Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Šikanovať zvyknú tí, ktorí sú vo vnútri nešťastní a trpia nízkym sebavedomím

<h3>Psychologičky: „Značný podiel na správaní detí má práve rodinné
prostredie.“</h3>

<p>O šikanovaní je možné počuť na rôznych miestach. Dá sa s ním
stretnúť v škole, na pracovisku či v rodine. Šikanovanie je dlhšie
trvajúce a opakujúce sa násilné ponižujúce správanie, zastrašovanie
alebo týranie osoby zo strany jednotlivca alebo skupiny. O problematike
šikanovania medzi deťmi sme sa porozprávali s PhDr. Alexandrou Kohútovou a
Mgr. Zuzanou Bičejovou.</p>

<p><strong><em>„Šikanovaná osoba sa nemôže alebo nedokáže tejto
situácii vyhnúť a nie je schopná účinne sa brániť. Pre šikanovanie je
typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou, častá pasivita a
bezmocnosť obete. Šikanované sú spravidla osoby slabšie, menej informované
či akokoľvek výraznejšie odlišné. Zvyčajne ide o deti, ktoré sú
fyzicky slabšie, plaché, submisívnejšie, nedokážu sa brániť, nevedia sa
zaradiť do kolektívu, môžu pochádzať z rodín so slabším ekonomickým
zázemím (nemajú značkové oblečenie či najnovší mobil) alebo sú možno
len ryšaví,“</em></strong> zhodujú sa. Šikanovať zvyknú jedinci, ktorí
sú fyzicky zdatnejší, majú dobré postavenie v triede. Paradoxom však je,
že sú to práve tí, ktorí sú svojím spôsobom vo vnútri nešťastní a
vyrovnávajú sa s tým tak, že ponižujú a ubližujú druhým. Majú nízke
sebavedomie a takto si zvyšujú svoju hodnotu. Dieťa, ktoré je zdravé, má
primeranú sebadôveru, uvedomuje si svoje kvality, no zároveň aj nedostatky,
nepotrebuje ubližovať iným. Odborníčky nám odpovedali aj na otázku, ako
sa môže šikanovanie v detstve odraziť v dospelom veku. <strong><em>„Ak
je dieťa šikanované, ukáže sa to na jeho prežívaní a správaní. Môže
byť smutnejšie, uzavretejšie, menej komunikuje, odmieta chodiť do školy,
tiež sa môže sťažovať na bolesti brucha, hlavy, pociťuje nevoľnosť.
Pokiaľ je šikanovanie včas odhalené a následne aj napravené, nemusí na
dieťati zanechať trvalé stopy, ktoré by ho poznačili až do dospelosti.
Nevyhnutné je šikanu odhaliť a zastaviť. Najčastejšie riešime dané
záležitosti s celým kolektívom, celou triedou. Hľadáme príčiny,
dôvody, následné riešenia. Deti musia vedieť, že ich správanie je
odhalené, vie sa o ňom a následne sa to adekvátne rieši. Preto vlastne
odporúčame všetkým deťom, ale aj ich rodičom, ak majú pocit, že sa deje
nejaké šikanovanie, aby nečakali a vyhľadali triedneho učiteľa alebo
centrum psychologického poradenstva. Vtedy je totiž možné túto neodkladnú
záležitosť riešiť čo najskôr,“</em></strong> upozorňujú. Šikana
môže mať rôzne podoby a formy, pre každé dieťa je niečo iné viac
ohrozujúce. Patrí tam napríklad zatváranie do šatne, vyhrážanie sa,
posmievanie, ponižovanie, obmedzovanie vlastne slobody (v prejave,
v obliekaní), nedobrovoľné odoberanie vecí až po fyzické násilie.
Dôležité je nezabúdať, že musí ísť o dlhodobejší a opakujúci sa
proces, aby sme mohli hovoriť o šikanovaní. Zaujímalo nás, ako sa mu dá
zabrániť. <strong><em>„Len tým, že ho odhalíme. Je potrebné veci presne
pomenovať. Vysvetliť tým, ktorí ubližujú, aké to môže mať pre nich
trestnoprávne dôsledky. Naučiť deti, ktoré sa môžu stať obeťami
šikany, ako sa účinne brániť, uchrániť. Dať im pocítiť, že to vôbec
nie je v poriadku a na vine nie sú ony, ale tí, ktorí im
ubližujú,“</em></strong> ozrejmujú. Preventívne ideálne fungujú
prednášky, aktívne zážitkové cvičenia, kde si deti môžu na vlastnej
koži vyskúšať, aké je to byť „šikanovaný“. Dôležité je o tomto
probléme hovoriť nahlas. Malo by byť jasné, aké dôsledky odhalenie šikany
prináša. Potrebné je s deťmi hovoriť o tejto problematike aj doma.
Pomôcť im hľadať riešenia, ak sa stretnú so šikanou alebo ak sú priamo
jej obeťami. <strong><em>„Dôležité je nezabúdať na to, že veľký
podiel na tom, ako sa deti správajú k sebe navzájom, či už v škole alebo
mimo nej, má práve rodinné prostredie, spôsob výchovy a fungovanie
jednotlivých členov v rodine,“</em></strong> uzatvárajú. Skúsenosti so
šikanovaním nám vyrozprávali aj dvaja rodičia, ktorých deti si ho prežili
na vlastnej koži. <strong><em>„Doma sme nikdy nemali veľa peňazí, teda,
žili sme z výplaty do výplaty. Syn mal v triede bohužiaľ spolužiakov,
ktorí pochádzali z dobre zabezpečených rodín, čo mu dávali patrične
najavo. Fyzické násilie tam našťastie nebolo, za to si však vytrpel
množstvo nadávok či urážok. Navštevovali sme psychológa, vyriešili sme
to však najmä preradením na inú školu,“</em></strong> prezrádza Jana.
Stáva sa, že posmešky si vyslúžia hlavne tie deti, ktoré podľa ostatných
nie sú možno až tak „pekné“. Niekedy je to však presne opačne.
Závisť dokáže veľké veci, svoje nám o tom porozprávala Darina, matka
dnes už šikovnej vysokoškoláčky. <strong><em>„Moja dcéra bola už od
detstva veľmi pekným, zlatým dievčatkom. Samozrejme, celú rodinu to veľmi
tešilo. Na základnej škole s tým nebol žiaden problém, ten prišiel až
na strednej. Rástla naozaj do krásy, chlapcom sa to síce páčilo, dievčatá
s tým však mali problém. Závideli jej a dali jej to aj dostatočne
pocítiť. Nemala kamarátky, celé prestávky či voľné hodiny trávila sama.
Veľakrát mi v škole telefonovala. Celé som to prežívala s ňou a veľmi
som sa trápila. Momentálne navštevuje vysokú školu a s podobným problém
sa už nestretla. Kto vie, možno to je aj vekom, predsa len, na výške sú už
dospelí ľudia,“</em></strong> myslí si.</p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter