Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Stropkovčanka Galina Lacková sa pred rokmi vydala do moslimského Bahrajnu

obrazek„Dôležitá je
tolerancia, pokora a snaha pochopiť inú mentalitu.“

(Pokračovanie
článku z predchádzajúceho čísla Spektra
)

Moslimské ženy verzus kariéra
V západnom svete pretrváva predstava, že moslimské ženy sedia doma,
starajú sa o domácnosť a rodia deti. Skutočnosť, aspoň tá v Bahrajne,
je však úplne iná.

„Väčšina žien pracuje, dokonca aj na rôznych vedúcich
pozíciách. Moja svokra síce nepracuje, ale vlastní salón krásy a realizuje
sa tam. Keď som sa naučila reč, tiež som pracovala. Spočiatku v svokrovom
obchode. Keďže je už starší a neovláda prácu s počítačom, pomáhala
som mu s tým. Potom som pomáhala svokre v salóne, istý čas som bola
zamestnaná v školstve ako asistentka učiteľky. V tejto krajine sa dá
zamestnať na celý, aj na pol úväzku. Slováci sú veľmi žiadaní, lebo je
o nich známe, že sú usilovní, zodpovední, teda že sú dobrí zamestnanci.
Zvlášť bahrajnské dievčatá sú totiž dosť pohodlné, veľmi sa im
pracovať nechce,“
približuje G. Lacková pracovný život
v krajine.
Galina dobyla svet modelingu
Po narodení syna bola mladá žena dva roky doma, no ako sama hovorí, doliehal
na ňu stereotyp a chcela znovu začať pracovať. Kamarátka ju z recesie
nahovorila na modelingový kurz. Hoci išlo o trochu uletený nápad, Galina si
povedala – prečo nie? Z úletu sa časom vykľula závratná kariéra
modelky. Spomedzi všetkých žien zaujala klientov práve krásna Slovenka.
Pozývali ju na medzinárodné výstavy zlatých šperkov, predvádzala modely
najvychytenejších arabských módnych návrhárov na módnej prehliadke
organizovanej pre bahrajnskú kráľovnú, jej tvár sa na svet usmievala
z mnohých tituliek novín a časopisov. Po spomínanej prehliadke sa Galine
začalo hrnúť množstvo ponúk na fotenie bilboardov pre obchodné domy,
prišla dokonca ponuka na prácu hostesky pre Philip Morris na novovybudovanom
okruhu F1. „Na toto obdobie spomínam veľmi rada. Bola to
krásna, hoci veľmi náročná práca. Stretla som tam celebrity z celého
sveta, medzi inými aj nebohého Michaela Jacksona.“
Paradoxne
vydatá žena po narodení dieťaťa, navyše v moslimskej krajine, dobyla
arabský modelingový svet. A ako na Galinin úspech reagovala rodina?
„Manžel bol spočiatku trochu zaskočený, lebo sa mu ani
neprisnilo, že by som raz mohla byť modelkou. Ale uistila som ho, že nikdy
neurobím nič, za čo by sa musel hanbiť. Keďže na formule som pracovala od
rána do večera, manželova rodina mi veľmi pomáhala, postarala sa
o malého. Musím však povedať, že som v tom čase aj veľmi dobre
zarobila.“
Galina zavesila modeling na klinec po tom, čo
otehotnela s dcérkou. Po jej narodení sa k nemu nevrátila. Popri
starostlivosti o deti by podobné aktivity nestíhala. Ešte aj dnes občas
prichádzajú ponuky, krásna východniarka ich však zdvorilo odmieta. Na
záver témy si neodpustí poznámku: „Na Slovensku by som sa
k podobnej práci v živote nedostala.“

V Bahrajne sa o svojich poddaných stará kráľ
Ostrovný štát Bahrajn s 33 priľahlými ostrovčekmi má svojho kráľa
Hamada Bin Salman Al Khalifa, ministrov, parlament. Krajina je bohatá na ropu,
zemný plyn, pri pobreží, kde sa mieša sladká voda so slanou, sú ideálne
podmienky pre zrod jedných z najkvalitnejších prírodných perál na svete.
Lacná elektrická energia je dôležitým predpokladom pre existenciu
hlinikárne, ktorá spracováva domáce suroviny. Bahrajn má rozvinutý aj
lodiarenský priemysel. Poľnohospodárstvo je prevažne v oázach sústredené
na pestovanie datlí, fíg, granátových jabĺk a zeleniny. Krajina sa
v poslednom období zameriava aj na rozvoj cestovného ruchu.
„Bahrajnský kráľ sa o svojich poddaných príkladne stará.
Stavia štátne domy, ktoré ľudia splácajú aj 20 rokov po minimálnych
čiastkach. Ide o komfortné dvojposchodové rodinné domy pre každú rodinu.
Na veľmi dobrej úrovni je aj zdravotná starostlivosť. Máme výborne
vybavenú veľkú štátnu nemocnicu. Hoci existujú aj súkromné, väčšina
ľudí uprednostňuje štátne. Jednak preto, že sú zadarmo, jednak pre ich
lepšie prístrojové vybavenie. V súčasnosti sa budujú ďalšie nemocnice.
V Bahrajne je bezplatné aj školstvo, samozrejme len v štátnych školách.
Tam mi trochu vadilo, že sa učí v arabčine a angličtina je tam len ako
cudzí jazyk. Okrem toho chlapci a dievčatá sa učia zvlášť. Chcela som,
aby moje deti chodili do súkromnej školy, kde je britský systém, všetko sa
učí v angličtine a arabčina je ako vyučovací predmet. Okrem toho,
súkromné školy sú zmiešané. V štátnych školách je moslimský vplyv
oveľa citeľnejší. Zrejme to bude aj tým, že tam chodia deti
z chudobnejších, a teda aj viac nábožensky založených
rodín,“
porovnáva Galina.
Sociálna politika po bahrajnsky
„V Bahrajne nie sú chudobní ľudia, akých poznáme na
Slovensku. Bezdomovca tu nenájdete. A musím povedať, že zásluhu na tomto
fakte má aj samotný kráľ. Chodí po krajine a keď napríklad vidí, že
nejaká rodina žije v starom schátranom dome, na nejaký čas jej poskytne
náhradné ubytovanie a dá pre ňu postaviť nový dom. Keď bol u nás
v dedine, nepáčilo sa mu, že máme krivú cestu a dal urobiť
novú,“
prekvapuje rodáčka zo Stropkova. Sociálne cítenie
má v Bahrajne úplne inú podobu ako na Slovensku. Moslimský zákon káže,
aby každý človek odovzdal chudobným 2,5 % z peňazí, ktoré počas
celého roka nepoužije. Tieto milodary sa dávajú krátko po Ramadáne na
sviatok Eid. Vtedy dostane každý chudobný človek podporu od tých, ku
ktorým bol osud štedrejší. „Musím povedať, že tento zvyk sa
dodržiava všade. Aj v mojej rodine. Moslimovia totiž veria, že keď
obdarujú chudobných, dvakrát sa im to vráti naspäť. To však neznamená,
že chudobných podporujú len na Eid. Moja svokra často odkladá určitú
čiastku z týždennej tržby a dáva ju chudobným.“

Cudzinky „uväznené“ za moslimskými múrmi
„Poznám niekoľko Európaniek, ktoré sa vydali do Bahrajnu,
žijú zatvorené v domoch a von môžu ísť len v sprievode mužského
príslušníka rodiny. Stávajú sa aj takéto prípady, ale stále záleží od
ženy, čo čaká od života. Ja si neviem predstaviť, že by som mala takto
žiť. Jednoducho by som odišla. Problém je v tom, že tie ženy nie sú
schopné odísť. Na jednej strane chcú ostať v Bahrajne, na druhej strane
chcú robiť veci, ktoré rodina neakceptuje. Cudzinky by si mali uvedomiť, že
nemôžu meniť myslenie celých rodín. Nemôžu si myslieť, že celý Bahrajn
sa zmení kvôli nim. Väčšinou ide o dievčatá z chudobných rodín,
ktoré si mysleli, že keď ich manžel nepije, ako to videli napríklad
u vlastného otca, bude im to ku šťastiu stačiť. Napokon zistili, že sa
ocitli vo väzení a že takýto život je pre ne neprijateľný. Až po
niekoľkých rokoch sa pred rodinou začnú sťažovať, ako je im tam zle.
Stále sa pýtam, čo samotná žena urobila pre to, aby svoju bezútešnú
situáciu vyriešila? Vždy má dve možnosti – buď sa prispôsobiť a
akceptovať životný štýl rodiny, alebo odísť,“
zamýšľa
sa Galina nad situáciou niektorých cudziniek. Sama má kamarátku, ktorá
riešila podobný problém. Rodina jej manžela ju od začiatku neprijala a dala
jej pocítiť, že je nežiaduca. Našťastie dokázala presvedčiť manžela,
aby sa osamostatnili. Odsťahovali sa na druhý koniec Bahrajnu, a keďže vplyv
rodiny pominul, ich život dostal úplne inú podobu. V súčasnosti majú
veľmi pekné manželstvo. „Viem aj o prípadoch, keď si
Európanka zobrala moslima po niekoľkotýždňovej známosti, hneď po
príchode do krajiny akceptovala, keď ju rodina zahalila od hlavy po päty,
hoci už vtedy mohla predpokladať, že tým sa rôzne obmedzenia nekončia.
Žena, pokiaľ sa jej niečo nepáči, musí to dať najavo dostatočne jasno.
Aj v Bahrajne totiž platí, že muž je hlavou rodiny, ale žena
krkom.“
Galina tvrdí, že ľudia v Bahrajne sú veľmi
príjemní a pohostinní. Vyvracia názor, že manželstvo s moslimom neveští
pre ženu zo západnej kultúry nič dobré. „Treba však vedieť,
do čoho človek ide. Najdôležitejšie je mať poriadne otvorené oči a
všímať si rodinné vzťahy aj všetko ostatné. Presne tak som to urobila aj
ja. Je veľmi dôležité, ako sa k vám správa rodina, lebo hoci si neberiete
ju, treba s ňou žiť a komunikovať. Žena by si mala uvedomiť, že ide do
cudzieho sveta, kde nebude mať vlastnú rodinu. Keď nedokáže vychádzať ani
s tou manželovou, ostane sama ako prst a nemá sa vlastne na koho
obrátiť.“
Sama mala na príbuzných veľké šťastie. Má
výborný vzťah so svokrovcami, ale aj s manželovými súrodencami.
„Pokiaľ cudzinka nedokáže nadviazať s manželovou rodinou
normálne vzťahy, radšej nech zavčasu odíde,“
odporúča.
Pôvabná Stropkovčanka našla svoje šťastie v exotickej krajine v ďalekom
Perzskom zálive. Krásna, usmievavá, vyrovnaná. Napriek tomu sa jej najmä
počas vianočných sviatkov veľmi cnie za rodným krajom.
„Najhoršie pocity prežívam cez Vianoce. Vtedy sa stretávame
Slováci a Česi, zdobíme vianočné stromčeky, pripravujeme štedrovečerné
menu, ale tú pravú vianočnú atmosféru vyčarovať nedokážeme. Chýba nám
zima a sneh. Toto obdobie je pre nás veľmi citlivé. V Stropkove sme boli
v zime len raz. Väčšinou tu chodíme v lete, lebo deti majú skoro tri
mesiace prázdnin. Keď sme tu boli na Vianoce, syn mal len tri roky, ale
tvrdí, že si pamätá, ako chodil po snehu. Aj dcérka začína byť zvedavá,
ako vyzerá sneh, takže uvažujeme o tom, že o rok, dva, prídeme k babke a
dedkovi do Stropkova práve na Vianoce.“

obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter