajnými“ ľuďmi a nami je iba v tom,
že tieto háklivé témy otvárame len my. My vlastne vravíme nahlas to, čo
si ľudia myslia, čo rozprávajú medzi sebou, no kvôli represiám to radšej
ďalej ani nerozširujú. Len ťažko môže niekto poprieť, že na Slovensku
nemáme problémy s Cigánmi alebo Maďarmi, tak prečo o tom nerozprávať a
neriešiť to. Je známe, že rôzni Židia ovládajú a riadia takmer celý
svet a poukázať na to si vyžaduje aj štipku odvahy. No bohužiaľ, každý,
kto by sa mal týmto zaoberať sa o tom bojí rozprávať a to už z rôznych
dôvodov.
Ako by ľudia združení v NSS a podobných organizáciách riešili
rómsky problém a aké kroky vyvíjajú na optimálne spolužitie majoritného
a rómskeho obyvateľstva?

Ako by to riešili ostatní, k tomu sa ja vyjadriť neviem, na to sa musíš
opýtať každého zvlášť, pretože určite ma každý nejaké tie svoje
vízie. Môj názor však prezentovať môžem. Problém s Cigánmi je tu od
nepamäti. Od novovzniknutej Slovenskej republiky nám už ubehlo 16 rokov a za
ten pomerne krátky čas boli do tohto etnika investované ťažké miliardy a
nenastal žiaden pokrok, nič sa nevyriešilo, len sme ich naučili, že netreba
nič robiť a dostanú všetko zadarmo. Boli to zbytočne vyhodené peniaze,
preto sa treba pýtať politikov, združení, spolkov a ostatných, ktorí
dostavajú milióny korún z našich daní, ako to mienia riešiť? Veď od
toho sú platení, nie? Ale odpoveď bude asi rovnaká. Byty a obedy za korunu a
čim viac pozitívnej diskriminácie… Môj pohľad na riešenie cigánskej
problematiky je pomerne jednoduchý a jasný. Odčleniť aspoň jednu generáciu
mladých cigánov a prevychovať ju. Cigáni si už zvykli, že dostanú všetko
zadarmo a stačí urobiť len „pár“ detí. Ja sa preto pýtam, kde sú tie
zákony ktoré platia pre nás bielych? Kde je hygiena, ktorá by im len ťažko
mohla dovoliť bývať v chatrčiach? Kde sú sociálni pracovníci, ktorí
vidia ako žijú malé deti v osadách? Kde je pozemkový fond, keď vznikajú
nové nelegálne osady? Kde sú policajti, keď sa každodenne kradne a vraždí
v našich uliciach? Netreba ani prijímať nové zákony a riešenie by sa
našlo. Pozatvárať tých, ktorí sa nestarajú a ohrozujú svoje deti, ktorí
kradnú, ktorí nelegálne stavajú svoje príbytky. Potom im odobrať deti a
prevychovať ich, aby sa vedeli o seba postarať, aby sa im hnusilo bývať
v podmienkach pre zvieratá, aby mohli žiť plnohodnotne, a aby nemusel na
nich nik ukazovať prstom. A to všetko sa dá zariadiť aj hneď. Preto týmto
nepriamo vyzývam mesto a príslušné orgány, aby si uplatnilo svoje
právomoci a začali konať pokiaľ nebude ozaj zle.
Prečo okrem národnostnej otázky verejne nepoukazujete aj na iné
problémy Slovenska ako korupcia, klientelizmus a podobne?

My chceme a poukazujeme na všetky problémy, ktoré sužujú Slovensko a nie je
pravda, že len na tie národnostné. Najviac sa však pochopiteľne zaoberáme
tými najzávažnejšími problémami. Tým najväčším, o ktorom neviem
prečo sa takmer vôbec nerozpráva, je demografický vývoj. Situácia je
dlhodobo alarmujúca a slovenský národ vymiera. Pre väčšinu ľudí je
dôležitejšia kariéra ako deti, všeobecným názorom je mať jedno,
maximálne dve deti, degraduje sa význam rodiny ako základnej bunky
spoločnosti. Nezatvárame oči ani pred korupciou či klientelizmom, ale tým
sa v konečnom dôsledku zaoberá viac inštitúcii či jednotlivcov ako
problémom spomínaného demografického vývoja či cigánskym problémom.
Ako môže byť podľa teba v dnešnej dobe ohrozená územná
celistvosť Slovenska?

Dnes v tom už nie je žiaden problém. Jasným príkladom toho je
jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, čím medzinárodné právo,
povojnové usporiadanie Európy a ostatné medzinárodné dohody boli
pošliapané a hodené pod stôl. Prečo by sa to isté nemohlo stať aj na
Slovensku? Kto tvrdí že nie, nech sa obzrie, čo sa deje okolo –
militantné jednotky, ktoré vznikajú u južných susedov a hlásajú obnovu
veľkého Uhorska, politici ktorí sedia v našom parlamente a podporujú snahu
o autonómiu južného Slovenska, europoslanci ktorí dajú za pravdu
klamárom, len aby zdiskreditovali Slovensko v očiach zahraničia…
Aký máš názor na politikov typu Jána Slotu, v Maďarsku Viktora
Orbána, ktorí majú vo svojom programe podobnú agendu ako vy?

Títo dvaja politici majú spoločné to, že sa snažia ľudí presvedčiť a
oklamať „národnou kartou“. A ako máme možnosť vidieť, obom im to
vychádza. Národné a národnostné otázky sú pre týchto pánov ich
vstupenkou ku korytám a v tom momente, ako sa tam dostanú, akosi zabúdajú
na svoje sľuby a hrajú sa už len na vlastnom piesočku. K Orbánovi sa
veľmi vyjadrovať nebudem, pomätené sny tohto pána o veľkom Uhorsku
svedčia o jeho pomätenosti. Pri pánovi Slotovi by sa ale patrilo
pozastaviť. Kedysi som bol jeho veľkým „fanúšikom“, rezonovali mi jeho
slová o národe a národných záujmoch. Rýchlo som však „vytriezvel“ a
pochopil, že tomuto pánovi nikdy nešlo o národ a jeho záujmy, ale len a
len o seba a svojich verných. Dnes je mi zle, keď už len počujem jeho meno.
Kauzy, spreneverené miliardy, rozkradnutý štát – toto sú výsledky jeho
statočnej práce. Nevykonal nič, ale úplne nič pre národ. Dúfam, že
skončí na smetisku dejín.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter