Soňa Revická strávi Vianoce v horúcej Afrike. Z Tanzánie zamierila do Kene

<h3>„Ľudia tu celý rok
jedia múku s vodou, zeleninu im nahrádza tráva.“

Na Vianoce sa domov vracajú aj ľudia, ktorí sú po zvyšok roka
roztrúsení po celom svete. Nie všetci však majú možnosť vrátiť sa a
užívať si pokojnú sviatočnú atmosféru či už kvôli povinnostiam, alebo
kvôli veľkej diaľke, ktorá ich delí od domova. Dobrovoľníčka Soňa
Revická strávi tohtoročné Vianoce v Afrike. Od augusta tohto roku totiž
pôsobí v Keni. Býva na pobreží v Malindi a pracuje v Msabahe. Zhovárali
sme sa o živote v tejto africkej krajine, o jej práci, ale aj
o Vianociach.

<p>Sonička, po Tanzánii si sa ocitla v Keni. Môžeš nám
priblížiť projekt, ktorý tam realizuješ?

Momentálne pôsobím v Malindi – Msabaha na pobreží Kene, kde sa nám
podarilo úspešne otvoriť nielen malnutričné centrum, ale i edukačné
centrum a HIV-mobilnú jednotku. Prvé mesiace som po nociach nespala a
študovala všetko o malnutričnom programe, pretože moje vedomosti boli
v tej dobe nulové. Poprosila som o pomoc i posádku v Nairobi, ktorá mi
poslala niekoľko materiálov z centra. Niekoľkokrát som navštívila
Malnutričné centrum v oblastnej nemocnici v Malindi, kde som požiadala
o spoluprácu. Dnes máme veľmi dobré vzťahy čo sa týka oddelení
malnutrície, antikoncepcie, HIV oddelenia. Dokonca oblastní šéfovia
nutrície a HIV oddelenia boli u nás v Msabahe v našom centre na návšteve
a nešetrili chválou. Dnes poskytujeme podporu stravy a vitamíny pre naše
podvyživené deti. Náš projekt v nutričnom centre sa riadi zákonmi kenskej
vlády, WHO a UNICEF. Zásobujeme liekmi našu zdravotnú ambulanciu. Ďalej sme
rozbehli projekt na podporu rodín, ktoré sú v sociálnej núdzi. Väčšinou
sú to babičky starajúce sa o vnúčatá, osamelé matky, HIV pozitívne
deti, rodiny, kde otec momentálne stratil prácu a tak im dočasne pomáhame.
Našim sloganom je „NIČ NIE JE ZADARMO“. Bojujeme tak proti lenivosti a
motivujeme deti a matky chodiť k nám i na hodiny edukácie. Učíme ich
o hygiene, o pitnom režime, o poriadku v domácnosti, starostlivosti
o rodinu a deti, o správnom stravovaní, vzdelávame tehotné ženy, mamičky
učíme správne kojiť. Po dvoch mesiacoch čakania a tvrdej telefonickej
komunikácie sa nám podarilo získať pomoc pre našich HIV pozitívnych
pacientov a konečne príde do nášho centra mobilná jednotka, kde sa začnú
liečiť. Tým pádom ušetríme finančné náklady za transport. Občas, keď
sa dostanem k nejakému oblečeniu, organizujeme podporu našich sociálne
slabých rodín. Niekedy, keď sa mi podarí získať nejaké peniaze od ľudí
zo Slovenska, kúpime základné potreby pre rodinu, napríklad zubnú pastu,
kefku, taniere, poháre, lavóre na riad a pod.
Aký dojem na teba urobila táto krajina a jej
obyvatelia?

Nakoľko som strávila posledný polrok pred príchodom do Kene v Tanzánii,
zhruba som vedela, do čoho idem. Medzi Tanzániou a Keňou nie je veľký
rozdiel. Všetko je tam o peniazoch. Ľudia tu riešia existenčné problémy
podstatne viac ako inde vo svete. Neprešiel jediný deň, kedy by som nemusela
riešiť financie, jediný deň, kedy si odo mňa ľudia nepýtajú peniaze len
preto, že som beloška, jediný deň bez toho, aby mi nepovedali ako ma milujú
(po 30 sekundách) a chcú sex len preto, že som beloška, teda bezprácny
zdroj príjmu. Je to smutné, ale je to tak. Možno je to tým, že som
momentálne na pobreží a tu je život úplne iný ako vo vnútrozemí. Ľudia
tu kvôli horúčavám, suchu a lenivosti nič nepestujú, nemajú peniaze a ani
práce tu nie je veľa. Majú pláže a z toho ťažia. Najlukratívnejším
džobom je obletovať Talianky. Táto oblasť je zamorená temperamentnými
Talianmi a tí Keňanov naučili svoje. Staré Talianky a Taliani si tu chodia
väčšinou užívať. Nie je ničím výnimočným vidieť 60-ročnú Talianku
držať sa za ruky s 24-ročným mladým sympatickým Keňanom. Inak sú tu
takí ľudia, ako všade inde na svete – dobrí i zlí. Milí aj menej
milí. Leniví i pracovití. Všetko záleží od povahy, vzdelania a
skúseností. A na každom kroku sa stretávam s povestnou africkou
lenivosťou a nedochvíľnosťou.
Aké počasie je teraz v Keni?
Je tu pekelne horúco. Som v Malindi na pobreží, kde je maximálne šialené
počasie aj pre Keňanov zo západu. Každý, kto príde, sa len sťažuje na
horúčavy. Ľudia z iných oblastí tu prídu na pár dní a sú šťastní,
keď odchádzajú. My tu žijeme a pracujeme. Striedajú sa tu iba tri stupne
tepla – horúco, strašne horúco a pekelne horúco.
Kde bývaš, akú máš stravu? Je to lepšie ako
v Tanzánii?

Oproti Tanzánii tu mám super podmienky. Bývam v Malindi town v 2-izbovom
byte. Pôvodne som v ňom mala bývať s doktorkou Mary, ale tá musela po
dvoch mesiacoch zo zdravotných dôvodov odcestovať domov. Chvíľu tu so mnou
bývala kolegyňa Svetlanka, ktorá musela, tiež zo zdravotných dôvodov,
odísť. Teraz tu bývam sama a musím uznať, že ten byt je na africké pomery
luxus. Mám normálne dlaždicovú podlahu, sprchu, záchod v kúpeľni a
dokonca som si dala zaviesť aj teplú vodu. Mám normálnu posteľ, moskytieru,
všetko mi tu funguje. Dokonca aj výpadky elektriny tu máme len ojedinele.
Síce je všade veľa prachu, ale už som si zvykla. Čo sa týka stravy, je
perfektná. Jedávame v našom zdravotníckom centre a kenská kuchárka nám
varí perfektné jedlá. Napríklad zelené banány, ryby, zemiaky, mäso.
Niekedy máme možnosť ochutnať aj stravu z Ugandy, to vtedy, keď nám varí
mníška sestra Imelda.
Predpokladám, že Vianoce budeš tráviť v afrických
horúčavách. Nebude ti smutno za domovom?

Za tri a pol mesiaca tvrdej driny, práce po nociach a cez víkendy som ešte
ani nemala čas nejako rozoberať svoje pocity. Nestihlo mi byť ani smutno.
Vlastne som si ani nevšimla, že už ubehlo toľko času, čo som odišla zo
Slovenska. Ale na Vianoce nebudem v Keni, pretože by som bola sama ako palec.
Kolegyne totiž z Kene zo zdravotných dôvodov odcestovali domov. Rozhodla som
sa odcestovať na Vianoce do Tanzánie, navštíviť mojich kamarátov Bakariho,
Tita a deti v detskom domove Dobrá nádej, kde som strávila pol roka. Vraj sa
na mňa decká pýtali a Bakari im povedal, že som v Keni a že sa určite
čoskoro ukážem.
Máš predstavu, ako budú tvoje Vianoce v Afrike vyzerať?
Plánuješ svojim tanzánskym kamarátom ukázať aj nejaké naše vianočné
tradície?

Ešte presne neviem. Chceme s Bakarim vymyslieť niečo pre deti a stráviť
Vianoce s nimi. Naše jedlá sa tu dajú pripraviť len provizórne. Raz som
pre nich varila moje obľúbené pirohy, ale oni tu nemajú ani hrubú múku.
Už by som tu asi nič slovenské nevarila. Je to zbytočné rozčarovanie. Nič
tu nechutí ako doma. Nemajú ani bryndzu, ani poriadnu slaninu, o horčici ani
nehovorím. V Tanzánii majú aj vianočný stromček. Nie je to jedlička, ale
taký veľmi pekný strom s veľkými zelenými listami, ktorý kvitne práve
na Vianoce. Volajú ho christmas tree. &amp;#61514; Deti v detskom domove sú spolovice
muslimovia a spolovice kresťania, ale sú otvorené všetkému novému. Určite
im porozprávam o našich vianočných tradíciách. Koledy však spievať
nebudem, lebo žiadnu nepoznám.
Hovoríš, že cez sviatky budeš v Tanzánii. Vieš niečo o tom,
ako oslavujú Vianoce v Keni?

Všetko závisí od konkrétneho miesta a vierovyznania, ale dá sa povedať,
že Keňania Vianoce oslavujú. Katolíci sa 24. decembra v noci modlia a
25. decembra majú sviatok. Ľudia tu v kostoloch bežne spievajú, tancujú,
tlieskajú. Je to vždy veľký zážitok. Spôsob oslavy Vianoc závisí aj od
financií. Ľudia z mesta sa skôr starajú o seba, Vianoce trávia
s rodinou, občas si dajú možno aj nejaký jednoduchý darček. Na dedine,
kde pracujem, tieto sviatky veľmi neoslavujú. Na žiadne darčeky nemajú
peniaze, jedia stále iba ugali, čo je múka s vodou nahusto, alebo poridž,
čo je múka s vodou nariedko. Jedia to so zelenou trávou a niekedy
s fazuľou alebo s rybkami. To je asi tak všetko. žiadne ovocie okrem
kokosových orechov. Tie majú zadarmo z paliem na pobreží. žiadna zelenina
okrem trávy. Ale poznám mladých ľudí v mojom veku bez rozdielu
vierovyznania, ktorí počas Vianoc navštevujú kresťanské miesta, pretože
sa im páčia piesne, tanec, divadlo o Ježišovi. V Tanzánií oslavujú
kresťania Vianoce podobne ako u nás, až na štedrú večeru. Ľudia na
dedinách nemajú veľa peňazí a veľa si toho dovoliť nemôžu. Ale taktiež
sa modlia v noci 24. decembra a 25. decembra spievajú, tancujú, hrajú
divadielká o Ježišovi. Ale len na dedinách. Môj kamarát Bakari mi povedal
o ich domácom zvyku. Každá rodina, ktorá si to môže dovoliť, si vyberie
jednu veľmi chudobnú rodinu z okolia a tej na Prvý sviatok vianočný
podaruje obrovský dar – 20 kíl múky, 20 kíl ryže, 20 kíl fazule,
alebo čokoľvek iné vo veľkom množstve. Pre chudobnú rodinu je to dar
nepredstaviteľnej hodnoty.
Na záver by som ťa rada poprosila o vianočné prianie pre
našich čitateľov.

Milí čitatelia, zo srdca Vám všetkým prajem to pre mňa najdôležitejšie
na svete – zdravie, zdravie, ešte raz zdravie a ešte lásku. Prajem Vám,
aby ste si uvedomili, že keď nie ste HIV pozitívni, nemáte syfilis, svrab,
tuberkulózu, Dawnov syndróm, rakovinu či mentálnu poruchu, ste jeden
z veľmi šťastných ľudí. Tešte sa každý deň. Tešte sa z detí,
manželky či frajera, rodiny či priateľov, tešte sa, ak sa im darí.
Nesťažujte sa na prácu, lebo nikde to nie je ideálne. Ak máte čo dať do
úst každý deň Vy aj Vaša rodina, znamená to, že nie ste na tom tak zle.
A preto sa tešte. Nezabudnite sa tešiť každučký deň a nájsť v ňom
vždy niečo pozitívne. Na detailoch stojí svet. A tým, ktorí sú chorí,
prajem veľa síl bojovať a veľa lásky a pochopenia zo strany najbližších.
Vždy sa oplatí žiť! Tak sa tešte zo života!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter