Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Režisér divadla NO-TAK si zaspomínal na začiatky

Čo plánujú v budúcnosti a kam im odišli herečky?

V Stropkove pôsobia dva divadelné súbory. V tomto článku predstavíme
to mladšie, Divadlo mladých, ktoré svoju históriu začalo písať v roku
1986. Oslovili sme aj jeho režiséra, Mila Cimbalu. Zaujímalo nás, ako sa
dostal k režírovaniu tohto divadelného súboru.

„Vtedy som bol pedagógom v SOU elektrotechnickom
v Stropkove. Pohybovalo sa okolo mňa až príliš veľa mladých,
talentovaných študentov, ktorých talent nemohol ostať nepovšimnutý.
Začali sme sa baviť o tom, že by sme spoločne mohli skúsiť pripraviť pre
žiakov našej školy divadelné predstavenie. Od myšlienky nebolo ďaleko
k činu a tak sme začali zo skúškami. Spočiatku to bolo také všelijaké.
Chýbala divadelná prax, režijné a herecké skúsenosti, ale spoločné
nadšenie prekonalo všetky úskalia. Spomínam si, ako som do mojej starej
škodovky natlačil svojich hercov a v nepríjemnom počasí sme sa vybrali do
Trebišova za Júliusom Galganom, vtedy stredoškolským učiteľom v gymnáziu
a dlhoročným režisérom ochotníckeho divadla, ktorý dlhé roky pripravoval
divadelné inscenácie zo svojimi študentmi, aby nám poradil, pomohol,
nasmeroval. Bol to vlastne taký môj vzor pedagóga, ktorý veľa voľného
času venoval práve divadelnej práci s mladými ľuďmi.“

Toto divadlo sa celý čas zameriavalo predovšetkým na mladého diváka. Jadro
súboru tvorili najmä stredoškoláci. Vyberali sa témy, hry, o ktorých sa
predpokladalo, že majú čo povedať nášmu divákovi. Zaujímavé je, že
postupne sa v hľadisku objavoval aj dospelý divák a divadlo NO-TAK sa tak
stalo kultúrnym fenoménom. „Táto situácia trvá vlastne
dodnes, aj keď sme niekedy pre nášho diváka pripravovali ťažšie
stráviteľné kusy. Mám na mysli absurdné drámy a iné hry z vlastnej
produkcie, z oblasti avantgardného divadla. Na druhej strane sme to zase
vyvažovali bulvárnymi komédiami, ktoré sú dodnes magnetom pre divákov. Zo
všetkých spomeniem komédiu Tri letušky v Paríži, s ktorou sme dvakrát
vypredali našu divadelnú sálu. Myslím, že na naše desaťtisícové mesto
je to slušný počin. Podobný úspech zaznamenala hra so spevmi Lysistrata,
či Goldoniho hra Sluha dvoch pánov a iné. Za tvorivý úspech považujem
tanečnú inscenáciu Ja, Andy, ktorú sme pripravovali v medzinárodnej
spolupráci s Mlodziezowym Domom Kultury v Rzeszowe,“
dodal
režisér. Motivácia u neho a hercov prichádza, keď si všetci spoločne
sadnú za stôl a začne sa prvá herecká skúška. Herecká predstavivosť sa
naplno začne prejavovať v tomto smere a hra začína naberať prvé obrysy.
Vtedy sa láme chlieb a ostávajú tí, ktorí uveria, že tento text má niečo
do seba, rozumejú mu, sedí im pridelená rola. Vtedy si hovoria, že v tejto
hre chcú účinkovať. „Skúšky máme predovšetkým cez
víkendy, v piatok a v sobotu večer.“
A čo spoločný
divadelný sen? „Možno standing ovation“.
Nezabudli sme ani na hercov. Dávida Klebana sme sa opýtali, aká je jeho
vysnívaná rola. „Vysnívanú rolu zatiaľ nemám, ale možno
vysnívaná hra pre mňa je dramatizácia bratov Karamazových. Rád sa zhostím
všetkých rolí, do ktorých ma režiséri obsadia.“
Diana
Khwaja pôsobila v divadle NO-TAK pomerne krátko, stihla tak zahrať len dve
roly. Hranie v tomto divadle musela prerušiť kvôli vysokoškolskému
štúdiu v Akadémii umení rovnako ako Kamila Paličková.
„Naučila som sa hlavne, že musím prekonať svoj stereotyp a
urobiť niekedy veci, ktoré by som v skutočnosti neurobila, avšak moja
postava si to vyžadovala. Všetko som však zvládla vďaka nášmu
dramaturgovi, textárovi, scenáristovi i režisérovi
v jednom,“
povedala Diana. Henrieta Vysokajová ml. si vždy
chcela vyskúšať postavu blázna zavretého niekde na psychiatrii. Najradšej
má, ak hrá temperamentné postavy. „Moje prvé herecké
vystúpenie bolo v šiestich rokoch. Hrala som klauna na festivale PAN, kde som
s kolegyňou vyhrala prvé miesto,“
prezradila. Dávid Durilla
sa v tomto divadle pohybuje od roku 2001. „Pomáhal som
s videoprojekciou v divadelnej hre Antigona a so zvukom v hre Cintorín áut.
Po dlhšej odmlke som sa ako technická spolupráca vrátil v roku
2006 s hrou Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Po tejto hre ma
režisér oslovil a ponúkol mi vedľajšiu úlohu nesmelého policajta Riša
v hre Staré lásky v roku 2007,“
zaspomínal si na svoje
začiatky. Režisér zároveň prezradil, že svojim priaznivcom by chceli
pripraviť slávnostný program, kde by si pripomenuli fakt, že už 30 rokov
sa snažia priniesť na javisko v stropkovskej divadelnej sále nový život,
situácie či postavy konajúce v rôznych okolnostiach. V tejto sezóne by
radi prišli s niečím veseloherným. „Vychádzame
z aktuálneho spoločenského diania. Konkrétny titul neprezradíme, bude to
prekvapenie,“
dodal.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter