Stropkovčan sa predstavil na medzinárodnom folklórnom festivale v Turecku

obrazekA. Knežová:
„Publikum očarili naše čapáše a párové tance umocnené príslovečným
východniarskym temperamentom.“

Folklórny súbor Stropkovčan už bezmála 15 rokov šíri po svete krásu
slovenskej ľudovej hudby a tanca. Na prelome júna a júla jeho členovia
vycestovali na jubilejný 25. ročník medzinárodného folklórneho festivalu
TUFAG v tureckej Yalove. Toto stotisícové mestečko pri Marmarskom mori je
počas dovolenkovej sezóny zaplnené turistami z celého sveta, k pobrežiu
sa sťahujú aj Turci, ktorí počas roka pracujú v zahraničí.

„Už na hraniciach bolo jasné, že začalo dovolenkové
sťahovanie národov. Bolo tam neskutočné množstvo zahraničných Turkov,
ktorí išli do svojej rodnej krajiny dovolenkovať. Domáci nám rozprávali,
že najmä v auguste je pri mori neskutočné množstvo ľudí a koncom leta
zase všetci hromadne odchádzajú do krajín, kde žijú počas celého
roka,“
hovorí o prvých dojmoch po príchode do Turecka
umelecká šéfka Stropkovčana Anna Knežová. Naši folklóristi boli
ubytovaní priamo na nádhernej pláži v nadštandardne vybavených
bungalovoch. V Yalove má folklór bohatú tradíciu, pôsobí tu dokonca
veľký folklórny súbor pozostávajúci z viacerých vekovo rozčlenených
zložiek. „V jeden deň pre nás Turci pripravili prehliadku
svojho folklóru, kde domáce súbory vystupovali na 20-tisícovom amfiteátri.
Bol zaplnený do posledného miesta. Milo nás prekvapilo, keď diváci
amfiteáter zaplnili aj vtedy, keď vystupovali zahraničné súbory. Bolo
cítiť, že Turci majú vrúcny vzťah k svojej, ale aj k cudzej kultúre a
tradíciám. O vzťahu Turkov k folklóru veľa nasvedčuje aj fakt, že pre
nich je cťou pôsobiť vo folklórnom súbore,“
podotkla A.
Knežová.
Stropkovčan absolvoval na festivale veľmi nabitý program. V priebehu
šiestich dní naši tanečníci vystupovali osemkrát, okrem toho sa so svojim
programom predstavili aj počas sprievodov mestom. „Počas
voľnejších dopoludní alebo odpoludní si mohli naši členovia užívať
Marmarské more a turecké slnko. Keďže sme bývali priamo na pláži,
využívala mládež každú voľnú chvíľku na kúpanie sa v mori a
opaľovanie,“
zareagovala šéfka Stropkovčana na otázku, či
im popri náročných vystúpeniach ostal čas aj na relax. Spomedzi desiatich
súborov, ktoré na festivale účinkovali, ju najviac zaujala Indonézia a
Kórea. „Folklór európskych súborov je pre nás známy, často
sa s ním stretávame na rôznych festivaloch, párkrát sme sa stretli aj so
súbormi z Južnej Ameriky. Súbory z Indonézie a Kórey som však videla
vôbec po prvýkrát vystupovať naživo, takže ma zaujali najviac.
Indonézania aj Kórejčania boli veľmi srdeční a milí, aj u publika sa
stretli s nadšenými reakciami.“

Stropkovčan si na festival pripravil zemplínske a šarišské tance
v kombinácii dievčenských, chlapčenských a párových. Práve párové
tance vôbec nepoznajú napríklad balkánske súbory. „Párové
tance sa začínajú tancovať až od Maďarska smerom na sever. Balkánci majú
tancovanie v radoch, polkruhoch, iba tam je spoločné držanie mužov a žien.
Inak muži a ženy tancujú samostatne, nie v uzatvorenom párovom držaní,
ako my. Podobné je to u súborov z Indonézie a Kórey. Predvádzali skôr
obradové tance, kde sa dôraz kládol hlavne na prácu rúk a
nôh,“
vysvetlila A. Knežová a skonštatovala, že festival
bol prehliadkou kultúrnych tradícií piatich kontinentov.
Turecké publikum je veľmi živé a temperamentné, spontánne reagovalo na
vystúpenia jednotlivých súborov. Stropkovčan zaujal hlavne rezkými tancami,
ale aj pre tureckých divákov netradičnými hudobnými nástrojmi. Kontrabas
alebo cimbal totiž nevidia každý deň. Turkov dostali východoslovenské
čapáše, lyžičkový tanec či fľaškový tanec, radostné pokriky, ktoré
k nášmu folklóru neodmysliteľne patria, a hlavne príslovečný
východniarsky temperament.
„Tanečníci sa snažili dať do svojich vystúpení maximum,
chceli sa ukázať v čo najlepšom svetle. Oproti ostatným súborom sme
veľmi mladý kolektív, pretože na festivale boli aj súbory, v ktorých
tancujú 30-roční ľudia od nejakých 15-tich rokov. Najmä tanečníci
z Južnej Ameriky a z Bulharska tancovali na veľmi profesionálnej úrovni.
Podobne mladý súbor ako náš, reprezentoval napríklad
Poľsko,“
zhodnotila šéfka Stropkovčana. Ako ďalej povedala,
hostitelia boli úžasní, účinkujúce súbory prijal primátor Yalovy, ale aj
ďalší verejní činitelia. Naša 30-členná výprava si bola pozrieť aj dom
otca tureckého národa Atatürka. V Yalove totiž strávil istú časť
života. Nezabudnuteľné zážitky si naši doniesli aj z návštevy malej
tureckej dedinky. Jej obyvatelia boli z vystúpenia Stropkovčana nadšení
o to viac, že folklóristi ich do svojich tancov zapájali.
„Zišla sa tam celá dedina, z ľudí sálala srdečnosť a
pohostinnosť. Pohostili nás ovocím zo svojich záhrad, dokonca nás pozvali
do jednej z nich, pretože nám chceli ukázať a dať ochutnať jedno
zvláštne ovocie. Keď som k tomu stromu prišla, zistila som, že sú to
staré známe moruše, ktoré boli u nás niekedy skoro v každom dvore. Oni
si mysleli, že nám ukážu nejakú raritu, ktorú u nás nemáme a pre nás
to bol návrat do spomienok detstva,“
usmieva sa A. Knežová a
dodáva: „Život na tureckej dedine je oveľa ťažší ako na
Slovensku. Ľudia sa tam zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom a pestovaním
ovocia. Pri každom dome sú záhrady a sady. Vidiečanov živí najmä predaj
vlastnej úrody.“
Na otázku, aké dojmy si z festivalu
v Yalove doniesli členovia Stropkovčana domov, sme dostali túto odpoveď:
„Zaujala nás najmä srdečnosť a pohostinnosť tejto krajiny
voči všetkým súborom. Hlavnou myšlienkou festivalu bolo spájanie národov.
Záverečné piesne, ktoré nacvičovali všetky krajiny, sa niesli práve
v duchu spájania národov cez ich rozmanité kultúrne tradície. Krásne
spomienky máme aj na veľmi spontánne publikum, ktoré vystúpenia odmeňovalo
nielen potleskom, ale aj nadšenými pokrikmi.“

Tancovať v letných horúčavách v pomerne hrubých krojoch je pre
organizmus extrémne náročné. Napriek tomu naši tanečníci zvládli tento
nápor bravúrne. Svoje zrejme urobilo prímorské ovzdušie, ale najmä
striktné dodržiavanie pitného režimu. Apropo, kroje. Stropkovčan má svoje
vlastné, časť si požičal od mesta. Tie sa skoro vôbec nevyužívali,
pretože na prezleky nebol absolútne čas. Mladí tanečníci si museli do
nitky prepotené blúzky a košele prať a žehliť každý deň.
V ďalšom období čaká Stropkovčan ešte vystúpenie na festivale
v Mikovej, na stropkovskom jarmoku, predstaví sa aj v Hermanovciach a
v Lomnom. Ponuky z Poľska museli vzhľadom na dovolenkové obdobie, ktoré si
chcú vychutnať aj členovia súboru, odmietnuť.

obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter