Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

René Šafran žije na Islande už viac ako deväť rokov

„Bolo zvláštne vidieť o pol noci svietiť slnko“

Mesačný ostrov v Atlantickom oceáne so severskou klímou. Krajina ohňa a ľadu plná hučiacich vodopádov, driemajúcich sopiek i rozľahlých ľadovcov. Reč je o Islande, kde už od roku 2012 pôsobí Stropkovčan René Šafaran. Žije tu v hlavnom meste Reykjavik a okrem iného nám prezradil aj to, čo sa mu na islandskej kultúre najviac páči.

Na Islande bolo všetko iné…
Hneď na úvod sme sa opýtali, prečo sa rozhodol práve pre Island. „Bol som ešte mladý bez nejakých vážnejších záväzkov. Naskytla sa taká možnosť vycestovať práve do tejto krajiny, tak som si povedal, prečo nie? Nemám čo stratiť. Kúpil som si teda letenku a odletel som,“ prezradil v úvode René a dodal, že jeho začiatky boli trochu stresujúce, ako to väčšinou býva po príchode do cudzieho štátu. „Všetko pre mňa bolo nové, úplne iný systém, na aký som bol dovtedy zvyknutý, taktiež iní ľudia. Teraz sa však nad tým už len pousmejem.“

„Islanďania nežijú v strese“
Pred odletom na Island pracoval náš rodák v susednej Českej republike, kde sa venoval zváraniu. „Ako zvárač pracujem aj na Islande. Najviac sa venuje opravám veľkých rybárskych lodí, ale tiež zváraniu konštrukcií a podobne,“ objasnil. Renému sa na ostrove páči aj z dôvodu, že ľudia sú tu veľmi milí, dobrosrdeční a vždy ochotní pomôcť. „Najviac sa mi na nich páči, že si nevykajú. Každý si tu tyká, pokojne aj malý chlapec s prezidentom, dieťa s učiteľom či robotník s najvyšším šéfom. Prekvapilo ma, že všetci sú si tu rovní. Cudzinec má rovnaké práva ako Islanďan.“ René by z Islandu na Slovensko priniesol bezstresový život, ktorí Islanďania vedú. Naopak, z domoviny by na ostrov zobral viac tepla.

Na ostrove si musel zvyknúť aj na polárnu noc
Stropkovčan si spomína, ako si zo začiatku nemohol zvyknúť na polárny deň a polárnu noc. „V lete bolo celý deň vidno a v zime sa skoro stmievalo. Bolo zvláštne vidieť o pol noci svietiť slnko a v zime si zvyknúť na to, že ešte len o jedenástej doobedu sa začína rozvidnievať. Keď bolo pod mrakom, bolo len šero a o štvrtej poobede bola už zase tma,“ priblížil.

Nadčasy sú preplácané takmer dvojnásobkom
Ľudia žijúci v zahraničí často hovoria, že správanie zamestnávateľa k zamestnancom je o niečo iné ako u nás na Slovensku. Túto otázku sme položili aj Renému. „Pracujem ako zvárač a moja firma mi zaobstaráva všetky pracovné a taktiež ochranné pomôcky, a to od ponožiek až po čiapku. Obedy a kávu máme zadarmo. Každé tri mesiace sa koná firemná párty, ktorej náklady hradí firma. V práci máme k dispozícii fitko, saunu a jacuzzi, ktoré môžeme kedykoľvek po skončení pracovnej doby využiť. Páči sa mi, že za svojím šéfom môžem kedykoľvek prísť s akýmkoľvek problémom a viem, že mi určite pomôže. Nie je to len šéf, ale aj kamarát. Pracovná doba trvá osem hodín, ak máme nadčasy, sú plne preplácané, resp. takmer dvojnásobkom. Ak je potrebné ostať dlhšie, šéf príde a opýta sa ma, či by som bol ochotný. Ak odmietnem, nič sa nedeje. Proste niekedy je to tak, že čo sa nespraví dnes, spraví sa zajtra. Žiadny stres,“ povedal s úsmevom René.

„Milujem Dúhové hory“
René precestoval už takmer celý Island, no v albume mu stále chýbajú fotky zo západných fjordov. „Priznám sa, že sa tam vyberám každý rok, no stále mi do toho niečo príde a keďže je to výlet na viac dní, stále to odložím. Raz tam však určite pôjdem.“ Zároveň odporúča všetkým, ktorí zvažujú cestu na Island, aby si na to rezervovali aspoň dva týždne. „Všetky miesta totiž stojí za to vidieť. Každé je iné a jedinečné. Mne osobne sa najviac páčia Dúhové hory, inak povedané Landmannalaugar. Ako sám názov hovorí, je to až neuveriteľný kontrast farieb v podaní hôr. Jednoduché krása,“ vysvetlil.
Najkrajším zážitkom pre neho bolo jednoznačne pozorovanie polárnej žiary. „To ma asi nikdy neomrzí. Dokážem na ňu pozerať hodiny. Najlepšie na nej je to, že je vždy iná. Hýbe sa, mení tvar a farby, zo zelenej až do ružovej. To by som doprial vidieť každému aspoň raz.“ Väčšina Reného zážitkov z Islandu je pozitívnych, avšak našiel aj niečo, na čo nie až tak rád spomína. „Raz v zime som zapadol svojím džípom uprostred ničoho skoro v metrovom snehu . Auto som sa snažil odhrabať autolopatou, no neúspešne. Musel som zavolať kamaráta, ktorý ma svojím naozaj veľkým džípom vytiahol.“ René Šafran by si vedel predstaviť ostať žiť na Islande aj celý život. „Pohodoví ľudia, krásna krajina, tak prečo nie?“

-red-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter