Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

S pedagógom Alexandrom Jakubčom nielen o výchove a vzdelávaní

Ako učiteľ slúži Alexander Jakubčo už siedmy rok. Dva roky učil
v škole pre mimoriadne nadané deti. „Na konci mojej služby,
som rozmýšľal, čo ďalej. Rozmýšľal som ako naložím s tými
skúsenosťami, ktoré som tam získal. V tom čase som založil krúžok
prepojenia školy s vonkajším svetom, ktorý slúžil na to, že som tie
najinšpirujúcejšie osoby z oblasti biznisu, či vzdelávania pozýval ku mne
do triedy, pretože mi prišlo veľmi ľúto, že takýto ľudia chodia len na
tie najlepšie univerzity vo svete,“
povedal A. Jakubčo a
dodal, že si želal, aby prišli aj na základnú školu, čo sa mu aj podarilo
a do jeho triedy prišlo niekoľko takýchto ľudí. „Práve od
týchto úspešných ľudí prišli pracovné ponuky a ja som vtedy
rozmýšľal, či odísť zo školstva alebo nie. Uvedomoval som si, že keď
teraz odídem, už nikdy sa tam nevrátim. Do toho prišiel medzinárodný
program „Teach for Slovakia“, ktorý pozýval mladých ľudí, ktorí majú
potenciál meniť našu krajinu, do škôl v rómskych osadách, do toho
najťažšieho prostredia. Počas dvoch rokov tejto služby boli títo mladí
ľudia akýmsi signálom a majákom nádeje. Deti povzbudzovali k učeniu, aby
boli schopné meniť komunitu, svoje prostredie a aby sa zároveň aj
zlepšovali,“
priblížil svoje pedagogické skúsenosti A.
Jakubčo. Tento program okrem toho, že ponúkal aj ľuďom s nepedagogickým
vzdelaním možnosť učiť, dával im aj kontakty na ľudí, ktorí sú
lídrami v biznise i vzdelávaní.
V rómskej osade učil A. Jakubčo dva roky. „Získal som teda
ďalšie pedagogické skúsenosti a bol som pozvaný ministrom školstva na
stáž na komunikačné oddelenie, kde som strávil dva týždne. Prinášal som
svoje skúsenosti, pohľad a nápady na zlepšenie vzdelávania za rozhodovací
rokovací stôl. Snažil som sa prepájať svet nadaných detí so svetom detí
v rómskej osade,“
pokračoval vo svojom rozprávaní tento
skúsený pedagóg. Ako ďalej uvádza chýbala mu už len skúsenosť so
súkromným školstvom, preto ponuku učiť na súkromnej základnej škole
v Bratislave prijal. Zažil teda svet nadaných detí s IQ nad 130, potom svet
absolútnej chudoby a teraz svet súkromnej školy. „Takto
získavam celkový pohľad na slovenské školstvo a svietim spoločenské
reflektory na stav vzdelávania, pretože ako učiteľ, ale aj ako občan,
cítim zodpovednosť za stav našej krajiny,“
dodal.
Podľa A. Jakubča sa v deväťdesiatych rokoch o vzdelávaní a školstve
veľa nehovorilo, boli to začiatky kapitalizmu, kedy tie najlepšie „mozgy“
a financie išli na stavanie diaľnic, snažili sme sa dostať do Európskej
únie, do európskych štruktúr, do NATO, vzdelávanie išlo výrazne bokom,
čoho dôsledkom bolo, že učiteľský zbor sa príliš feminizoval.
„Stalo sa to, že sme si prestali vážiť vzdelávanie, stratili
sme úctu k vzdelávaniu. Začínali nám tu vznikať mnohé vysoké školy a
málokto sa výraznejšie voči tomu ohradil. V tom čase ako keby učitelia
zabúdali, že oni majú byť lídrami postojov a hodnôt v spoločnosti, ako
keby žili ten svoj svet len v zborovni a v triede. V tej dobe ako keby mali
strach vyjadrovať sa do médií, neuvedomovali si to, akí cenní sú pre našu
spoločnosť, akí cenní sú práve tí učitelia, ktorí disponujú
všeobecnou autoritou,“
myslí si A. Jakubčo a dodáva, že ho
negatívne vyjadrovanie sa médií na osobnosť učiteľov výrazne ovplyvnilo a
dodnes ho veľmi mrzí, častokrát aj názvy článkov motivujú ľudí
k podceňovaniu učiteľov i vzdelávania. „Všeobecný obraz
o učiteľoch je taký, že na školy chodia učiť najslabší absolventi a
že tí, ktorí sú len o trochu zdatnejší idú zo školstva preč. Ja sa
proti tomu snažím bojovať. Nerozumiem tomu prečo taký fenomén vôbec
vznikol. S takouto východzou pozíciou som nastúpil do školstva aj ja.
Nerozumiem prečo naša spoločnosť dopustila niečo také,“

povedal A. Jakubčo, ktorý sa snaží neustále svietiť spoločenské
reflektory na stav vzdelávania, veľa o tom píše, snaží sa s rodičmi
intenzívne komunikovať a otvára dvere svojej triede aj pre ľudí, ktorí sú
z iného sektora ako je on sám. Spomínaný medzinárodný program „Teach
for Slovakia“ mu umožnil zúčastniť sa na špičkových medzinárodných
školeniach. Stretáva sa a vyhľadáva ľudí, ktorí ho posúvajú vpred
nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke.
Pojmy ako výchova a vzdelávanie sú v praxi každého pedagóga nesmierne
dôležité. „Myslím si, že hlavne v dnešnom svete jedno
s druhým úzko súvisí. Veľa vecí sa deti naučia aj samé. Nechávam
deťom priestor na to, aby svoj potenciál mohli zväčšovať. Je všeobecne
známe, že deti výchovu dostávajú od rodičov. Samozrejme, že sú kritické
prvé roky života dieťaťa, kedy v období od narodenia sme úplne bezbranní
a závislí na ostatných ľuďoch. Je možno len životné šťastie človeka,
že sa narodí do takej rodiny, ktorá mu ukazuje aké sú tie správne hodnoty,
ako byť láskavý, ako si vychutnávať chvíle pohody a šťastia, ako sa
podeliť, či vcítiť do kože iného,“
povedal a dodal, že
sú aj deti, ktoré sa narodia do rodiny aké zažil v rómskych osadách. Tu
ide o profesionalitu a schopnosť empatie pedagóga, pretože v každej rodine
sú iné princípy a zásady výchovy, iná kultúra. Vo svojom pedagogickom
pôsobení v osadách zistil, že tým najdôležitejším v rómskych
osadách je vedieť počúvať. „Keď takéto deti prídu zrazu do
jednej triedy, učiteľ stojí pred veľkou výzvou, ako tieto deti spojiť,
pretože pochádzajú z úplne iných svetov. Najdôležitejšie je vytvoriť
z týchto detí jeden tím, aby sa cítili užitoční. Naučiť ich ako
svojimi darmi, ktoré si nesú zo svojho prostredia, byť prospešným. Úlohou
učiteľa je naviesť tieto deti na správnu cestu, ukázať im nejakú víziu a
spoločne za ňou ísť,“
zdôrazňuje potrebu objavenia
vlastnej prospešnosti A. Jakubčo, pretože to má obrovský vplyv na ich
psychiku a ďalšie smerovanie. Deti vnímajú svet svojimi očami ako
krásny.
„Žijeme vo svete, kde deti nemajú čas byť deťmi. Stále ich
nútime do nejakých výkonov, čomu deti veľakrát nerozumejú. Deti
porovnávajú nielen ich rodičia. Detská kreativita je potláčaná. Snažím
sa podporovať deti v ich kreativite, vyučovacia hodina je poskladaná
z malých detailov, je to mravčia práca,“
povedal a dodal,
že aj učitelia sú hnaní k výkonom, čo samozrejme vedie k zameraniu sa na
kvantitu, skôr ako na kvalitu vyučovacieho procesu. Zo 70 krajín vo svete,
ktoré sa zapojili do testovania PISA, je Slovensko na poslednom mieste
v testovaní ako nápomocné je školstvo pri vymámení dieťaťa zo sociálne
znevýhodneného prostredia, do ktorého sa narodil, prostredníctvom výchovy a
vzdelávania v našich školách. Veta “Kde sa narodíš, tam aj
zostaneš”, je na Slovensku pravdivejšia ako napríklad v Rumunsku,
Bulharsku alebo v Brazílii. Deti na slovenských školách sú
najnešťastnejšími deťmi z krajín OECD. Ďalším alarmujúcim číslom
je, že až 27% slovenských detí, ktoré končia základnú školu, nemajú
ani základnú čitateľskú, či matematickú gramotnosť, tie vyspelejšie
krajiny majú okolo 5 až 6%, údajne sa to stále zhoršuje.
„Slovensko aktuálne žije výsledkom komunálnych volieb. Chcel
by som povzbudiť všetkých, ktorí vnímajú politiku ako službu ľuďom, aby
nezabudli na to, čo sľúbili, pretože práca, ktorá prináša osoh čo
najväčšiemu počtu ľudí je najzdravšia. Ako učiteľ by som im chcel
odkázať, že jedným z kľúčových riešení ako začať meniť našu
krajinu na lepšie miesto je zmena paradigmy vzdelávania. Musíme sa zamerať
hlavne na základné školstvo, pretože práve to je pridanou hodnotou nás
všetkých, ak bude na špičkovej úrovni a budú tam zapálení učitelia a
pokiaľ budú učitelia spolu s rodičmi ťahať za jeden povraz, tak sa môže
naša krajina meniť, preto nad tým nemôžeme kývnuť rukou. Musíme prestať
byť pasívni a začať komunikovať,“
skonštatoval a ľudí
povzbudil k tomu, aby aj naďalej mali úctu k vzdelávaniu, k učiteľom,
povzbudil tiež k zamysleniu sa nad tým, ako povýšiť vzdelávanie na takú
úroveň, ktorá by nás inšpirovala, pretože každý rodič chce dať dieťa
do školy, ktorá mu poskytne to najlepšie možné vzdelanie.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter