Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Tomáš Kostovčík sa v Holandsku živí ako ošetrovateľ

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2016-02/05-tomas-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Tomáš: „Milujem,
keď môžem niekomu pomôcť.“</h3>

<p>V našom Stropkovskom Spektre sme zvykli písať články o ľuďoch,
ktorí pracujú a žijú v zahraničí. Práve zdravotníctvo je odvetvie,
ktoré mnohí v našej krajine zvyknú porovnávať so zahraničím. Oslovili
sme teda Tomáša Kostovčíka z Vyšnej Olšavy, ktorý sa momentálne
pohybuje v holandskom zdravotníctve, kde pracuje ako ošetrovateľ. V úvode
nás zaujímalo, ako sa k tejto profesii dostal.</p>

<p><strong><em>„Keď som mal dvadsať rokov, pôsobil som v severnom Írsku.
Tam som hrával futbal za tunajší poľský klub Sparta Betfalst. Bol som tam
pol roka, no finančná situácia sa v tomto klube stále zhoršovala. Z tohto
dôvodu som sa rozhodol vrátiť na Slovensko. Tri mesiace som bol
nezamestnaný. Mám však povahu, že nedovolím, aby ma živili rodičia. Raz
som šiel na úrad práce, kde bola aktuálna ponuka na pracovné miesto vo
Vranovskej nemocnici ako animátor voľného času. Neváha som a hneď som tam
zavolal. Dozvedel som sa, že viac informácií získam v stropkovskej
nemocnici. Stretol som sa tam s vrchnou sestrou. Tá však na moje prekvapenie
ani nevedela, že majú prijať nového človeka. Po dlhých telefonátoch a
rozhovoroch prišiel deň D. Nastúpil som do novej práce na spomínanú
pozíciu. Priznám sa, vôbec som netušil, čo ma tam čaká. Mojou hlavnou
náplňou boli aktivity s klientmi na vyplnenie ich voľného času
v nemocnici. Prešli tri mesiace a dozvedel som sa, že na moje miesto chcú
prijať niekoho iného, takže ma budú musieť prepustiť. Už som sa videl na
úrade práce. Večer mi však zazvonil telefón a ponúkli mi prácu
opatrovateľa s tým, že si musím urobiť opatrovateľský kurz. Súhlasil
som a tak sa začala moja ďalšia etapa v stropkovskej nemocnici, ktorá
trvala dva roky,“</em></strong> objasňuje. Tomáš sa netají tým, že
vďaka spomínanej práci spoznal úžasných ľudí, ktorí ho vedeli stále
podržať. Tiež vynikajúcu vedúcu v dennej službe, pani Semanovú.
Zaujímalo nás, čo ho inšpirovalo k odchodu do zahraničia.
<strong><em>„Dôvodov bolo viacero, no ten najdôležitejší bol, že som
túžil všetko zmeniť. Nebolo pre mňa jednoduché opustiť stropkovský
pracovný kolektív, napriek tomu som sa však rozhodol odísť. Bol som
šťastný, že moji nadriadení to pochopili a poradili mi začať novú
kapitolu života v Holandsku,“</em></strong> prezrádza. Tomáš Kostovčík
si pracovnú ponuku v zahraničí vyhliadol na internete. Podmienky spĺňal,
musel už len vyčkať na odpoveď. Po čase mu prišiel mail, že vyhovel.
<strong><em>„Pred mojim odchodom do Holandska však stála ešte jedna
prekážka a to rozhovor s holandským zamestnávateľom, ktorý som však
zvládol bez problémov. 2. mája 2015 som nastúpil do mikrobusu a cestoval
do malého mestečka menom Slootdorp,“</em></strong> opisuje. Keď prichádzal
do cieľa, šofér sa ho opýtal, či sú na správnej adrese. <strong><em>„Ak
mám pravdu povedať, myslel som si, že som na farme, kde sa zbierajú
paradajky. Zazrel som tam totiž ľudí, ktorí stáli na dvore. Neskôr som
zistil, že to boli moji slovenskí kolegovia. Tak Šiel som si pospať a
neskôr som sa zoznámil s personálom, ktorý mi všetko poukazoval. Tak sa
začal môj prvý deň v Holandsku.“</em></strong> Tomášova náplň práce
bola rovnaká ako na Slovensku, teda starostlivosť o chorých ľudí.
Priznáva však, že s prácou v našej krajine to bolo dosť odlišné.
<strong><em>„Máme tu trinásť klientov vo veku od 24 do 60 rokov. Izby sa
vôbec nepodobajú tým nemocničným, sú krásne zariadené, vyzerá to tu ako
v obývačke. Dni sú tu zväčša rovnaké. O 8.15 hod. už musím byť
v práci a pripraviť lieky pre klientov, okrem toho aj raňajky. Následne sa
vykonáva kúpanie, upratovanie, prípadne návšteva lekára. Holandskou
tradíciou je coffe time, ktorý tu máme pravidelne o pol jedenástej a o pol
štvrtej. Vtedy sa spoločne s klientmi zídeme na pohovke a popíjame kávu.
Neskôr nasleduje obed. Po ňom prichádza čas na aktivity, ktoré sú
rozdelené počas celého týždňa, ako výučba hudby, kreslenie, keramika,
plávanie či prechádzky. Organizujú sa rôzne výlety. Veľkou skúškou pre
mňa bolo navariť pre viac ako osemnásť ľudí, holandské jedlá som okrem
toho vôbec nepoznal. Po večeri zvykneme všetci spoločne pozerať film, hrať
spoločenské hry a oddychovať. Následne sa pripravia lieky a okolo pol
deviatej večer odchádzajú niektorí klienti do postele. Iní zase
navštevujú školu kreslenia alebo idú na tri či štyri hodiny do
práce,“</em></strong> prekvapuje. Tomáš prezradil, že toto zariadenie
nefunguje ako nemocnica, no skôr ako obrovský dom, v ktorom sú ako veľká
rodina. Klienti tu nie sú zatvorení, sú len pod dohľadom. Musia iba
ohlásiť, kde idú a kedy sa vrátia.“ Zaujímalo nás, čo tohto mladého
človeka baví na profesii ošetrovateľa najviac. <strong><em>„Milujem pocit,
keď môžem pomôcť niekomu, kto to nedokáže sám. Podieľam sa na
každodenných činnostiach ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných.
Nepotrebujem od nich počuť žiadne ďakujem. Stačí mi, že s nim môžem
stráviť chvíle a urobiť ich šťastnými. Ako ošetrovateľ musíte mať
nejaký postoj k tejto práci a starať sa o klienta tak, akoby bol váš
príbuzný. Myslím, že vtedy budete pre neho ako rodina a to znamená
v Holandsku veľmi veľa.“</em></strong> Tomáš priznáva, že ho lákajú
pracovné ponuky, kde by sa staral o mladistvých. Momentálne sa však
sústredí na prácu v ústave.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=“Tomášovo pracovné oblečenie“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2016-02/05-tomas-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2016-02/05-tomas-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““ title=“Tomáš so svojimi klientmi na pláži“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2016-02/05-tomas-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2016-02/05-tomas-02.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter