Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Účastník KDO spomína na boje pri Stropkove

obrazekUplynulý utorok patril
na Dukle spomienke na 65. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Pri tejto
príležitosti sa do tohto, v čase vojny ťažko skúšaného regiónu,
vrátili mnohí priami účastníci bojov za slobodu. S nostalgickou spomienkou
sa do Stropkova prišiel po vyše šiestich desaťročiach pozrieť aj
87-ročný plukovník Ján Ihnatík z českej Karvinej. Stretli sme ho pri jeho
prechádzke na Bokšanskom moste, kde nám opísal udalosti spred 65 rokov.

Počas druhej svetovej vojny bol ako poručík 1. československého
armádneho zboru veliteľom mínometnej batérie. „Po bojoch
o Dukliansky priesmyk sme postupovali cez Vyšný a Nižný Komárnik a
Svidník až sem do Stropkova. Mesto bolo v podstate mŕtve – len zničené
domy a obyvatelia evakuovaní preč. Kontakt sme tu nenadviazali ani
s partizánmi. Nemci mali zaujaté pozície na pravom brehu Ondavy nad Bokšou
a ďalej smerom na juh. Prakticky po celom údolí rieky v dĺžke asi 10 km
mali dobre pripravené palebné postavenie. Naše pozície boli na ľavom brehu
nad Stropkovom. Pozorovateľňa bola na kopci nad mestom (na Bankovskej
hore – pozn. red.),“
spomína J. Ihnatík. Československí
vojaci spoločne s Červenou armádou narazili pri Stropkove na dômyselnú
obranu Nemcov a nemohli postupovať ďalej. „Robili sme čo sa
dalo – najprv prieskum, následne útok. Jednotka, ktorej som velil,
útočila 120 mm mínometom, čo bola účinná zbraň. V podstate, kým nebol
priestor obsadený našou pechotou, bolo potrebné útočiť. Často však bola
nemecká defenzíva odolná a museli sme sa sťahovať späť. Boje v okolí
Stropkova trvali asi 14 dní, Nemcov sme dokázali vytlačiť a postupovali sme
ďalej na územie Slovenska. Ale stále sme postupovali bojom, pretože Nemci
kládli aktívny odpor a straty boli na oboch stranách,“

zdôrazňuje vojnový veterán, ktorý službe v armáde obetoval 38 rokov.
Z jeho zaujímavého rozprávania bolo cítiť, že napriek pokročilému veku
sú niektoré spomienky stále živé, ako keby sa udalosti, o ktorých
rozpráva odohrali len nedávno. Plk. Ihnatík bol v čase vojny vo veku
dnešných vysokoškolákov. Kým dnes je toto obdobie života poväčšine
spojené so študentskou bezstarostnosťou, títo ľudia riskovali za slobodu,
ktorú mnohí považujú za samozrejmosť, to najcennejšie. Preto si aj dnes
zaslúžia našu úctu.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter