Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Starostlivosť o zahraničných seniorov živí množstvo stropkovských žien

<h3>Opatrovateľky vyrozprávali svoje skúsenosti</h3>

<p>Kedysi dávno opatrovalo starších ľudí v zahraničí minimum
slovenských žien. Dnes je všetko inak. O túto prácu, najčastejšie
v Rakúsku či v Nemecku, je čoraz väčší záujem. Starostlivosti
o seniorov sa v súčasnosti venujú aj muži. Hlavnou motiváciou sú vo
väčšine prípadov peniaze. Skúsenosti s touto prácou, pozitívne
i negatívne zážitky, ale aj príhody, nám vyrozprávali dve ženy zo
stropkovského okresu. Dana sa opatrovaniu venuje štrnásť rokov.</p>

<p><strong><em>„K tejto práci som sa dostala cez kmotru, ktorá začiatkom
roku 2001 začala pracovať v Rakúsku. V tom čase to bola „čierna
robota“. Nič nebolo na papieri. Zlegalizovali ju až v júli v roku
2008. Agentúry, ktoré ženám zháňali ľudí na opatrovanie síce
existovali, no neposkytovali žiadne opatrovateľské kurzy či doučovania
nemčiny. Vyžadovali však predošlú prax, napríklad v domove dôchodcov.
V čase, keď sa táto práca zlegalizovala, som už pracovala na vlastnú
päsť, agentúry som neriešila. Napriek tomu som si pre istotu urobila
opatrovateľský kurz,“</em></strong> spomína. Pre mnohých ľudí
začínajúcich v tejto oblasti je veľkým problémom cudzí jazyk. Spýtali
sme sa aj na to. <strong><em>„Základ som mala zo strednej školy. Začiatky
boli napriek tomu ťažké. Je iné učiť sa nemčinu v škole, bifliť sa
slovíčka a prísť do krajiny, v ktorej sa rozpráva touto rečou. Mala som
šťastie, rodiny, pre ktoré som pracovala, boli veľmi tolerantné. Nemali
problém s tým, ak som si niečo nevedela preložiť,“</em></strong>
hovorí. Danka si zaspomínala aj na svojho prvého „zverenca“. Bola to pani
na vozíčku, musela ju prebaľovať, umývať a podobne. <strong><em>„Raz sa
mi stalo, že staršia žena počas môjho turnusu v Rakúsku zomrela. Hneď
som zavolala lekára. To je prvá vec, ktorú je potrebné urobiť. Ošetrujúci
doktor potom informoval rodinu starkej. Ďalej som sa už nemusela starať,
všetko zariadili jej príbuzní,“</em></strong> vysvetľuje. Dany sme sa
opýtali, či hlavným dôvodom jej odchodu do zahraničia boli peniaze
<strong><em>„Áno. Skončila mi materská dovolenka a zamestnala som sa
u nás. Z jednej práce som však odišla, v druhej mi skončila zmluva a
povedala som si, že takto sa žiť nedá. Preto som zvolila túto
cestu,“</em></strong> priznáva a vôbec neľutuje. Opísala nám aj svoj
bežný pracovný rakúsky deň. Ráno vstáva okolo ôsmej, urobí raňajky pre
seba, aj pre pani Leopoldine, o ktorú sa stará. Nesmie zabudnúť dať jej
tabletky. Potom spolu čakajú na diplomovanú zdravotnú sestru, ktorá starú
pani umyje a oblečie. Obedy im vozia, takže variť nemusí. Starenka si zvykne
poobede pospať, vtedy má Danka trochu času pre seba. Vo voľných chvíľach
ide napríklad na prechádzku. Okrem starostlivosti o babičku musí táto
opatrovateľka v dome upratovať či prať. Zaspomínala si aj na menej pekné
zážitky. <strong><em>„Raz som natrafila na pána, ktorý mal obrátené
biorytmy. Cez deň spal a v noci vykrikoval. Skúsenosť som mala aj s paňou,
ktorá mala alzheimera. Všetko bolo v poriadku, a zrazu ma začala biť a
kričať, že ju chcem zabiť. To sa nedalo vydržať. Stretla som sa už aj
s tým, že mi rodina, u ktorej som pracovala, ukazovala, ako sa používa
vysávač. Niektorí tam majú cudzincov za blbcov,“</em></strong> priznáva.
Danka spomenula aj to, že mala chvíle, keď s touto prácou chcela nadobro
skončiť. Vždy si však povedala, že nevie, čo iné by po toľkých rokoch
robila. Ťažko by si zvykala aj na systém každodennej práce. Takto si dva
týždne odrobí, ale nasledujúcich štrnásť dní má voľno. Samozrejme,
vždy je motiváciou aj finančná stránka. <strong><em>Som tu hlavne kvôli
peniazom. Je to však nezaplatená robota,“</em></strong> myslí si.
Začiatkom marca začala s opatrovaním v Rakúsku 23-ročná Erika.
Priznáva, že hlavným dôvodom boli financie. <strong><em>„Robila som
v Čechách, tam som však veľa nezarobila. Rozhodla som sa preto skúsiť
niečo iné. Som spokojná a neľutujem svoje rozhodnutie,“</em></strong>
teší sa. V súčasnosti, ak chce niekto v zahraničí vykonávať toto
povolanie, musí mať opatrovateľský kurz. Nemecký jazyk sa vyžaduje na
komunikatívnej úrovni. To sú hlavné rozdiely oproti minulosti.
<strong><em>„Za tých pár turnusov, ktoré som zatiaľ absolvovala, sa moja
nemčina veľmi zlepšila,“</em></strong> hovorí. Táto mladá slečna
opatruje starú pani Hermínu, ktorá je na vozíčku. Vyžaduje si teda
kompletnú starostlivosť. Babičku zobudí o ôsmej ráno, pomôže jej
s toaletou. Každý deň musí navariť obed aj večeru.
<strong><em>„Pripravujem typické slovenské jedlá. Jediné, čím sa musím
prispôsobiť, je ich rakúsky zemiakový šalát, ktorý sa vôbec nepodobá
tomu nášmu,“</em></strong> smeje sa. Hermína si ide poobede na hodinku
pospať a vtedy má Erika čas pre seba. Niekedy spolu chodia na prechádzky.
Občas musí pracovať v záhradke. <strong><em>„Sú rodiny, ktoré za práce
mimo starostlivosti o človeka doplácajú. Záleží to aj od toho, ako to
máte napísané v zmluve s agentúrou. Mne moja rodina za práce navyše
nedáva nič. Počula som však o prípadoch, kedy opatrovatelia dostanú za
robotu naviac odmenu, väčšinou je to okolo 50 eur. Záleží od toho, na
koho natrafíte,“</em></strong> vysvetľuje. Erika si zaspomínala aj na svoje
začiatky, nad ktorými sa teraz už len zasmeje. Vtedy jej však nebolo všetko
jedno. <strong><em>„Bol to môj prvý turnus. V jeho posledný deň nám
v dome asi hodinu predtým, ako som mala vycestovať na Slovensko, vyhoreli
poistky. Bola som v takom šoku, že som vybehla von. Vedela som, že susedka
je Slovenka, tak som ju išla poprosiť o pomoc. Skúšali sme sa to nejako
opraviť, no nedarilo sa nám. Poprosila som ju teda, nech zavolá babičkinho
príbuzného, keďže som sa ešte bála komunikovať v nemčine. Ten si
s tým našťastie poradil.“</em></strong> Erika spomenula, že babička
trpí demenciou, preto to s ňou nemá ľahké. Okrem toho má vidiny.
<strong><em>„Stalo sa mi, že mi raz začala gestikuláciou naznačovať, aby
som bola ticho. Dôvod bol ten, že podľa nej pri nej sedeli mačky. V izbe
pritom nik okrem mňa a starkej Hermíny nebol,“</em></strong> dodáva Erika.
Práca opatrovateľky v zahraničí nie je skutočne jednoduchá, na tom sa
zhodli obe ženy. Taktiež sa zhodujú v názore, že najťažšie bolo
naučiť sa cudzí jazyk. Danka spomenula aj to, že v porovnaní
s minulosťou je v súčasnosti oveľa ťažšie nájsť si prácu v tejto
oblasti.</p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter