Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Stropkovskí poslanci parlamentu hodnotia prvú polovicu volebného obdobia J. Šimko: Na euro sme mali prejsť až vtedy, keď bude kurz ešte výhodnejší

4. júla uplynuli dva roky od ustanovujúcej schôdze slovenského
parlamentu vo volebnom období 2006-2010. Okres Stropkov má v Národnej rade
zastúpenie troch poslancov. Farby vládnej strany Smer-SD háji súčasný
primátor mesta Peter Obrimčák, v opozícii pôsobí dvojica Pavol
Prokopovič a Jozef Šimko, poslanci za strany SDKÚ-DS, resp. KDH. Prinášame
vám prvý zo série plánovaných rozhovorov s „našimi“ poslancami v NR
SR. Prvú polovicu aktuálneho volebného obdobia hodnotí Jozef Šimko.

Máte za sebou prvú polovicu volebného obdobia, ako hodnotíte
uplynulé dva roky z pohľadu poslanca Národnej rady?

Pre mňa to bolo dosť náročné obdobie. Zvlášť začiatok tohto funkčného
obdobia, pretože vzhľadom na problémy, ktoré sme mali v strane som jeden
rok vykonával aj funkciu podpredsedu KDH. Bol to teda enormný nárast
povinností. Vzhľadom na pracovné vyťaženie i riešenie vzniknutých
problémov to považujem za jedno z najťažších období. Aj pre KDH to bolo
asi najťažšie obdobie od jeho vzniku. Po roku som však vedenie KDH opustil a
mohol som sa sústrediť na prácu v parlamente. Som predsedom parlamentného
výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. Z pohľadu tejto
funkcie môžem povedať, že po istých problémoch na začiatku funkčného
obdobia, ktoré sa týkali personálnej oblasti vojenského spravodajstva, sa
situácia stabilizovala. Dôkazom toho, že slovenské vojenské spravodajstvo
má vysoký kredit je fakt, že koncom mája sa na Slovensku konalo stretnutie
Spravodajskej rady NATO, na ktorom sa zúčastnili všetci riaditelia
vojenských spravodajských služieb z krajín aliancie. To je teda jedna
oblasť, ktorej sa v rámci parlamentu venujem. Okrem toho som delegátom SR
v Západoeurópskej únii (ZEÚ). Dvakrát ročne sa v Paríži konajú
zasadnutia ZEÚ a ja som zaradený vo výbore pre mediálnu politiku.
Samozrejme, popri práci v parlamente sa nemôžem naplno venovať tejto
činnosti, pretože zasadnutia výboru ZEÚ sa konajú po celej Európe. Sú to
však cenné skúsenosti z pohľadu hodnotenia celosvetových problémov
krajinami západnej Európy.
V parlamente pôsobíte druhé funkčné obdobie. V rokoch 2002 až
2006 ste boli v koalícii, dnes pôsobíte v opozičnom poslaneckom klube.
Ako by ste porovnali prácu opozičného a koaličného poslanca?

Povinnosťou opozície je upozorňovať na chyby, ktoré robí koalícia. Ja by
som povedal, že práca v opozícii je pre mňa náročnejšia, pretože si
vyžaduje viac času. Veľký dôraz kladiem na prácu v regiónoch a práve tu
sú pomerne veľké požiadavky na mňa ako opozičného poslanca. Človek je
naozaj vyťažený a nemám ten pocit, ako ho má možno väčšina verejnosti,
že poslanci pracujú len vtedy, keď zasadá parlament v Bratislave.
Je to samozrejme odlišné ako byť v koalícii, ale každý politik musí byť
pripravený na situáciu, keď bude v opozícii. Práve tam je predpoklad, že
neprejde všetko tak, ako si predstavujete. Je škoda, že neraz sa zastavia
dobré návrhy len preto, lebo máte nálepku opozičného politika. Osobne som
sa aj nedávno dosť angažoval pri schvaľovaní cestného zákona, kde som
podal 14 pozmeňujúcich návrhov, ale nakoniec prešiel len jeden z nich. Ak
by som to mal porovnať, keď sme boli v koalícii my, opozícia mala oveľa
väčší priestor na podávanie návrhov. Tieto návrhy, pokiaľ boli rozumné,
boli prijaté a mali podporu aj v koalícii.
Stranám súčasnej opozície sa počas tohto volebného obdobia nevyhli
vážne problémy. Z KDH odišli štyria poslanci, nedávno opustili dvaja
poslanci rady SDKÚ. Ako vnímate tento fakt?

Čo sa týka odchodov poslancov, áno, zasiahlo to aj KDH. V podstate nám
z klubu odišla tretina poslancov. Museli sme sa s tým vyrovnať, ale myslím
si, že teraz je to už za nami. Zvykáme si na to a každému z nás pribudlo
viac práce. Napríklad ja som sa predtým zaoberal oblasťou obrany a teraz
mám v rámci klubu na starosti celú problematiku bezpečnosti –
ministerstvo vnútra, políciu…Možno aj z toho pramení moja angažovanosť
pri schvaľovaní zákona o cestnej premávke.
Aká je komunikácia v parlamente s bývalými kolegami z KDH, ktorí
stranu opustili?

Myslím si, že nedá sa všetko len tak vymazať. Tie vzťahy sú rozumné, ako
vo vzťahu k ostatným poslancom. Nakoniec, títo štyria poslanci hlasujú
väčšinou ako my. Samozrejme, je to už na inej úrovni ako to bolo predtým.
Leží tam už tieň, kedy si už nie sme navzájom tak otvorení ako to bolo
v časoch, keď sme boli v jednej strane a v spoločnom poslaneckom klube.
Ale určite by som to nejako nedramatizoval a tak ako sú štandardné vzťahy
medzi koaličnými a opozičnými poslancami, tak je to aj medzi nami.
Súčasné volebné preferencie nahrávajú vládnym stranám. Prieskumy
hovoria, že ak by sa konali voľby, súčasná koalícia by mala opäť
parlamentnú väčšinu. Má podľa vás KDH šancu dostať sa po najbližších
voľbách do vlády?

Ja som optimista. Aj keď má Smer vysoké preferencie, neznamená to, že si po
voľbách nebude hľadať partnerov aj zo súčasnej opozície. Dnes je však
ešte ťažko povedať, ako to bude vyzerať. Čo sa týka opozície, áno, sú
tam isté problémy. Zatiaľ obmedzujeme spoluprácu s SMK. Opozícia však
musí užšie spolupracovať a neraz musí byť dôslednejšia. Ja si myslím,
že keď sa poučíme z chýb z prvého polčasu tohto volebného obdobia, tak
preferencie môžu byť vyššie nielen u KDH, ale u celej opozície. Treba
však povedať, a často to hovoríme aj koaličným poslancom, že ekonomický
rast SR je spôsobený tým, že sa u nás v predchádzajúcom období
realizovali reformy. Predchádzajúce volebné obdobie 2002 – 2006 možno
nazvať ako reformné obdobie. Znakom toho je napokon aj to, že mali svoj
význam a jedným z výsledkov bude aj zavedenie eura. Vládne strany teda
nemuseli robiť nepríjemné rozhodnutia . Skúškou pre koalíciu bude
zavedenie eura a s tým aj proklamované udržanie cien a miery inflácie. Toto
považujem za barometer schopností tejto vlády a jej predvolebných sľubov.
Tie sa našťastie, čo sa týka rušení reforiem, nevyplnili. V otázke
zavádzania eura však máme v KDH trošku iný názor. Myslíme si, že
v tomto období sme ešte nemuseli prechádzať na euro. Vidíme ako sa
posilňuje naša koruna. Kým niekedy stálo euro vyše 40,- Sk, dnes je
konverzný kurz stanovený na 30,126 Sk. Myslím si, že po čase by silnejúca
koruna spôsobila, žeby kurz mohol byť aj okolo 20,- Sk. Možno ak by sa
dnes nebral ohľad na exportérov, bolo by to možno aj ešte lepšie, ale
samozrejme, všetky aspekty musia byť citlivo vyvážené. Myslím si, že na
euro sme mali prejsť až vtedy, keď pomer medzi eurom a korunou bude ešte
výhodnejší.
Po posledných parlamentných voľbách KDH zvažovalo, či ísť do
vlády so Smerom alebo nie. Hnutie ostalo napokon v opozícii. Ako by ste
podobnú dilemu riešili dnes?

Vrátim sa do histórie. V podstate bolo jedno hlasovanie v KDH po voľbách,
kde sme sa rozhodovali, či so Smerom áno alebo nie. Dopadlo to, ako vieme,
6 ku 5 a ja sa musím priznať, že som bol medzi tými šiestimi, ktorí boli
za vytvorenie vlády so Smerom. Ak hovoríme o presadzovaní návrhov zákonov
či pozmeňujúcich návrhov, tak ako opozičný politik máte veľmi malú
šancu. Tu si myslím, že sa netreba izolovať, niekedy sa netreba riadiť
uzneseniami spred niekoľkých rokov, ktoré máme v rámci strany prijaté.
Vývoj ide neraz iným smerom. Ja si myslím, že všetko je otvorené aj
v rámci našej strany, aj napriek tomu, že to momentálne nie je tak
schválené. Ale asi najlepším príkladom je stropkovská komunálna politika,
kde sme sa so Smerom spojili. Zasahujeme do komunálnej politiky a myslím si,
že naši poslanci za KDH sú veľkou oporou primátorovi mesta pri
rozhodovaniach, ktoré pomáhajú rozvoju nášho mesta.
Platí v KDH naďalej striktné pravidlo nespolupracovať v prípadnej
koalícii s HZDS?

Máme zatiaľ prijaté uznesenie, že s HZDS nie v prípade, keď predsedom
strany bude pán Mečiar. Ja si myslím, že aj toto uznesenie je prekonané.
Zatiaľ by som naozaj prijímal len jedinú podmienku, a to ne ísť do
spolupráce s KSS. Všetko však bude záležať od konkrétnej situácie, od
konkrétnych výsledkov v budúcich parlamentných voľbách.
V budúcom roku sa konajú tri voľby. Nemáte ambíciu kandidovať vo
voľbách do Europarlamentu alebo do zastupiteľstva Prešovského
samosprávneho kraja?

Do Europarlamentu určite nie. Čo sa týka volieb za poslancov VÚC, budú
zasadať stranícke orgány, ktoré o tom budú rozhodovať. Toto teda
považujem za otvorenú otázku a týmto sa budem zaoberať neskôr.
Ako vidíte svoju politickú budúcnosť? Plánujete naďalej pôsobiť
na celoštátnej úrovni alebo uvažujete aj nad prípadnou možnosťou vstupu
do komunálnej politiky?

Komunálne voľby sú až po parlamentných voľbách, čiže na základe ich
výsledkov sa veľa ukáže. Ja som v podstate razil tendenciu, že človek by
nemal mať veľa funkcií. Môžem sa aj ja tváriť, že zvládnem aj
10 funkcií. Ale ak sa chce človek práci venovať seriózne, neviem si dosť
dobre predstaviť kombináciu viacerých funkcií. Nevylučujem však vstup do
komunálnej politiky, pretože vždy som akosi predpokladal, že raz sa budem
hlbšie venovať aj politike na miestnej úrovni..
Sledujete podrobne dianie v Stropkove?
Samozrejme, že sledujem. Naša strana je v mestskej koalícii, takže
s našimi poslancami som v kontakte. Čítam aj váš týždenník. Okrem toho
rozoberáme problémy s pánom primátorom. Najviac času si nájdeme pri
zasadaní parlamentu a ak sa dá, neraz prispejem aspoň dobrou radou alebo
svojím poznatkom. Aj na našich straníckych grémiách som pravidelne
informovaný ako sa vyvíja situácia pri riešení problémov v Stropkove.
KDH je v mestskej koalícii a v poslednom období prijalo
zastupiteľstvo niekoľko rozhodnutí, ktoré časť verejnosti nevníma veľmi
pozitívne. Mám na mysli predaj majetku mesta, prenájom nemocnice, odpadového
hospodárstva…

Vo všeobecnosti sa hovorí, že keď niekto kritizuje, musí povedať aj
riešenie. Čo sa týka nemocnice, viem, že primátor vyvinul veľkú snahu,
aby mohla nemocnica fungovať aspoň v súčasnom štandardnom režime. Vieme
tiež, že určité opatrenia, ktoré sa robia v zdravotníctve nás nútia
zamýšľať sa ísť inou cestou. Povedzme si, že sme tu v tieni svidníckej
nemocnice aj preto ďalšie fungovanie v takejto podobe je ťažké. Preto nie
je aj jednoduché povedať, či je dobré riešenie spájať sa s vranovskou
nemocnicou, ale ak by som to chcel kritizovať, musel by som povedať nejaké
vhodnejšie riešenie.
Ako by ste charakterizovali spoluprácu s primátorom mesta
Stropkov?

Osobnú spoluprácu s pánom primátorom hodnotím ako veľmi dobrú.
Samozrejme nebudem skrývať, že problémy nie sú, ale snažíme sa tieto
problémy pomenovať a povedať si, ako by ich bolo vhodné riešiť. Myslím
si, že aj spolupráca v rámci mestskej koalície je veľmi dobrá a aj
poslanci za KDH sú veľmi aktívni a rozumejú problémom mesta. Za vážny a
kľúčový problém považujem obchvat mesta, pričom opäť sa hovorí aj
o prechode štátnej ceste R4 cez Stropkov. Je tu problém odpadového
hospodárstva a tak by som mohol menovať problémy, ale na to sme tu, aby sme
tieto veci riešili.
Máte ako opozičný poslanec možnosť ovplyvniť rozhodnutia v rámci
vrcholovej politiky v prospech Stropkova? V meste i okrese často zaznieva,
že keď máme v parlamente troch poslancov, rozvoj mesta by mohol napredovať
rýchlejšie.

Najväčšia ťarcha je na pánovi primátorovi, ktorý je súčasne poslanec
NRSR a člen koalície, ktorá rozdáva karty. Ja som v inej situácii. Pokiaľ
ma však pán primátor požiada o spoluprácu, tak samozrejme, vždy som
pripravený. Pripomeniem, že svojho času tu boli nepríjemné správy
o rušení ObÚ životného prostredia. Vtedy som dal isté vyhlásenie do
tlače, bol z toho aj rozruch. Myslím si, že aj takým spôsobom treba za
svojim cieľom ísť. Práve to predchádzajúce volebné obdobie 2002 –
2006 pokladám za ťažké preto, lebo sme bojovali, aby sa v Stropkove
zachovali tie úrady, ktorých vytvorenie bolo krvopotne vydreté. Veď okres
Stropkov rozsahom inštitúcii štátnej správy patrí medzi prvých
50 okresov na Slovensku, hoci napríklad počtom obyvateľov patríme medzi
najmenšie. Takže aj toto je jedným z mojich hlavných zámerov, ako poslanca
NRSR, aby sa súčasné postavenie mesta a okresu udržalo a v budúcnosti aj
zlepšovalo.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter