Byť priamym
účastníkom olympijských hier je samo o sebe nezabudnuteľným zážitkom.
Dostať sa do samého centra diania a priamo sa podieľať na organizácii tohto
vrcholného športového podujatia je pre všetkých zúčastnených obrovskou
cťou. Presne tak vníma svoju účasť na Zimných olympijských hrách vo
Vancouveri aj Stropkovčanka Ľubka Pariláková, ktorá žije v Kanade už
niekoľko rokov.
Si v tíme dobrovoľníkov, bez ktorých by zrejme nebolo
možné zorganizovať športové podujatie takéhoto masového charakteru. Ako
si sa k tejto práci dostala?
Za všetkým je typická ženská ješitnosť. Na facebooku jedno dievča
spomenulo, že ide na olympijský casting. Povedala som si – prečo by som
nemohla ísť aj ja. Okrem toho ma napadlo, že pre bežného človeka nebude
práve jednoduché dostať sa na olympiádu, tak som hľadala spôsob, ako byť
priamo jej súčasťou. Koniec koncov, vo Vancouveri ďalšia olympiáda už tak
skoro nebude. Tak som sa prihlásila na casting ako dobrovoľníčka.
Ako prebiehal?
Ako je u mňa dobrým zvykom, prihlásila som sa o päť minút dvanásť.
Napísala som list, v ktorom som organizátorov presviedčala, prečo by mali
vybrať práve mňa. Argumentovala som svojím nadšením, ochotou byť pri tom,
ale aj tým, že reprezentujem kultúrnu rozmanitosť Kanady. Potom som prišla
na samotný casting a mala som to šťastie, že ma vybrali.
Budeš odovzdávať medaily olympijským víťazom – najlepším
rýchlokorčuliarom sveta. Ako sa cítiš pri pomyslení, že ťa budú snímať
televízne štáby z celého sveta?
Beriem to tak, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Zatiaľ len
trénujeme a ešte mi celkom nedochádza, že nás bude sledovať celý svet.
Ale myslím si, že to bude super. Ľudia, ktorým budeme odovzdávať medaily,
sa na tento moment pripravovali a dúfali roky. Toto je reálna príležitosť
byť súčasťou cesty k ich životnému momentu. Je to dojímavé.
Páči sa ti rýchlokorčuľovanie?
Rýchlokorčuliari sú veľmi estetickí športovci, rýchlokorčuľovanie je
veľmi elegantný šport. Až sterilne čistý. Aspoň ja mám z neho takýto
pocit. Richmond Olympic Oval je nádherný a do najmenších detailov
pripravený. Je pre mňa pôžitkom pozerať sa na olympijských športovcov ako
trénujú. Svoju reprezentáciu tam majú aj Česi, Slováci bohužiaľ nie.
Inak, prekvapilo ma, akí sú rýchlokorčuliari vysokí. Z mne neznámeho
dôvodu som mala predstavu, že sú to skôr športovci menšieho vzrastu.
Okrem rýchlokorčuliarov budeš odovzdávať kvety aj olympijským
víťazkám v hokeji…
Pri poslednom nácviku zlatú medailu akože vyhralo Slovensko. Tak sme tam
stáli, počúvali slovenskú hymnu, hore išla slovenská vlajka. Bol to veľmi
zvláštny pocit. Bolo by krásne, keby sa scéna z nácviku zopakovala aj
priamo na olympijských hrách. Myslím si, že organizátori vybrali Slovensko
na medailový tréning hlavne kvôli výslovnosti našich mien, aby ich mali
moderátori dobre nacvičené. Môžem povedať, že s ňou mali dosť veľké
problémy.
Nacvičujete v modrých rovnošatách. Sadol ti takýto
úbor?
Svetlomodrá je moja najobľúbenejšia farba, takže áno. V tejto farbe mám
zariadený celý byt. Dokonca aj môj parfém sa volá Light Blue. Po meste
chodí veľmi veľa ľudí v rovnošatách, lebo olympiáda potrebuje veľa
dobrovoľníkov. A myslím si, že práve rovnošata dobrovoľníka určitým
spôsobom otvára srdcia. Ľudia sú zhovorčivejší, milší, veselší.
Práve rovnošata dáva ľuďom možnosť bez strachu a obáv ozvať sa
k cudzincom, posrandovať, pozhovárať sa. Intenzívne si tú svornú
olympijskú atmosféru užívam. Tieto rovnošaty sú len pracovným odevom,
počas slávnostných ceremónií budeme mať iné oblečenie. Nesmiem
prezradiť, aké.
Bola si už v Slovenskom dome?
Keď som šla okolo, ešte nebol hotový. Práve na neho nalepovali rôzne
obrázky. Ale je veľmi dobre situovaný, má centrálnu polohu. Dala som sa do
reči so šéfom reklamnej agentúry, ktorá to tam mala na starosti. Dozvedela
som sa, že tam prídu Cigánski diabli a Radošinské naivné divadlo. Rada by
som vystúpenia týchto slovenských umelcov videla na živo. Vo všeobecnosti
musím povedať, že Vancouver je po tieto dni skutočne magické miesto.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |