Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Rodnoverec Ján Arbet hovorí o starej viere Slovanov

„Vianočná symbolika nadviazala na staroslovanské tradície“

Stretnutie s týmto pokojným, vyrovnaným človekom sa nieslo v príjemnej
atmosfére. Poznáme sa už takmer pätnásť rokov a keď rozprával o svojom
presvedčení a vzťahu jeho viery k prírode, nadobudol som pocit, že naozaj
našiel to, čo hľadal.

Filozofia prapôvodnej slovanskej viery (nazývaná tiež rodoslávie, rodná
viera, jazyčníctvo), ktorá bola na celom území osídlenom slovanskými
kmeňmi rozšírená pred príchodom kresťanstva, oslovila Stropkovčana
Jána Arbeta asi pred troma rokmi. Rodnovercom, ako sa
vyznávači staroslovanskej viery nazývajú, sa stal aj kvôli svojmu vrúcnemu
vzťahu k prírode a všetkému živému. Ich poslaním je obnovovať a
zachovávať pôvodnú slovanskú vieru a jej duchovný svet. Jano,
staroslovenským menom Dragovid (ten čo ho radi vidia), hovorí, že iba na
hlbokých koreňoch vyrastie silný strom. A ten, ktorý sa vychýli od svojich
koreňov skôr či neskôr padne. Preto rodnoverci hľadajú korene slovanskej
prirodzenosti.
„Naša pôvodná viera tu bola rozšírená zhruba do 10. až
12. storočia. Najdlhšie sa udržala v pobaltských krajinách, ale treba
povedať, že u nás rodoslávie nebolo potláčané násilnou formou a
Slovania prešli na kresťanstvo viac menej dobrovoľne. Ale aj napriek tomu sa
v cirkevných záznamoch uvádza, že mnohé slovanské zvyky boli zakázané.
Slovania nemali problém s kresťanským bohom, pretože si ho stotožnili
s niektorým zo svojich. Cirkev určila termíny svojich sviatkov na tie
pohanské, len im dala iný význam. Rodoslávie je prírodná viera podobná
germánskym či keltským vieram. Jej podstata tkvie v tom, že starí Slovania
vnímali všetko ako živé. Podľa nich malo všetko svoju dušu, či už to
bol kameň, strom, zviera, slnko, zem… A práve preto mali veľkú úctu
k prírode. Rodnoverci tolerujú všetkých ostatných. Ak si totiž ja chcem
ctiť našu slovanskú vieru, musím si ctiť aj tie ostatné, pretože každý
verí v to, čo mu srdce káže.“
Treba však povedať, že
o rodnej viere je k dispozícii pomerne málo relevantných prameňov a preto
sa jednotlivé teórie opierajú o množstvo dohadov, pretože písomné
pramene z tohto obdobia nie sú takmer žiadne. „Starí Slovania
nemali až do príchodu Cyrila a Metoda vlastné písmo a aj preto historické
pramene o staroslovanských zvykoch zaznamenávali skôr cudzinci či kňazi,
ktorí cestovali po našich krajinách. U franských kňazov navyše išlo aj
o zavrhovanie tejto viery, čo mohlo mať podstatný vplyv na vierohodnosť a
presnosť ich správ. Často tiež nerozumeli slovanskému jazyku a preto pri
opisoch viery si zvyky či obrady často vykladali po svojom.“

Aj preto je táto viera neprebádaná a aj dnes sa rodnoverci snažia o nej
zistiť čo najviac. Starí Slovania uctievali viacerých Bohov, ktorí
predstavovali všetky prírodné sily. Najvýznamnejší z nich je
predstaviteľ nebeského ohňa Svarog, boh nebies a otec všetkých bohov.
Ďalším je dodnes často spomínaný boh hromu Perún. Dnes je známych asi
30 mien slovanských bohov. Jano pripomína, že ide predovšetkým o mená,
nie konkrétnych bohov, pretože u Slovanov mali niektorí viacero mien
(prídomkov). „To, že niektoré mená či funkcie patrili
jednému bohovi sa v niektorých prípadoch môžeme len
domýšľať.“
Okrem bohov verili starí Slovania aj v rôzne
nadprirodzené bytosti ako víly, rusalky, meluzíny, čertov či
piadimužíkov. Takisto verili, že každý les má svojho ducha.
„Dá sa na to pozerať z dvoch hľadísk a človek môže aj dnes
chápať rôzne veci rozlične. Samozrejme, že les je les, ale dnes je aj
vedcami vnímaný ako samostatný organizmus, kde má všetko svoj význam a,
ako to vidí naša viera, aj dušu. Dá sa na to teda pozerať z racionálneho,
ale aj intuitívneho hľadiska. Je to o viere, atóm tiež nikto nevidel, ale
vieme, že existuje. Ja sa na les pozerám cez vieru, niekto cez
vedu.“
Posvätným stromom Slovanov bol dub. Podľa iných
prameňov ním bola aj lipa, ktorá predstavovala ženský princíp viery.
Verili, že strom spája tri úrovne, z ktorých sa skladá svet – podsvetie
(korene), zem (kmeň) a nebo (koruna). Vládkyňou chladného podsvetia bola
bohyňa smrti Morana, vládkyňou zeme bohyňa Mokoša a vládcovia neba bohovia
Svarog a Perún. Svoje obrady vykonávali vo svätohájoch – posvätných
dubových lesoch, ktoré plnili úlohu duchovných chrámov.
„Rodná viera je etnickou vierou a okrem iného podporuje
slovanskú vzájomnosť. Rodnoverci sa grupujú buď na základe národného
alebo ekologického presvedčenia. Mňa k tejto viere priviedla láska
k prírode. Rodnoverci majú problém s dnešným konzumným životom, keď
ľudia prírode len berú, ale nič nedávajú. Takýto spôsob života je však
neudržateľný.“
Silné hnutie rodovercov dnes pôsobí
v Rusku, ale aj v Poľsku. Menej je rozšírené u južných Slovanov a aj
v Čechách sa mu venuje len hŕstka ľudí. Na Slovensku je v súčasnosti
sedem občín. Jedna občina kedysi predstavovala samostatnú obec, dnes je to
voľné zoskupenie ľudí podľa jednotlivých regiónov. Počas tohto víkendu
oslávil Jano spolu s ostatnými rodnovercami z východného Slovenska sviatok
slnovratu. Na oslavách sa podávajú tradičné slovanské jedlá a nápoje,
ktoré tvoria rozličné kaše, placky, pečené mäso, z nápojov sú to
rôzne bylinkové odvary, mlieko, kvas, medovina, ale aj pivo.
„Obrady sa skladajú z modlitieb zasvätených našim predkom,
obetujeme dary prírody bohom, prebehne tiež obradný prípitok a pri každom
obrade sa nesmie zabudnúť na veštbu. Veští sa, podobne ako pri
štedrovečernom stole, z jabĺk, orechov a podobne.“

Zaujímavé sú sviatky, obrady a zvyky starých Slovanov, z ktorých mnohé aj
po vyše tisícročí od nástupu kresťanstva v našich krajinách pretrvali.
Začiatkom roka sa už pred stáročiami oslavovali Hromnice, ktoré boli
zasvätené bohovi hromu Perúnovi. Prvé jarné hrmenie podľa Slovanov
začínalo prebúdzať prírodu k životu. Dnešné veľkonočné sviatky,
ktoré sa oslavujú po jarnej rovnodennosti a zvyky počas nich takisto
kopírujú staroslovanské jarné sviatky. Vajíčka vtedy aj dnes symbolizujú
nový život, pri šibaní prechádzala energia, vitalita a pružnosť
z prútia do človeka. Aj stavanie májov je staroslovanský zvyk.
„Vtedy sa takto oslavovala plodnosť. Máj, teda ozdobený strom,
je falický symbol týkajúci sa mužského pohlavia a predstavuje plodnosť.
Verilo sa, že v máji sa zasnubuje boh s bohyňou a ich vzťah vyvrcholí
počas letného slnovratu v plodivé sily.“
Medzi
najvýznamnejšie sviatky patrili oslavy slnovratov. Tradícia jánskych ohňov
má pramene v oslavách letného slnovratu, kedy je deň najdlhší a podľa
Slovanov sa vtedy snúbili plodivé sily vody a ohňa. „Oslavovali
sa aj dožinky. Asi najmenej dochovaných zvykov je o oslave jesennej
rovnodennosti. Vieme len, že to bolo akési ukončenie hospodárskeho roka.
Uctievanie predkov, dušičky, pretrvali dodnes. Starí Slovania na nich mysleli
pri každých sviatkoch, pretože kládli veľký dôraz na úctu
k predkom.“
Dnešné Vianoce termínom zhruba kopírujú
slovanské oslavy zimného slnovratu pripadajúce na 21. decembra. Nazývali
ich Kračún. „Oslavy zimného slnovratu patrili aj vtedy
k najvýznamnejším v roku. Slnko počas najkratšieho dňa v roku umieralo
a nasledujúce ráno sa rodilo nové a dni sa začali predlžovať. Aj dnešná
vianočná symbolika nadväzuje na tieto sviatky. Pri oslavách vraj bolo zvykom
nechávať jedno miesto pre zosnulých predkov, aby bola rodina súdržná,
dávala sa okolo stola reťaz. Stôl sa obsypával zrnom, aby bol nasledujúci
rok úrodný. A samozrejme sa aj veštilo, podobne ako dnes, napríklad
z jabĺk či orechov. Na druhý deň po slnovrate Slovania verili, že sa
zrodilo nové slnko – boh Dažbog. V ten deň sa jedla bravčovina. Jeho
koč totiž ťahali diviaky a preto sa aj dnes na Vianoce hovorí, že po pôste
vidíme zlaté prasiatka. Takisto sa spievali piesne, podobne ako dnes koledy,
oslavujúce zrodenie slnka. Po nástupe kresťanstva ich však cirkev
zakazovala. „Koledovať“ sa chodilo buď s hviezdou, ktorá symbolizovala
slnko, alebo s bábkou predstavujúcou mladého boha slnka. Dá sa teda
povedať, že kresťania toho od Slovanov veľa okopírovali.“

V závere Jano s úsmevom dodáva, že v kruhu svojej rodiny, ktorá ctí
tradíciu kresťanských Vianoc budú v podstate všetci oslavovať v duchu
rovnakých tradícií. Aj keď preňho symbolizujú vianočné sviatky už
zopár rokov iný význam.

obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter