Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Stropkovčan Peter Hruščák žije v Chile už niekoľko rokov

„Ak tu niečo
funguje, stačí to. Na detaily sa zakaždým vykašlú“

Južná Amerika je miestom, ktoré túži istotne navštíviť nejeden
Slovák. Peter Hruščák, ktorý pochádza zo Stropkova, žije v Chile už od
júla 2011. Všetko sa to začalo vďaka služobnej ceste, na ktorú ho
vyslali.

„Šéf sa ma spýtal, či by som mal záujem o 4-6
týždňovú služobnú cestu na dva turnusy. Nakoniec sa to ale natiahlo na rok
a pol. Vôbec som to neplánoval. No môj nadriadený vedel, ako motivovať,
zdvihol mi plat či pridal bonusy,“
zaspomínal si Peter. Jeho
prvá práca bola v Concepcione, kde oživovali uhoľnú elektráreň. Kotol na
elektrárni postavili chlapci zo SES Tlmače. Petrova angličtina bola v tom
čase na pokročilej úrovni. „Ale to v Chile veľmi nepomôže.
Chilania, hlavne v chudobnejších mestách, nehovoria
anglicky,“
prekvapil. Najprv pôsobil ako programátor
riadiacich systémov. Momentálne pracuje ako vedúci technického vzdelávania
pre Južnú Ameriku a Mexiko. Školí ľudí, ktorí pracujú s ich systémami.
Vyučuje klientov alebo ich vlastných inžinierov. Boli sem zvedaví aj na
Stropkovčanov najkrajší moment v Južnej Amerike. „Asi výstup
na kráter sopky Villarica neďaleko mesta Pucon.“
Nerád zase
spomína na pokazený žalúdok v meste Tocopilla. Vtedy totiž skončil na
pohotovosti s infúziou. Zároveň dodáva, že v Chile sa dá kráľovsky
zarobiť. „Ak máte nápad a viete čo a ako, ste za vodou raz
dva. Univerzitne vyštudovaní ľudia sú tu vysoko ocenení kvôli
spoplatnenému školstvu a nedostatku kvalitných inžinierov,“

priblížil. Vrátil by sa Peter niekedy na Slovensko? „Mal som
chuť, ale tá ma prešla. Nemienim platiť dane, aby mi ich Fico a spol.
rozkrádali,“
povedal bez okolkov. Podľa jeho slov sú ľudia
z Chile veľmi prítulní, láskaví, vždy majú dobré slovo. Nechýba
u nich objatie, pusa na líce je samozrejmosťou. Chlapi sú gavalieri, ženy
sú dámy. Správajú sa na úrovni. „To som sa od nich naučil a
zmenilo ma to. Teraz sa už ja prvý pýtam: ‚ako sa máš?‘ A nebojím sa
tak veľmi zemetrasení ako kedysi.“
Dodal tiež, že v tejto
krajine prekvitá kapitalizmus. „Je tu úplne iný systém, ktorý
zvýhodňuje schopných a pracovitých, lenivci sa tu nepriživia. Avšak tí,
čo nemajú šťastie, to majú veľmi ťažké. Chile ma vcelku dobré štátne
zdravotníctvo. Asi ako u nás. Súkromné je na úrovni Holandska. Školstvo
má rôzne programy pre schopných študentov, ktorí nemajú na
školné.“
Opýtali sme sa aj na Petrovo obľúbené
„chilské“ jedlo. „Chilania majú empanady – veľký
pečený piroh plnený hovädzím mäsom, smažená cibuľa, oliva a vajíčko.
To je ‚empanada de pino‘. Sú aj iné, plnené syrom a krevetami, pečené
v peci alebo smažené na oleji. Ale tu sa najviac jedia steaky. K nim sa
výborne hodí chilské víno. Mojím obľúbeným jedlom je steak zo
sviečkovej i chilský šalát. (paradajky a zaparená
cibuľa)“.
Peter by z Chile rád na Slovensko priniesol ich
noblesu a s tým spojený odpor ku korupcii. „Oni nekradnú. Ak
kradneš, uplácaš alebo prijímaš úplatky, si pre nich špina.

Sú aj veci, ktorým sa Peter ťažšie prispôsobuje. „Neviem,
či si zvyknem na ich ‚fušerinu‘. Ak niečo funguje, tak to stačí. Na
detaily sa zakaždým vykašlú.“
Stropkovčan si asi nikdy
nezvykne na ich objímanie medzi chlapmi. „Naši ma to nikdy
neučili, bolo mi to divné od začiatku,“
netajil. V závere
sme sa ho opýtali, či mu nechýba rodina a priatelia. „Beriem to
v pohode, z domu som preč od roku 2007. Moji kamaráti sú aj tak všetci
rozlietaní.“

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter