Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Psychologička Valéria Surmajová hovorí o hyperaktivite a agresivite detí

<h3>„Takéto problémy sa dajú riešiť, ale bez spolupráce rodičov to
nejde.“

Pedagógovia už dlhšiu dobu upozorňujú na jav, s ktorým sa na školách
stretávajú čoraz častejšie. Narastá agresivita detí, zvyšuje sa aj
počet hyperaktívnych žiakov. Na túto tému sme sa pozhovárali
s riaditeľkou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
v Stropkove Mgr. Valériou Surmajovou. Psychologička tvrdí, že diagnózu
ADHD má potvrdenú približne sedem percent školopovinných detí, ich počet
však môže byť oveľa vyšší.

<p>Má agresivita priamu súvislosť
s hyperaktivitou?

Deti, ktoré sú hyperaktívne, zvyknú byť aj agresívne, pretože majú
zvýšenú impulzivitu, takže sa dá povedať, že tieto dva problémy spolu
úzko súvisia. Ale za predpokladu správneho prístupu rodičov, školy,
odborníkov nemusí byť dieťa s diagnózou ADHD agresívne, pretože
agresivita ako taká súvisí aj s temperamentom, vrodenými vlohami a pod. Na
druhej strane, každý človek má predispozície k agresivite, len sa ju
naučí zvládať. Bez agresivity by totiž ľudstvo neprežilo.
Niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že ich nezbedné dieťa je
hyperaktívne. Ako sa dá potvrdiť alebo vyvrátiť táto
diagnóza?

Prejavy hyperaktivity spojenej s poruchou koncentrácie pozornosti (ADHD) majú
biologický základ. Ide o odlišný vývin a funkciu mozgu, kde sú oslabené
tlmivé procesy, ktoré by mali tlmiť zvýšenú motorickú činnosť. Bežný
organizmus funguje na princípe vzruch – útlm, ale pri ADHD to takto
nefunguje. Deti dokážu byť také predráždené, že jednoducho nedokážu
ani oddychovať. Rodičia týchto detí môžu už odmalička sledovať to, že
ich bábätká nepotrebujú spať, stále sú v pohybe, väčšinou plačú,
sú nekľudné. Na rozdiel od väčšiny dojčiat, ktoré majú určitý
ustálený režim. To, či ide o bežne nezbedné alebo nevychované dieťa,
alebo či ide o hyperaktivitu, sa dá zistiť len neurologickým vyšetrením.
Keď k nám prídu rodičia, či už na základe vlastnej žiadosti alebo
žiadosti školy, aj keď všetky symptómy poukazujú na túto diagnózu, vždy
ich posielame najskôr na neurologické vyšetrenie. Keďže ide o nerovnováhu
v mozgu, dá sa zistiť len pomocou vyšetrenia EEG.
Spomínali sme agresivitu. Aké sú ďalšie prejavy
ADHD?

ADHD zasahuje do viacerých činností dieťaťa. Je spojená s poruchou
sústredenia, dieťa nedokáže udržať pozornosť, nepočúva, keď sa s ním
niekto rozpráva, nevie postupovať podľa pokynov, nevie si rozložiť úlohy a
splniť ich do konca, stráca a zabúda veci, ľahko sa rozptýli. Taktiež má
nevyrovnané výkony. Má lepšie aj horšie dni a ešte aj veľké výkyvy
v priebehu dňa. Potom to môže vyzerať tak, že je vlastne lenivé, keď na
jednej hodine exceluje a na druhej nedokáže podať žiaden výkon. Jeho
nervová sústava mu to jednoducho neumožní. Preto majú tieto deti upravený
vzdelávací plán. Oni neobsedia na mieste, pobehujú, majú zvýšený
rečový prejav, sú vždy v pohybe, nedomýšľajú veci. Najskôr reagujú,
potom rozmýšľajú, sú impulzívne, nedočkavé. Čo je dosť podstatné –
nevedia sa poučiť z predchádzajúcich chýb. Aj keď si v kľude uvedomia
chybu a sľúbia si, že ju nebudú opakovať, hneď v nasledujúcej podobnej
situácii opäť jednajú skratovo. Keď majú nejaký problém, ktorý
nedokážu riešiť, reagujú prudko, nevypočítateľne, majú zlosť a rýchlo
vybuchujú. Ich správanie je nekontrolovateľné. V najzávažnejších
prípadoch užívajú lieky na ukľudnenie a koncentráciu, ale tie môže
predpísať len lekár.
Vie sa, aké príčiny má táto diagnóza?
Vieme len, že u chlapcov sa vyskytuje dva až tri krát častejšie ako
u dievčat. Všeobecne všetky poruchy psychiky majú veľmi široké spektrum
príčin, ktoré môžu siahať až do prenatálneho štádia. Ale konkrétna
príčina jasná nie je. Stále tam zohráva úlohu viacero faktorov. Aj dieťa,
ktoré má predispozície, za predpokladu, že je správne vedené, nemusí mať
vážnejšie problémy.
Z toho, čo ste povedali vyplýva, že správny prístup je veľmi
dôležitý.

ADHD deti potrebujú veľmi prísne a jasné pravidlá. Tým, že si ich nevedia
určiť samé, musia im ich stanoviť dospelí. Mali by byť rovnaké u oboch
rodičov, starých rodičov, v škole. Vyžaduje sa maximálna dôslednosť vo
výchove. Deti, u ktorých bola stanovená táto diagnóza, majú špecifické
výchovno-vzdelávacie potreby a majú nárok byť v zmysle školského zákona
v škole integrované. Často sa stane, že tieto deti majú kvôli neustálemu
vyrušovaniu zníženú známku zo správania. V podstate sú potrestané za
niečo, za čo nemôžu, lebo to vyplýva z ich zdravotného stavu. Keď je
dieťa integrované, znamená to, že je tu potreba úpravy vzdelávacích a
výchovných štandardov. U takého dieťaťa totiž nemôžeme očakávať,
že sa dokáže sústrediť celú hodinu. Na druhej strane právo integrovaného
dieťaťa nemôže obmedzovať vo vzdelávaní ostatné deti. Dieťa s ADHD
nemôže napríklad závažne porušovať školský poriadok, fyzicky
ubližovať iným a podobne. Za takéto správanie musí niesť zodpovednosť a
následky.
Čo v prípade, keď nezaberá ambulantná
liečba?

Existuje liečebno-výchovné sanatórium, ktoré poskytuje psychologickú,
psychoterapeutickú starostlivosť, výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou
poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti. Umiestňujú sa
tam deti na základe žiadosti zákonného zástupcu, keď rodič napriek
všetkej snahe situáciu nezvláda, alebo súdnym rozhodnutím napríklad po
vážnom fyzickom ublížení. Tieto deti ešte nie sú trestne zodpovedné, ale
súd alebo sociálna kuratela im môže uložiť takéto výchovné opatrenie.
Doba pobytu v zariadení sa pohybuje v rozmedzí od troch do dvanástich
mesiacov.
Doteraz sme hovorili najmä o škole a odbornom poradenstve, teraz
si povedzme niečo o optimálnom rodinnom prostredí.

Problém hyperaktivity sa často zhoršuje vtedy, keď trebárs rodičia
cestujú za prácou, striedajú sa v starostlivosti so starými rodičmi a pod.
Ako som už spomínala, tieto deti potrebujú striktne stanovené nemenné
pravidlá a v takomto rodinnom prostredí je obtiažne stanoviť ich. Takže
v prvom rade potrebujú stabilnú rodinu s pevným režimom a pravidlami.
Rodič hyperaktívneho dieťaťa to zrejme tiež nemá
ľahké…

Je jednoduché bezpodmienečne milovať dieťa, ktoré nám robí samú radosť.
A je veľmi náročné takýmto spôsobom milovať aj problémové dieťa.
Z praxe viem, že stanovenie ADHD diagnózy je pre rodičov často
oslobodzujúce, pretože zistia, že ich dieťa nie je zlé, že oni nemuseli
nikde vo výchove urobiť chybu, ale že ide o ľahkú mozgovú disfunkciu.
Aké sú prognózy ďalšieho vývoja hyperaktívnych
detí?

Vo všeobecnosti priaznivé. Keď prebehne puberta a s ňou spojené
hormonálne zmeny, dieťa síce neprestane byť hyperaktívne, ale trošku sa
ukľudní. Ale nestačí čakať, že to prejde vekom. Dôležitý je dobrý
prístup v rodine, v škole a pokiaľ je to potrebné, lekár môže
predpísať aj lieky. Čo sa týka samotnej puberty, vývoj správania je veľmi
individuálny. Rodičia sú totiž zvyknutí na to, že dieťa je odmalička
problémové, takže sa môže stať, že pubertu prežijú plynulejšie ako
rodičia, ktorí mali až do puberty bezproblémové dieťa. Pre tých to môže
byť najstresujúcejšie obdobie. Hyperaktivita nie je prekážkou, aby z detí
vyrástli úspešní ľudia, pretože majú aj veľa silných stránok,
napríklad vynikajúcu kreativitu, fantáziu, vedia vycítiť zmenu nálad
ľudí, sú ochotní pomôcť, sú veľmi citliví na spravodlivosť a pod. Ide
práve o to rozvíjať ich dobré stránky a potláčať tie horšie.
Spomenuli ste, že s ADHD môže súvisieť aj
agresivita…

Môže, ale nemusí. Ako som už hovorila, určitú mieru agresivity máme
v sebe všetci a väčšinou ju ovplyvňuje aj dedičná predispozícia.
Prevažná väčšina ľudí je priemerne agresívna, 15 percent je nad alebo
pod priemerom. Agresivita súvisí aj s temperamentom. Každá predispozícia,
ktorú máme, sa však môže a nemusí prejaviť. Veľa záleží aj od vplyvu
prostredia.
Obracajú sa na vás aj rodičia agresívnych
detí?

Nie. Keďže naše zariadenie je dobrovoľné a má len odporúčací charakter,
nemôžeme nikoho nútiť, aby vyhľadal pomoc. Keď rodič nesúhlasí
s vyšetrením, ani škola nemôže agresívne dieťa poslať k nám. Často
si totiž rodičia nechcú pripustiť, že ich dieťa má problém
s agresivitou. Na psychológa sa obrátia až vtedy, keď si dieťa trúfne na
nich. Pretože keď sú tieto deti menšie, sú fyzicky slabé a agresivitu
obracajú voči ešte slabším jedincom napríklad v škole. Doma sa boja
prejaviť. Podobne to funguje aj u dospelých. Otca niekto nazlostí v práci,
ale keďže si nemôže dovoliť vybiť zlosť už tam, príde domov a ventiluje
sa na rodinných príslušníkoch. Podobne dieťa prenáša zlosť a agresivitu
z domu na slabšieho spolužiaka. Fyzické násilie sa totiž vždy prenesie
ďalej.
Dá sa agresívne dieťa „pretvoriť“ na
bezproblémové?

V prvom rade sa snažíme agresívne dieťa naučiť, ako zo seba dostať
zlosť bez toho, aby ublížilo niekomu inému. Pretože každý má právo byť
nahnevaný, je to prirodzené, ale nemá právo ubližovať iným. Zlosť sa dá
vyventilovať pohybom, športom, rôznymi činnosťami. Najhoršie je, keď
namiesto toho agresívne dieťa sadne za počítač a hrá ešte aj agresívne
hry. Toto jeho stav len zhoršuje.
Pedagógovia upozorňujú na to, že detská agresivita narastá.
Nie je v záujme rodiča tento problém riešiť?

Veľa rodičov si prizná, že má dieťa problém s agresivitou, až keď
niekomu vážne fyzicky ublíži. Na druhej strane treba chápať aj rodičov,
že v takýchto prípadoch majú veľký pocit vlastného zlyhania. Máloktorý
je totiž ochotný priznať si, že jeho dieťa šikanuje ostatných. Rodičia
takéto poznanie veľmi ťažko znášajú. Treba si uvedomiť, že agresívne
deti nemusia vyrastať zákonite v agresívnom prostredí. Môžu byť
agresívne aj preto, lebo výchova je veľmi prísna a sú na nich kladené
privysoké nároky. Pokiaľ dieťa nemá schopnosti na to, aby ich splnilo a je
naňho vyvíjaný neustály tlak, začne byť agresívne. Čo sa týka detí
vyrastajúcich v agresívnom prostredí, tam treba pracovať s celou rodinou.
Oni totiž každý konflikt medzi rodičmi vnímajú veľmi citlivo.
Z toho, čo ste povedali vyplýva, že problém agresivity sa
riešiť dá, ale rodič musí mať snahu riešiť ho…

Dnes už rodičia našťastie nemajú také predsudky voči psychológom, takže
sa na nás obracajú častejšie ako v minulosti. Z praxe viem, že po
niekoľkých sedeniach povedia, že mali prísť s dieťaťom už oveľa skôr
a vyhli by sa mnohým problémom. Toto platí aj pre agresívne deti. Máme
postupy, ako presmerovať ich agresivitu tak, aby im, aj ich okoliu, zbytočne
nekomplikovala život.
Kde vidíte príčiny problémov, ktoré sme v tomto rozhovore
rozoberali?

Deti nemajú žiadne pozitívne vzory, v médiách je násilie prezentované
ako normálne a pre dieťa sa stáva bežnou normou. Rodičia sú vystresovaní,
uponáhľaní, nemajú čas venovať sa deťom. Veľakrát ich až príliš
zamestnávajú existenčné problémy. Veľa detí vyobliekaných od hlavy po
päty v značkovom oblečení mi pri rozhovoroch povedalo, že radšej by mali
veci od Číňana a mamku, ocka doma.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter