Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stropkovčan Jozef Šafranko sa dostal do Austrálie vďaka študentským vízam

„Austrálčania sú
veľmi príjemní ľudia, ktorí sa nikam neponáhľajú.“

Austrália je rozlohou šiestou najväčšou krajinou sveta. Keď počujete
názov tejto krajiny, isto si mnohí spomenú na teplo, oceán i klokany. Akí
sú však rodení Austrálčania? Aj túto otázku sme položili Stropkovčanovi
Jozefovi Šafrankovi, ktorý tu žije už od roku 2004. Od začiatku pôsobí
v meste Sydney.

„Dostal som sa tu vďaka študentským vízam. So všetkým mi
pomáhala študentská agentúra, keďže som s tým nemal žiadnu skúsenosť.
Radil mi aj môj brat, ktorý bol v Austrálii už rok predo mnou. Ešte zo
Slovenska som si podal prihlášku na College (vysokú školu) zameranú na
turizmus.“
Jozef na začiatku svojho pôsobenia v Austrálii
vypomáhal v reštauráciách v kuchyni. Tiež pôsobil aj v kafetérii.
Popritom pracoval aj v obchode s lacným tovarom, kde pracuje až dodnes.
„Po kafetérii som pracoval osem rokov vo firme, kde prenajímajú
priestory na uskladnenie nábytku a podobne. Momentálne sa okrem práce
v obchode živím aj prácou vo veľkosklade v priemyselnej oblasti
Sydney,“
prezradil. Stropkovčan na začiatku neplánoval, že
v Austrálii ostane tak dlho. Nevedel totiž, či to bude možné. Až po dvoch
rokoch, keď začal študovať na univerzite, sa rozhodol, že ostane. Naskytla
sa mu totiž možnosť požiadať o trvalý pobyt. Netají, že ak by sa chcel
vrátiť domov, určite nie v blízkej budúcnosti. Posledné štyri roky tu
žije s priateľkou zo Stropkova Markétou Janočkovou. Ak by ste si mysleli,
že v tejto krajine len ťažko nájdete Slováka, mýlite sa.
„Najviac ma prekvapilo, koľko je tu Slovákov a Čechov. Človek
sa tu nestratí. Tiež som nečakal také cenové rozdiely oproti Slovensku.
Benzín je tu lacnejší ako u nás. Ceny elektroniky a oblečenia sú
približne rovnaké. Sklamaný som bol naopak z pracovných obmedzení ako
študent. Veľa ľudí to tu odradí. Obmedzujúce je tu nariadenie pre
zahraničných študentov pracovať len 20 hodín v týždni. Výnimkou je
doba školských prázdnin, vtedy môžu pracovať neobmedzene,“

prekvapil. Zaujímali nás aj Jozefove austrálske zážitky.
„Najhorší zážitok bol asi vtedy, keď sa mi v práci snažil
jeden zákazník narobiť problémy a to úplne bezdôvodne. Bol to starší
Slovák, ktorý veľmi dobre vedel, že sme rovnakej národnosti podľa menovky
na uniforme. Síce neuspel, ale zabolelo ma to. Človek by to nečakal tak
ďaleko od domova. No mám aj veľa pekných zážitkov. Rád tu chodím do
prírody, milujem more, rybačku. Často vidím veľryby, delfíny, občas aj
tulene či tučniaky. Je veľmi príjemný zážitok pozorovať tieto
zvieratá.“
Okrem toho prezradil, že Austrálčania sú až na
výnimky príjemnými ľuďmi, ktorí sa nikam neponáhľajú. Majú radi veľa
jedla, bary, koncerty. Jozef by na Slovensko rád z Austrálie priniesol
aboriginské bumerangy, zuby zo žraloka a krokodíla či kožuch z klokana.
Naopak, od nás do Austrálie slivovicu, hruškovicu a nejaké naše typické
sladkosti. Zároveň dodal, že od kedy v Austrálii platia protifajčiarske
zákony, je cítiť rozdiel. Veľa ľudí vďaka nim prestalo fajčiť.
V závere sme sa opýtali, ako jeho odchod znášali blízki.
„Moja rodina to vnímala dobre, keďže vedeli, že tu už mám aj
príbuzných. Samozrejme, byť tak ďaleko od svojich blízkych, nie je
ľahké.“

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter