Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stropkovčanky, ktoré majú skúsenosť so štúdiom v zahraničí, porozprávali svoje zážitky

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/38-studentky-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Diana: „V Dánsku je
vzdelávanie zamerané na praktickosť, nie je potrebné učiť sa naspamäť,
prax je ďalšou výhodou.“</h3>

<p>Tí, ktorí majú záujem o štúdium na vysokej škole, majú veľa
možností, z ktorých si môžu vybrať. Existuje množstvo univerzít a
vysokých škôl po celom Slovensku. Kto by však chcel skúsiť niečo iné,
možno zaujímavejšie, môže svoje štúdium stráviť v niektorej
z univerzít v zahraničí. Dve mladé Stropkovčanky si tiež zvolili
túto cestu.</p>

<p>Diana Hutňanová začala študovať v Dánsku pred dvoma rokmi na
University College of Northern Denmark. Pred mesiacom dokončila dvojročný
program (Academy Professional degree) – Service, hospitaly and tourism
management. Systém štúdia v Dánsku sa trochu líši od toho slovenského.
Po dokončení tohto programu, spolu s nadchádzajúcim programom (Top up
program), podľa vlastného výberu, v Dianinom prípade International
hospitaly management, ktorý trvá rok a pol, získa titul Bc. Spolu to trvá
tri a pol roka, no počas toho v každom z programov je jeden semester
stáže. Zaujímalo nás, prečo sa rozhodla pre štúdium práve v tejto
krajine.<br>
<strong><em>„Môj záujem nielen o vzdelávanie sa, ale aj o život
v zahraničí, sa začal zúčastnením sa výmenného pobytu v USA počas
strednej školy na pol roka, čo mi pomohlo nadobudnúť nový smer v živote.
Po návrate na Slovensko som si uvedomila, že v rodnej krajine nechcem ostať
žiť aspoň najbližšie roky. Naopak, túžim cestovať a spoznávať nové
kultúry. Po strednej škole som odišla na rok do Anglicka z dôvodu, že som
si chcela zarobiť na výšku a tiež ujasniť si, čo presne chcem študovať.
O vzdelávaní sa v Dánsku som vedela už skôr, preto som vôbec neváhala.
Páčil sa mi najmä štýl ich vyučovania a celkový systém v krajine.
Štúdium v zahraničí nebolo teda vždy mojím snom. Niekoľko rokov dozadu
by som tomu asi neuverila, no vybudovalo sa to postupne,“</em></strong>
vysvetlila. Pre prijatie na túto univerzitu musela mladá Stropkovčanka
absolvovať online test z angličtiny a tiež skype pohovor, na základe čoho
sa spolu so známkami zo strednej školy rozhodlo o jej prijatí. Na
spomínanom pohovore chceli zistiť najmä to, či sa uchádzač potenciálne
hodí do určitého programu a či má základné znalosti o danom odbore.
Spýtali sme sa, ako prebieha bežný vyučovaní deň v tejto škole.
<strong><em>„Väčšinou sa vyučovanie začne o pol deviatej ráno, máme
2-3 hodinové prednášky, učíme sa maximálne do pol štvrtej. Každá
prednáška sa začína ppt prezentáciou, učiteľ vysvetlí učivo a následne
alebo počas toho s tým pracujeme. Každý z nás ma so sebou laptop a tak si
získané poznatky hneď osvojíme v praxi. Vypracovanú úlohu učiteľovi
posielame mailom alebo hneď odprezentujeme, najčastejšie v skupinkách.
Domov prichádzam krátko po šestnástej hodine. Najprv si trochu oddýchnem,
pozriem si film alebo idem von s kamarátmi. Večer čítam učivo na ďalší
deň, keďže na každú prednášku je potrebné dopredu naštudovať jej obsah
a oboznámiť sa s ním. Nemám veľa voľného času, lebo popri škole mám
dve práce, preto som rada, ak mám čas na relax,“</em></strong> ozrejmila.
Ak Diana cez víkend nepracuje, trávi čas s priateľmi, s ktorými ide na
výlet alebo nakupovať do mesta. Samozrejme, ako každý študent, najradšej
chodí na párty. V Dánsku má s kamarátkou prenajatý byt. Takýto spôsob
bývania tam má väčšina študentov. Aby zahraniční študenti dostali
v Dánsku podporu z tejto krajiny, musia mesačne odpracovať minimálne
43 hodín a spĺňať niekoľko ďalších podmienok. <strong><em>„Ako som
už spomínala, mám dve práce, no vystačila by som si aj s jednou. Tá
druhá je babysitting, starám sa o dve malé deti už rok a pol. Rodina
pochádza zo Slovenska, to mi stále pripomína domov a baví ma to. Vďaka tomu
sa dokážem financovať sama a ešte si aj pomaly šetrím,“</em></strong>
priznala. Diana vidí pozitívum štúdia v zahraničí aj v tom, že ju to
pripraví na život. <strong><em>„Ak človek odíde do cudzej krajiny,
v ktorej nepozná jazyk a nikoho, je v podstate na všetko sám. Nemá
vybudované žiadne zázemie, veľakrát je ťažké zvládať školu a popritom
pracovať, výdavky sú veľké. Mnoho študentov, ak si nenájde zamestnanie a
rodičia nie sú schopní poskytnúť financie, radšej odíde naspäť domov.
Štúdium v Dánsku je zamerané na praktickosť a prácu v skupinkách, čo
považujem za výhodu, pretože tam nie je potrebné učiť sa naspamäť a
trápiť sa nad knihami. Poznatky sú podávané v inej forme. Keďže s nimi
následne pracujeme, hneď si ich aj osvojíme. Okrem toho, za štúdium
v Dánsku sa neplatí. V tejto krajine je priateľskejší prístup od
učiteľov, viac voľného času, študenti majú teda čas na prácu, čo im
pomôže pokryť všetky výdavky. Za negatívum považujem, že človek je
ďaleko od rodiny a najbližších priateľov. Stratí všetko, čo mal a
začína odznova. Na čo si asi nezvyknem, je počasie. Stále je tu dosť
chladno, často prší, v zime to tu vyzerá veľmi
melancholicky,“</em></strong> netajila. Diana chodí domov maximálne dvakrát
do roka, na Vianoce a v lete, keďže kvôli práci si nemôže dovoliť
častejšie. Priznáva, že ak by bola na Slovensku celková úroveň a systém
ako v Dánsku, nemala by dôvod odchádzať niekam inam za lepším životom.
Emília Verbová študovala v Španielsku jeden rok na Universidad Politecnica
de Cartagena v odbore Adminstrácion de la empresa v rámci programu Erasmus.
Nie je to presne rovnaký odbor, v akom sa vzdelávala u nás, no našlo sa
tam veľa podobných predmetov. A čo ju inšpirovalo k štúdiu
v zahraničí? <strong><em>„Bola to návšteva Turecka, kde bol na študijnom
pobyte môj kamarát. Vtedy som chytila toho zahraničného ducha, že tam
‚vonku‘ je všetko krajšie, lepšie, svetlejšie, voňavejšie ako u nás
a ja to chcem zažiť. Vždy ma ťahalo Taliansko, ale tam požadovali
pokročilú úroveň ich jazyka a tak som sa musela poobzerať po niečom inom.
Išla som na to vylučovacou metódou. Severské krajiny ako Nórsko, Švédsko,
Fínsko a Dánsko som vyškrtla kvôli zime a taktiež z dôvodu vysokých
životných nákladov, ktoré by mi štipendium nepokryli. Nemecky hovoriace
krajiny padli pre moju neznalosť nemčiny a odpor k nej. Ostala už len
východná a stredná Európa, čo sa mi nezdalo dosť exotické. Nikdy by mi
nenapadlo, že skončím v Španielsku, ktoré som vôbec nepoznala. Ich reč
som sa nikdy neučila. Jediné, čo mi napadlo v súvislosti s touto krajinou,
bolo more, paradajky, býky a salsa,“</em></strong> zasmiala sa.
O spomínanú krajinu prejavilo záujem najviac študentov v slovenskej
univerzite, kde študovala. Keď uvidela, koľko záujemcov sa hlási a veľa
z nich má aké také znalosti španielčiny, predstava ako študuje
s knižkou pri mori, sa jej začala rozplývať. Brala to však osudovo. Pred
komisiou odpovedala na otázky našťastie v angličtine a potom už len
čakala na vyjadrenie svojej aj zahraničnej univerzity. Porozprávala nám aj
o vyučovaní, internáte či voľnom čase. <strong><em>„Cesta do školy
trvala asi pol hodiny od nášho apartmánu. Prvá hodina začínala o deviatej
ráno, kde sme sa učili hodinu a pol alebo dve. Potom nasledovala obľúbená
siesta od štrnástej do sedemnástej. Večerné hodiny sme mali do ôsmej
večera. Každý deň sme začínali a končili rôzne, pretože sme mali len
určité predmety zo študijného programu,“</em></strong> vysvetlila. Jej
obľúbeným predmetom bola španielčina, na ktorú si s radosťou privstala
o siedmej ráno. Keď mala voľný čas, ktorého bolo dosť, kúpali sa
s kamarátmi v mori, opaľovali sa, chodili do hôr. Cez víkendy to boli
fiesty a po nich siesty. Keďže internát stál približne päťsto eur
mesačne, čo bolo veľa aj na domácich študentov, našla si spolu
s ďalšími piatimi ľuďmi štvorizbový byt. <strong><em>„Mala som veľkú
krásnu izbu s terasou a výhľadom na hory. Bývali sme tri Slovensky, Češka
a Talian. Niekedy mi to pripomínalo talianske manželstvo, takže sa to
v druhom semestri zmenilo na zostavu tri Slovenky, Španielka a
Španiel,“</em></strong> zasmiala sa. Emília dostávala mesačné štipendium
zo školy vo výške 450 eur, čo stačilo na životné náklady. Bez podpory
rodičov by však nemohla cestovať a spoznať Barcelonu, Portugalsko či
Paríž. A čo by zaradila k plusom a mínusom štúdia v zahraničí?
<strong><em>„Najväčšou výhodou je jednoznačne jazyk. Keď študujete na
Slovensku cudziu reč, nikdy to nie je také, ako keď v danej krajine žijete.
Spolu s jazykom sa naučíte aké majú zvyky, spoznáte kultúru, problémy
či charakter. Navyše tým získate konkurenčnú výhodu oproti ostatným
absolventom, ktorá vám bude svietiť v životopise, že ste počas svojho
štúdia urobili niečo navyše. Dáte tým najavo, že ste svoje vzdelávanie
nepreležali v pohodlí na intráku. Nevýhodou erasmu je, že ste akoby out zo
svojej pôvodnej školy, čo je najhoršie pri dorábaní skúšok, zháňaní
poznámok, vybavovaní termínov. Nikto vám zameškané veci nevysvetlí, ste
nútení dobrať si to sami. Musím však priznať, že väčšina profesorov na
našej škole je veľmi ústretová a chápavá, vedia oceniť, že sme sa dali
na náročnejšiu cestu,“</em></strong> netajila. Systém štúdia je
nastavený rovnako ako u nás. Bakalár sa študuje tri roky a dva roky
magister či inžinier. Avšak za každý predmet sa platí približne 50 eur.
Ak ho neurobíte, opakujete ho o rok a znovu si za neho zaplatíte. Emília
prezradila, ako jej išla španielčina počas jej pobytu v Španielsku.
<strong><em>„Problém nebol s profesormi, ktorí vedeli dobre po anglicky.
Horšie to bolo s tými, ktorí fungovali na takzvanej ‚španangličtine‘.
To španielske šušlanie a prízvuk nás niekedy zabíjal. Najlepšia bola
situácia, keď sa počas výkladu medzinárodnou polkou triedy niesli zmätené
pohľady a nechápavé krútenie hlavou. Potom to profesor vysvetlil
v španielčine. Od tých, ktorí tomu porozumeli, sme zisťovali informácie.
Zažila som aj pedagóga, ktorý síce vedel angličtinu, ale odmietol v nej
komunikovať. Niekedy sme boli stratení, no na druhej strane nás to prinútilo
zlepšovať sa v španielskej reči. Dramatický ošiaľ nastal, keď sa mi po
prvom semestri rozjasnila myseľ, začala som im rozumieť a rozhovorila som sa.
Za každou dobre poskladanou vetou a uznanlivým pohľadom španielskych
kamarátov som sa uistila, že Španielsko bola predsa len najlepšia
voľba,“</em></strong> netajila nadšenie. Emílii sa v španielskych
uliciach páčilo, že staršia generácia sa bez problémov chytila za ruky.
Podľa nej to u nás vekom opadá. Nadšená bola aj z toho, že Španieli
dokážu zabudnúť na problémy, keď v uliciach zaznie hudba, oslavujú a
robia to dosť často, život si skutočne užívajú. Na Slovensko by rada
priniesla systém zatvorenia obchodov počas nedelí. <strong><em>„Tam s tým
každý žije bez ujmy. Len my sa bojíme, ako by sme to vydržali. No čo,
spali by sme do druhej poobede ako oni,“</em></strong> nedáva si servítku
pred ústa. Emíliu inšpirovalo Španielsko k ďalším plánom do sveta.
Počas pobytu v tejto krajine už s kamarátkou plánovali, ako tu ostanú
žiť. Mladá Stropkovčanka je v súčasnosti v Rusku a sama nevie, kam ju
osud nakoniec zaveje. <strong><em>„Viem však, že svoju mladosť chcem
stráviť spoznávaním sveta, kde by sa dalo žiť najlepšie. Možno si po tom
všetkom poviem, že najideálnejšie je to predsa len doma,
uvidíme,“</em></strong> uzavrela.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=“Diana Hutňanová – tretia zľava“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/38-studentky-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/38-studentky-01.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td><a rel=““ title=“Emília Verbová študovala v Španielsku“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/38-studentky-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/38-studentky-02.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter