Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stropkovskí poslanci parlamentu hodnotia prvú polovicu volebného obdobia P. Prokopovič: Osud nemocnice mi veľmi pripomína scenár ako pri vytunelovaných podnikoch

4. júla uplynuli dva roky od ustanovujúcej schôdze slovenského
parlamentu vo volebnom období 2006-2010. Okres Stropkov má v Národnej rade
zastúpenie troch poslancov. Farby vládnej strany Smer-SD háji súčasný
primátor mesta Peter Obrimčák, v opozícii pôsobí dvojica Pavol
Prokopovič a Jozef Šimko, poslanci za strany SDKÚ-DS, resp. KDH. Prinášame
vám ďalší zo série rozhovorov so stropkovskými poslancami v NR SR. Po
Jozefovi Šimkovi hodnotí prvú polovicu aktuálneho volebného obdobia
bývalý minister dopravy Pavol Prokopovič.

Máte za sebou prvú polovicu volebného obdobia, ako hodnotíte
uplynulé dva roky z pohľadu poslanca Národnej rady?

Hodnotenie prvej polovice tohto volebného obdobia je určite iné, aké by som
mal v predchádzajúcom volebnom období. Je totiž rozdiel byť členom
vládnej zostavy a byť členom opozície. V rámci výkonu poslaneckého
mandátu za opozičnú stranu SDKÚ-DS som zároveň predsedom Osobitného
kontrolného výboru na kontrolu SIS a členom výboru pre hospodársku
politiku. Moje možnosti, čo sa týka pomoci regiónu, sú samozrejme už
značne obmedzené. V tomto smere som veľké nádeje vkladal práve do pána
Obrimčáka, ktorý sa krátko po parlamentných voľbách stal aj primátorom
mesta. Je členom strany, ktorá má 70% ministrov vo vláde SR a jeho pani
manželka, bývalá riaditeľka stropkovského gymnázia, je štátna
tajomníčka Ministerstva školstva. Skrátka, mal som veľké očakávania, že
vďaka tomu sa ešte viac ako doteraz pomôže mestu Stropkov pri napĺňaní
jeho zámerov a cieľov. Nechcem však hodnotiť prácu pána kolegu
Obrimčáka. Určite s ním budete mať rozhovor a on svoje hodnotenie povie.
Za seba môžem povedať, že ja som sa v parlamente sústreďoval na
legislatívu, ktorá sa týka môjho predchádzajúceho rezortu, teda
Ministerstva dopravy. Snažil som sa, aby sa pokračovalo v projektoch, ktoré
sme začali realizovať ešte počas našej vlády, povedzme aj v našom
regióne. Mám na mysli napríklad obchvat Svidníka alebo posudzovanie
variantov rýchlostnej komunikácie R4. Práve na podnet občanov nášho mesta
som v minulom volebnom období zaradil do plánov ministerstva dopravy aj
druhý, tzv. modrý variant R4. Myslím si, že tento variant je výhodný
nielen pre naše mesto, ale aj pre oblasť Medzilaboriec, Humenného či okolie
Domaše. Teraz je už naozaj len na poslancoch, ktorí sú vo vládnej
koalícii, aby tento modrý variant presadili a Stropkov ostal v hre.
V poslednom období sa veľa hovorí o kríze v opozícii.
Poslanecké kluby KDH i SDKÚ-DS opustilo niekoľko poslancov, okrem toho
viazne aj spolupráca s treťou opozičnou stranou SMK. Dá sa pri takých
problémoch robiť zmysluplná opozičná politika?

Opozícia je v pluralitnom demokratickom systéme nevyhnutná. Má plniť
funkciu kontrolného systému voči vládnej koalícii a myslím si, že my sa
o to pokúšame. To, že sú vnútorné rozpory v stranách je úplne
pochopiteľné. Aj v minulom volebnom období vznikalo v opozičných
stranách napätie a niekoľko poslancov opustilo napríklad HZDS. V opozícii
je to absolútne prirodzené. Skôr by som povedal, že je to tak, ako to
charakterizoval náš predseda Mikuláš Dzurinda v jednom rozhovore. Činnosť
v opozícii je skúška charakteru. V koalícii totiž poslanec môže
pomôcť svojmu regiónu, je populárny a má možnosti osloviť svojich
ministrov. Na druhej strane, v opozícii sa niekedy zdá, že poslanec nič
nerobí, pretože ťažko presadzuje svoje návrhy. Zvlášť je to viditeľné
teraz, pretože pri súčasnej vládnej zostave nám žiadny návrh ani
neprejde, takže o to je naša pozícia ťažšia. Čo sa týka rozkladu
opozície, ako tomu niekedy novinári hovoria, určite to tak nemôžeme
nazývať, keď z 30 poslancov odídu traja ako v prípade SDKÚ-DS. Nič
dramatické sa nedeje. To, že poslanci odchádzajú je skúška ich charakteru.
Niektorí to jednoducho nevydržia, ale určite to nie je nejaký rozpad
opozície alebo príliš veľké oslabenie.
No a čo sa týka vzťahu s SMK, embargo na opozičnú spoluprácu s nimi je
principiálne stanovisko. Jedna opozičná strana predsa nemôže s absolútnou
ľahkosťou a s absolútnym odmietaním sebareflexie porušiť dohody, ktoré
boli jednoznačne prijaté. Mám na mysli hlasovanie o Lisabonskej zmluve,
ktoré sme podmienili tým, aby schválený tlačový zákon spĺňal parametre
štandardnej demokracie. Z dôvodu postoja SMK sme sa radili vo vedení SDKÚ
aj s kolegami z KDH a dospeli sme k záveru, že SMK pre nás momentálne nie
je hodnoverný a spoľahlivý partner.
Nedávno opustil váš poslanecký klub stropkovský rodák Ľuboš
Micheľ. Ako ste vy osobne vnímali toto jeho rozhodnutie?

Odchod Ľuboša Micheľa vnímam aj voči mne ako osobný podraz, pretože bol
som jedným z tých, ktorí s ním mali predtým ako vstúpil do SDKÚ veľa
rozhovorov. Netajím, že som sa ho snažil veľakrát presvedčiť, aby
vstúpil do našej strany a preto je pre mňa jeho počínanie absolútne
nepochopiteľné. Ani krátko pred svojím rozhodnutím nikomu slovkom
nenaznačil svoj úmysel opustiť náš klub. Potom požiadal o vyše hodinový
rozhovor s pánom predsedom Dzurindom, kde mu povedal svoje dôvody, ktoré
boli aj medializované. Sú však absolútne irelevantné a to môžem sám
potvrdiť. Ľuboš nikdy neprotestoval proti nášmu spôsobu hlasovania
o Lisabonskej zmluve. Nikdy neprotestoval proti spôsobu akým sme sa
vysporiadali s tzv. bratislavskou skupinou poslancov. A preto sa mi tie jeho
dôvody zdajú veľmi smiešne a absolútne ich nechápem. Ak by bolo dlhší
čas zrejmé, že je s niečím nepokojný, určite by sme jeho krok
akceptovali. Aj ja osobne. Bral by tom to: „Áno, prišiel si do politiky pred
tromi rokmi, nenaplnili sa tvoje zámery, ktoré si mal a rozhodol si sa
takto…“ On sa však zachoval inak a po rozhovore s našim predsedom išiel
predsedovi NR SR okamžite odovzdať abdikačný list aj s tými, poviem to,
smiešnymi dôvodmi. Nemôžem ich prijať, pretože nie sú pravdivé. Buď je
za tým nejaké vydieranie Ľuboša alebo nejaké prísľuby budúcej futbalovej
kariéry. Ja si myslím, že čas ukáže, či to naozaj nebolo len o tom.
V budúcom roku sa konajú tri voľby. Nemáte ambíciu kandidovať vo
voľbách do Europarlamentu alebo sa uchádzať o priazeň voličov ako
kandidát na poslanca VÚC?

Myslím si, že v rámci VÚC náš región celkom slušne reprezentuje môj
brat Jaroslav. Prezentuje aj moje názory a dobre zastupuje našu stranu
i región. Myslím si, že z pozície podpredsedu dopravnej komisie VÚC
urobil pre naše mesto a región veľký kus práce. Tak isto ako člen
školských rád stredných škôl v meste v pôsobnosti VÚC má osobný
podiel na ich činnosti a rozvoji. Ambície teda v tomto smere nemám, pretože
mohlo by sa stať, že v boji o poslanecký mandát by sme sa stretli práve
my dvaja. A nemyslím si, žeby malo zmysel takto rozbíjať a oslabovať svoje
sily. Kandidovať do Európskeho parlamentu takisto neplánujem. Myslím si, že
sa nám tam rysuje veľmi silná zostava: E. Kukan a súčasní poslanci EP P.
Šťastný, M. Gaľa a Z. Pleštinská. Mojou prioritou je práca v slovenskom
parlamente, kde si myslím, že môžem najviac využiť svoje skúsenosti.
Prejdime k ďalšej časti rozhovoru týkajúcej sa Stropkova. Mesto
trápia viaceré problémy. Je potrebné vyriešiť komplikovanú dopravnú
situáciu, v kríze sa dlhodobo nachádza i tunajšia nemocnica. Aký je váš
pohľad na súčasné dianie v meste?

Myslím si, že našou najväčšou chybou je, že so zmenou vedenia mesta sa
začínajú prehodnocovať a meniť priority. Začnem od dopravy. Osobne ma
mrzí, že mesto ustúpilo od doktríny, ktorú v minulosti prijali samotní
občania mesta. Počas môjho pôsobenia v kresle ministra dopravy bolo
zorganizované zhromaždenie, na ktorom som prezentoval výhody a nevýhody
projektov obchvatu mesta a modrého variantu cesty R4. Väčšina občanov sa
vtedy zhodla na tom, že R4 treba jednoznačne „tlačiť“ cez Stropkov.
Preto ma mrzí, že terajšie vedenie mesta, aj na popud pána architekta
Vatehu, jednoznačne presadzuje iba obchvat a R4 sa akosi odsúva. Myslím si,
že je to veľká chyba a ak sa nám tá R4 nepodarí presadiť, budúcnosť
moje slová potvrdí.
Druhá vec, ktorá ma osobne veľmi sklamala je osud stropkovského futbalu.
V tomto smere som sa asi od roku 2002, kedy mal tunajší futbal existenčné
problémy, veľmi snažil angažovať a pomáhať. Postupne sa klub dostával na
úroveň, ktorú dosahoval v prvej polovici 80-tych rokov, keď sme hrávali I.
SNFL. Veľmi som sa tešil, keď začali Stropkovčania opäť zapĺňať
tribúny štadióna. Súčasná situácia ma mrzí o to viac, že pán
primátor vyhral voľby aj vďaka tomu, že verejne proklamoval, že
stropkovský futbal zostane, že ho podrží a že nájde financie, ktoré náš
futbal vynesú ešte vyššie. Myslel som, že naozaj pomôže a preto som
veľmi sklamaný, že futbal je tam kde je.
Tretia vec, ktorá ma v poslednej dobe veľmi sklamala je nemocnica. Vôbec
neviem pochopiť, ako je možné, že VšZP nepodpísala zmluvu so stropkovskou
nemocnicou. Veď minister zdravotníctva je zo Smeru, náš pán primátor a
zároveň poslanec tiež a navyše máme štátnu tajomníčku Ministerstva
školstva, čo je tiež veľmi dôležitý post. Keďže som pôsobil
v koalícii, viem, ako to chodí a že má primátor obrovské možnosti.
Neviem pochopiť, že nedokázali, v tom dobrom slovazmysle, usmerniť VšZP
tak, aby aj stropkovská nemocnica dostala zmluvu. Niekedy ma až napadá
myšlienka, že v tom bol zámer. Veľmi mi to pripomína scenár ako pri
vytunelovaných podnikoch. Najprv privedieme niečo do krachu či do veľkej
straty, aby sme potom mohli kričať, že len nech to niekto zoberie zadarmo či
za korunu a nech sa to zachráni. Pamätám si, že predchádzajúce vedenie
nemocnice dostalo toto zadlžené zariadenie na vyrovnaný rozpočet.
Bohužiaľ, súčasné vedenie mesta, aj pri možnostiach, ktoré pán primátor
ako koaličný poslanec má, dostalo nemocnicu opäť do straty a nakoniec
zvolilo ako „spásonosné riešenie“ jej prenájom za jednu korunu niekomu,
o kom nevieme, kto to presne je. Nie je to žiadna silná skupina, ktorá by do
nemocnice okamžite investovala. Vranovská nemocnica má pritom minimálne
také problémy ako stropkovská. Pýtam sa, čo bude o niekoľko mesiacov či
rokov? Nemôže sa stať, že nám vranovská nemocnica zoberie všetky
prístroje, ktoré tu máme? Nemôže sa stať, že stropkovskú nemocnicu
personálne utlmí a mnoho ľudí príde o prácu na úkor toho, že tie
pracoviská sa posilnia vo Vranove. Alebo čo ak sem prídu pracovať ľudia
z Vranova a naši prídu o prácu? Toto sú legitímne otázky, ktoré mňa
osobne trápia, keď si pomyslím na všetkých ľudí, ktorí pre Stropkov
mnoho urobili. A spomeniem napríklad Pavla Kačica, ktorý pre Stropkov urobil
kus práce, keď sa stalo naše mesto sídlom okresu. Ani ja som nemal
jednoduchú pozíciu, keď sa rozhodovalo o sídlach obvodných úradov a
dodnes mám kvôli tomu mnoho nepriateľov vo Svidníku. A veľa ďalších
ľudí urobilo pre Stropkov kus práce. Ale teraz? Čo bude ďalej? Zoberú nám
napríklad štyri úrady špecializovanej štátnej správy a my sa budeme na to
len pozerať a hovoriť, že sa s tým nedá nič robiť? Vyzývam preto
Stropkovčanov, aby mali otvorené oči a aby apelovali na poslancov MsZ, ktorí
prijímajú takéto rozhodnutia. Aby si od nich pýtali vysvetlenie, prečo sa
to stalo. Už som aj náchylný veriť tomu, že to nebolo všetko čisté, že
mal z toho niekto osobný prospech. Nedáva logiku, prečo najprv privedieme
nemocnicu do krachu a potom ju za korunu niekomu prenajmeme či, lepšie
povedané, darujeme. .
Myslíte si teda, že primátor mesta mal z titulu svojej funkcie a
pozície, ktorú zastáva v rámci parlamentu možnosť ovplyvniť rozhodnutie
VšZP, ktorá s nemocnicou neuzavrela zmluvu?

Po skúsenostiach, ktoré som mal v rámci koalície a aj vzhľadom na to ako
vidím lobovanie všetkých poslancov Smeru v prospech svojich miest, obcí a
regiónov si myslím, že na to mal možnosti.
Ako vlastne vychádzate s primátorom mesta Stropkov, ktorý je
zároveň vaším kolegom v parlamente?

My ako ľudia nevychádzame zle. Ak sa stretneme v parlamente, dáme si kávu,
porozprávame sa. Netvrdím, že je medzi nami hlboký kamarátsky vzťah, ale
sme priatelia, stretávame sa a nemáme medzi sebou žiadne rozpory či
nezodpovedané otázky. Ale to, o čom hovorím, to nie je otázka vzťahu.
Týka sa to mesta Stropkov a bez ohľadu na to, kto bude primátorom, ak by bol
v takej pozícii ako je Peter Obrimčák, hovoril by som to isté. O tom, že
náš vzťah je dobrý a seriózny svedčí aj fakt, že jeho manželka bola
osem rokov riaditeľkou gymnázia za našej vlády. A môžu mi mnohí
potvrdiť, aké boli tlaky z Odboru školstva Krajského úradu, aby bola
vymenená. Osobne som sa vtedy postavil proti tomu. Zasadili sme sa, aby ostala,
pretože bola odborníčka a ja si ju vážim. Robí dobrú prácu aj teraz na
Ministerstve školstva a nepozeral som na to, z ktorej strany je. Osobný
rozpor medzi mnou a primátorom nie je a dúfam, že ani nebude. Hovorím len,
aké možnosti Stropkov cez osobu pána primátora má. Myslím si, že
v komunálnych voľbách mu ľudia dali hlas aj preto, že bol z koaličnej
strany. Veľa ľudí je však sklamaných, pretože očakávali, že bude
pokračovať minimálne v tom, čo sa tu robilo doteraz. Bohužiaľ, mne sa
dnes nezdá, že mesto riadi strana Smer. Riadi ho KDH. Pretože pán primátor
je väčšinu svojho času v Bratislave ako poslanec, je zaneprázdnený a
mesto potom samozrejme „ťahajú“ iní.
Máte ako opozičný poslanec možnosť ovplyvniť rozhodnutia v rámci
vrcholovej politiky v prospech Stropkova? V meste i okrese často zaznieva,
že keď máme v parlamente troch poslancov, rozvoj mesta by mohol napredovať
rýchlejšie.

Ťažko. Povedal som, aká je pozícia opozičného poslanca. Samozrejme, že
kontakty a dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí zostali vo funkciách na
ministerstvách a exekutíve stále mám. Aj na základe toho som informovaný,
čo sa deje s R4, aj preto som mal možnosť dotiahnuť realizáciu obchvatu
Svidníka, aj keď som bol trochu sklamaný, že sa nenašiel nikto, kto by ma
na slávnostné otvorenie výstavby pozval. Beriem to však ako odvetu Svidníka
za to, čo som urobil pre Stropkov. Ale vrátim sa k vašej otázke. Niektoré
veci sa teda cez ľudí na ministerstvách dajú ovplyvniť a tam, kde budem
mať možnosť tomuto regiónu pomôžem. Ale také možnosti, aké má
koaličný poslanec zďaleka nemám.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter