Ľubomíra Pauloviča nadchla atmosféra na premiére Ondavanu

<h3>„Z hercov aj
z publika bolo cítiť človečinu.“

Hosťom premiéry divadelného ochotníckeho súboru Ondavan bol Ľubomír
Paulovič. Charizmatický herec pôsobil v Divadle SNP v Martine,
v Slovenskom národnom divadle a ako umelecký šéf činohry DJGT vo Zvolene.
Okrem herectva sa venuje divadelnej a televíznej réžii. V STV režíroval
filmy Maškaráda, Pod agátmi či Zuzka Turanová, preslávil sa však najmä
ako vynikajúci filmový a televízny herec. Otec, Noční jazdci, Pásla kone
na betóne, Hody, Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý,
…kone na betóne, Peacemaker, Ako divé husi, Záchranári, Konečná stanica
či Ticho patria medzi najznámejšie filmové diela, ktorým vtlačil
nezameniteľnú pečať. Jedno volebné obdobie si vyskúšal aj starostovanie
v rodnej obci Prašice. Rozhovor so sympatickým Ľubom Paulovičom vznikol
krátko po predstavení v priestoroch divadelnej šatne.

<p>V Stropkove ste po prvýkrát. Aké dojmy vo vás zanechalo
mesto, ľudia, premiéra?

Ja som vždycky veľmi rád a som veľmi šťastný, keď cítim krásnu,
prajnú a príjemnú atmosféru, keď cítim z ľudí človečinu. A tuná som
to pocítil hneď, ako som prišiel do súboru a napokon aj do hľadiska. Takže
som rád, že sa tu zišlo toľko veľa milých a príjemných ľudí pokope.
Tie pocity sú výborné.
Neviem, či si spomínate, ale v jednom svojom úspešnom filme ste
názov nášho mesta spomenuli.

Áno? Stropkov, Stropkov… No neviem, mohlo to byť vo filme Pásla kone na
betóne…
Áno. Na tú repliku si už zrejme nepamätáte…
No, povedzte mi…
„Odišiel som na dovolenku, brat muroval v Stropkove a ona sa mi
za ten čas … s jedným Karvinčanom.“

Áno? Vy ste zlatá. Výborne. Vy ma sledujete viac ako SIS-ka. Je to krásne…
(smiech)
Keď už sme pri tom filme, ako sa vám nakrúcalo na východe
s Východniarmi?

Výborne. Mám celý východ veľmi rád. Dnes v múzeu som napísal, že
milujem Slovensko a milujem Stropkov, lebo sa nachádza v mojej zemi. Na
východ chodím veľmi rád.
Vy ste jedno volebné obdobie starostovali vo svojej rodnej obci
Prašice. Čo vás baví viac, herectvo, alebo to
starostovanie?

Je o mne známe, že vždy, keď sa do niečoho pustím, robím do roztrhania
tela a celou svojou dušou. Aj to starostovanie som tak robil a napokon som sa
v tom dosť vyžíval, lebo je to tiež veľmi pestrá robota a to mám rád.
A je to práca s ľuďmi. Aj s dobrými, aj so zlými, aj s neprajnými, ale
s ľuďmi.
Počas svojej bohatej hereckej kariéry ste natočili množstvo
filmov. Ktorý by ste označili za takú svoju srdcovku?

Asi práve Pásla kone na betóne a druhú časť …kone na betóne, pretože
tieto dva filmy oslovili dosť veľa ľudí a dosť veľa ľudí, podobne ako aj
vy, z nich dokonca cituje celé repliky. Týmto spôsobom sa tie filmy stali
akýmsi kultovým dielom. Čo sa divadla týka, hral som Wolfganga Amadea
Mozarta v inscenácii Shafferovej hry, podľa toho natočil film aj Miloš
Forman. To bolo ešte v Martine v divadle a bola to taká moja divadelná
srdcovka.
Máte ešte nejaké nesplnené umelecké sny?
Mám ich veľmi veľa. Napríklad, prepísal som na filmový scenár poviedku
Dobroslava Chrobáka a veľmi si želám, veľmi sa každý deň prihováram
k prozreteľnosti, aby mi pomohla nájsť ľudí, spôsob a prostriedky, aby
som to mohol nakrútiť.
Účinkovali ste aj v pôvodnom slovenskom televíznom seriály
Panelák. Vidíte nejaké paralely medzi otcom Fodrászom a otcom
Paulovičom?

Niektoré áno. Občas som taký Fodrászovský, hravý, občas nezodpovedný,
občas aj zodpovedný.
Stáva sa, že vás podobne ako vaša televízna dcéra
„umravňujú“ v reále aj vaše vlastné deti?

Čiastočne. Napokon, aj sa dám poučiť, lebo si uvedomujem, že som občas
trošku rozpustilý. Však aj moja mama mi hovorí, že som ešte stále
puberťák.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter