Stropkovčanka Ivana Ondriová vydala román pod hlavičkou úspešného vydavateľstva

<h3>„Držať v rukách
svoju prvú vlastnú knihu je neopísateľný pocit.“

Vydať knihu v jednom z najprestížnejších vydavateľstiev na Slovensku
je snom mnohých začínajúcich autorov. Stropkovčanke Ivane Ondriovej sa
minulý týždeň, presne 17. januára 2012, splnil a mohla sa dotknúť svojho
prvorodeného literárneho dieťaťa. Zhovárali sme sa o jej spisovateľských
začiatkoch, pocitoch, ale aj o ďalšom smerovaní.

<p>Ivana, kde siahajú začiatky tvojej literárnej
tvorby?

S písaním som začínala ešte na základnej a strednej škole. Niektoré
svoje literárne pokusy som prezentovala aj na školských literárnych
súťažiach, ale väčšinou skončili v mojich zásuvkách. Intenzívnejšie
som sa začala písaniu venovať vlastne až pred dvomi rokmi, keď som bola na
rodičovskej dovolenke a každodenný kolobeh povinností okolo domácnosti a
dieťatka si akoby vynútil únik z reality do sveta snívania a fantázie.
Stropkovčania ťa poznajú z už zaniknutého týždenníka
Ondavský Expres, viem o tebe, že si vyštudovala masmediálnu komunikáciu.
Ako si sa profesionálne vyvíjala ďalej?

Pred odchodom na rodičovskú dovolenku som pracovala v architektonickom centre
na poste obchodnej manažérky, po návrate z nej som pôsobila ako reklamná
manažérka v Prešovskom večerníku. Aj v súčasnosti som zamestnaná vo
sfére obchodu a služieb zákazníkom.
Detský plač v podkroví je síce tvojím knižným debutom, ale
nie jediným príbehom, ktorý si napísala…

Musím sa priznať, že vo svojom počítači mám uloženú peknú kôpku
literárnych pokusov. Skúšala som s nimi šťastie na literárnom portáli a
aj vo vydavateľstvách. Najviac však zaujal Detský plač v podkroví.
Zvláštnou súhrou náhod túto knihu vlastne formálne predbehol román
Nevinné šílenství, ktorý mi vychádza 12. apríla tohto roku v českom
vydavateľstve Baronet. Informáciu, že tento príbeh vyjde, mám už od
augusta minulého roku, ale proces vydania je dlhší ako v slovenskom
Evitapresse. Detský plač v podkroví je už na svete a pokladám ho teda za
svoj slovenský knižný debut.
O čom je?
Kniha rozpráva príbeh mladých manželov Fuchsovcov, ktorí si kúpia
odľahlý dom v Čeríne pri Banskej Bystrici. Aj keď nápad bol spoločný a
dom je krásny, Paulína napokon pri kúpe váha, lebo v podkroví, ktoré chce
jej manžel prestavať na ilustrátorský ateliér, sa už pri jej prvej
návšteve odohrá niečo nevysvetliteľné. Počuje tam detský plač a
v starej skrini vidí tvár malého dieťaťa. Aj napriek jej pochybnostiam
manžel napokon dom kúpi, dokonca si doňho nasťahuje aj svoju matku. Začína
sa kolobeh nevysvetliteľných udalostí, ktorým okrem Paulíny nik neverí. Na
vlastnú päsť začína pátrať, kto žil v tom dome pred nimi a kto bolo to
dieťa, ktoré tam počuje vzlykať a prosiť o pomoc. Napokon odhalí, že
v podkroví zahynul sedemročný chlapec Toník. Kvôli svojej zanietenosti
vysvetliť nevysvetliteľné však prichádza o manžela, o jeho dôveru a
lásku. On chcel dieťa a pokojný život, ona nájsť odpovede na niečo, čo
ho nezaujímalo. Osud ich však predsa len dá opäť dokopy, keď sa odohrá
tragédia, ktorá zasiahne svokru Margitu. Ako sa to všetko skončí,
neprezradím. (úsmev)
Kedy sa ti píše najlepšie?
Na písanie mám čas jedine v noci, keď sa skončí bežný kolobeh dňa.
Zapnem si televízor, ktorý mi dotvára domácu pohodu a jednoducho ťukám.
Aký je to pocit držať v rukách svoje vlastné
dielo?

Jedinečný a neopakovateľný. Dlho som o tom momente snívala, ale veľmi som
neverila, že sa môj sen naozaj splní. A potom som odrazu držala v rukách
knihu so svojím vlastným menom pod hlavičkou úspešného vydavateľstva. Na
to sa ťažko hľadajú slová. Za vydaním mojej knihy stojí tím skvelých
ľudí pod vedením Evity Urbaníkovej. Toto cestou jej chcem vyjadriť veľkú
vďaku. Doteraz rozmýšľam nad tým, ako je možné, že som ju, resp. takéto
úspešné vydavateľstvo, zaujala.
Evita Urbaníková je jednou z najúspešnejších slovenských
autoriek. Ako sa ti s ňou spolupracovalo?

V prvom rade si spoluprácu s jej vydavateľstvom nesmierne vážim. Samotná
Evita, ale aj ľudia z jej vydavateľstva, sú k začínajúcim autorom
neskutočne prívetiví. Za rukopis poďakujú a vždy odpíšu. Ak aj odmietnu,
pošlú povzbudzujúce slová a odporúčanie. Ani mne sa u nich nepodarilo
preraziť hneď na prvýkrát. Kontakt s autorom je zo strany vydavateľstva
prvý a veľmi dôležitý krok, od ktorého sa následne odvíja ďalšia
spolupráca. V Evitapresse je na vysokej úrovni všetko od komunikácie
s autorom cez editovanie až po marketing.
K akej literatúre inklinuješ ako čitateľ? Máš nejaký
autorský vzor?

Mám rada oddychovú a ľúbostnú literatúru pre ženy, čo je napokon cítiť
aj z mojej knihy. Pri čítaní sa rada zasnívam. Nemám konkrétny autorský
vzor, ale páči sa mi napríklad tvorba Sandry Brownovej, pretože v nej
spája romantiku s detektívnou zápletkou.
Plánuješ sa písaniu kníh venovať aj
v budúcnosti?

Ak bude záujem zo strany čitateľov aj vydavateľstva, tak celkom určite. Bez
písania neviem existovať. Píšem neustále, k tvorbe ma dokáže
naštartovať dokonca aj kritika. V jeden deň sa mi v hlave zrodí príbeh a
ten jednoducho musím dať von.
Na záver ťa poprosím o odkaz pre čitateľov Detského plaču
v podkroví.

Keď sa počas dlhých zimných večerov rozhodnú dať pred televíziou
prednosť knihe, nech sa začítajú, posúdia, zhodnotia, pousmejú, možno aj
poplačú a niektorí aj skritizujú. Verím, že v Detskom plači v podkroví
nájdu okrem lásky aj štipku humoru a ako uvádza upútavka k tomuto románu
v kníhkupectvách, aj skutočné napätie. Hádam sa bude páčiť.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter