Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stropkovčan Peter Sitkanič hovorí aktívne tromi cudzími jazykmi

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-08/34-sitkanic-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Peter: „Cudzia reč
sa dá naučiť, aj keď nemáte talent, stačí chcieť.“</h3>

<p>Cudzie jazyky zohrávajú v súčasnosti dôležitú rolu. Ak sa človek
uchádza o zamestnanie, v nejednom prípade sa vyžaduje aktívna znalosť
aspoň jednej cudzej reči. Sú ľudia, ktorým nerobí problém učenie sa
nových slovíčok či gramatiky. Iní sa zas reč iných krajín nenaučia
poriadne nikdy. Samozrejme, ľahšie to ide tým, ktorí majú na cudzie jazyky
talent. Ten je však určite nevyhnutné podporiť sledovaním televíznych
programov v danej reči či pobytom v zahraničí.</p>

<p>Porozprávali sme sa s 28-ročným Stropkovčanom Petrom Sitkaničom, ktorý
aktívne hovorí anglicky, nemecky a poľsky. Poľštinu by tam podľa
vlastných slov nerátal z dôvodu, že je to slovanský jazyk, podobný tomu
nášmu a nie je ťažké sa ho naučiť. V základnej a strednej škole sa
učil len angličtinu. Ako však už bolo vyššie spomenuté, aktívne hovorí
aj nemecky. <strong><em>„Nemčinu som sa naučil vďaka sledovaniu rozprávok
od útleho veku. Na slovenských kanáloch nešlo nič, čo by ma zaujímalo.
Naopak, miloval som seriály, v ktorých hrdinami boli Superman či Batman,
u nás v tom čase nebolo o týchto postavičkách ani chýru. Pamätám si,
že hneď, ako som si dokončil školské úlohy, pustil som sa do pozerania
rozprávok,“</em></strong> zaspomínal si. Momentálne pracuje v Rakúsku ako
opatrovateľ už šiesty rok. <strong><em>„Vždy, keď robím v nejakej
rodine, upozorním ich, aby mi povedali, ak budem niečo hovoriť zle. Zároveň
mi vysvetlia, ako to má byť správne,“</em></strong> ozrejmil. Peter mal po
skončení základnej školy v pláne pokračovať na bilingválnom gymnáziu.
V tom čase sa však na túto školu robili prijímacie pohovory nielen
z cudzích rečí, ale aj zo slovenčiny či matematiky. Práve počty mu nikdy
nešli a tak radšej zvolil inú alternatívu. Už počas stredoškolského
štúdia však prekladal abstrakty do angličtiny k bakalárskym či
diplomovým prácam. <strong><em>„Čo sa týka anglického jazyka, výrazne mi
pomohlo hranie videohier. Tie však obsahovali viac textu ako samotného hrania.
Vždy som mal pri sebe hrubý slovník a čo som nevedel, to som si preložil,
dvakrát po sebe som si dané slovíčko zopakoval a už sa mi to postupne
ukladalo v hlave,“</em></strong> opísal. V Anglicku pracoval ako tlmočník
a v tejto krajine si zdokonalil poľštinu. <strong><em>„Bolo tam viac
Poliakov ako Angličanov,“</em></strong> zasmial sa. Ovláda aj niekoľko
anglických dialektov. <strong><em>„Tie som sa tiež naučil vďaka pozeraniu
televízie.“</em></strong> Peter si myslí, že nie je dobré nútiť deti do
učenia cudzích rečí. Zastáva názor, že určite je to jednoduchšie hravou
formou. <strong><em>„Som presvedčený, že nie je dobré dať dieťaťu
zahrať si hru, ktorá je určená na učenie sa angličtiny. Radšej nech si
zahrá to, čo samo chce, takto sa na neho určite nalepí viac. Podľa mňa aj
v škole sa dá dobre naučiť angličtina či nemčina, no tam berú viac
ohľad na gramatiku. Myslím, že je lepšie vedieť viac slovíčok ako
perfektnú skladbu viet. Čo z toho, keď človek vie, o aký čas ide, ale
nevie to správne vysloviť,“</em></strong> povedal. Dôležitosť znalosti
angličtiny si uvedomil aj v prípade, keď sa s priateľkou, teraz už
manželkou, stratili v Anglicku. Nemal problém dohovoriť sa a tak nájsť
správnu cestu. Spýtali sme sa aj na to, aký jazyk by sa ešte chcel naučiť.
<strong><em>„Mojim snom je vedieť po japonsky. Je to veľmi ťažký jazyk
s náročnou gramatikou. Zaujala ma však ich kultúra. Len pre zaujímavosť,
Japonci používajú za každým oslovením inú koncovku. Oslovujú sa
priezviskami, pri každom vzťahu človeka k človeku je iná koncovka. Ak sú
dvaja ľudia manželmi, môžu sa oslovovať krstnými menami, ale koncovka
nesmie chýbať, inak sa to považuje za neslušnosť,“</em></strong>
prezradil. Na záver Peter porozprával trik, ako sa dá veľmi dobre a ľahko
naučiť cudzia reč. <strong><em>„Veľmi dobre sa vzdeláva pri športe,
vtedy to páli najviac. Môžete si napríklad sadnúť na stacionárny bicykel,
stiahnuť si programy na učenie, počas fyzickej námahy sa človeku učí
najlepšie, pretože vtedy sa silí telo, mozog je akoby v spánkovom režime a
vtedy sa doň najrýchlejšie a najspoľahlivejšie ukladajú nové
informácie,“</em></strong> uzavrel Peter.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-08/34-sitkanic-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-08/34-sitkanic-01.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter