Šikovné stropkovské krajčírky sa uživia aj v súčasnosti

<h3><img src=”http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/45-krajcirka-01.jpg”
alt=”” class=”img-left alignleft” />„Je to
neuveriteľné, ale niektorí ľudia si nevedia prišiť ani gombík.“</h3>

<p>Pred viac ako dvadsiatimi rokmi mali krajčíri plné ruky práce. Keďže
moderného oblečenia bolo na trhu nedostatok, najmä dámy si dávali šiť
oblečenie, ktoré videli v zahraničných módnych časopisoch. Staršie
ročníky si určite spomenú napríklad na populárnu Burdu. Toto obdobie je
už dávno za nami, dnes sú obchody preplnené oblečením rôznych značiek a
cenových relácií. Zisťovali sme, ako si krajčírky zarábajú na živobytie
v súčasnosti. Beáta Beríková samostatne podniká šesť rokov.</p>

<p><strong><em>„Šiť som začala niekedy v trinástich, po ukončení
základnej školy som sa vyučila za krajčírku a koncom osemdesiatych rokov
som začala pracovať v Odevných závodoch kapitána Nálepku vo Svidníku.
Vtedy sa vo veľkom nakupovali látky, šilo sa veľa oblečenia. Teraz si
ľudia dávajú šiť oblečenie tiež, ale v porovnaní s minulosťou oveľa
menej. Väčšinou ide o takých, ktorí nemajú konfekčnú postavu, veci
z obchodu im nesadnú, tak si radšej dajú oblečenie ušiť,“</em></strong>
hovorí. Okrem šitia oblečenia na mieru je najväčší záujem o rôzne
opravy odevov, výmeny zipsov, skracovanie nohavíc a sukní. <strong><em>„Je
až neuveriteľné, že niektorí zákazníci si ku mne chodia dávať
prišívať aj gombíky, lebo sami to nedokážu,“</em></strong> smiala sa
Beáta. Navštívili sme aj krajčírsky salón Antéria, kde v súčasnosti
pracujú tri šikovné krajčírky. Tu si dávajú šiť šaty jednak
zákazníčky, ktorým prekáža uniformita a chcú mať originály, ale aj
také, ktoré majú kvôli plnším tvarom problém zohnať na seba v bežných
obchodoch niečo pekné a zároveň dobre padnúce. Mnohé si model navrhnú
samy, alebo prinesú návrh stiahnutý z internetu. Ten je však dvojsečná
zbraň. <strong><em>„Nie raz sa nám stalo, že nám zákazníčka doniesla
šaty, ktoré si objednala na internete a bolo ich potrebné celé prešiť.
Paradoxne, zaplatila za ne nejakých desať eur, oprava stála ďalších
pätnásť, ale jej sa to aj tak oplatilo,“</em></strong> podelili sa s nami
usmievavé krajčírky o svoje skúsenosti. Do salónu však chodia aj ľudia,
ktorí si dávajú upravovať staré oblečenie a takto ho, obrazne povedané,
recyklujú. Zamestnankyne salónu spomenuli aj úsmevné príhody s pánmi
v hlavnej úlohe. <strong><em>„Párkrát sme zažili situáciu, že keď sa
chlapovi roztrhli nohavice, zamieril rovno k nám a kým sme mu ich opravovali,
sedel v trenírkach na stoličke. Alebo sme tu mali zákazníka, ktorý si
k nám chodil dávať opravovať všetko vrátane roztrhaných
slipov.“</em></strong> Podobne ako Beáta Beríková, aj v tomto salóne
majú skúsenosti so zákazníkmi, ktorí nevedia chytiť do ruky ani ihlu,
preto ich cenník obsahuje aj také položky ako prišitie gombíka. Zaujímalo
nás, za aký čas sú zručné šičky schopné ušiť stredne náročnú
večernú róbu. <strong><em>„Od odobratia mier, cez výrobu strihu, až po
finálnu podobu šiat prejdú tak tri dni. Ale pokiaľ sa jedná o súrnu
zákazku, sme schopné urobiť ich aj za jeden deň, pokiaľ pracujeme od rána
do večera.“</em></strong></p>

<table class=”noborder”>
<tr>
<td><a rel=”” title=””
href=”http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/45-krajcirka-01.jpg”><img
src=”http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-11/45-krajcirka-01.jpg”
alt=”” /></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>